Kapely začínajú rôzne. Napríklad Alt-j či Radiohead sa spoznali a začali spolu hrať počas štúdií na škole, Foals dala dokopy náhoda a Metallice pomohol v začiatkoch inzerát Larsa Ulricha. Príbeh osemčlennej londýnskej indie-popovej zostavy je však v tomto smere naozaj výnimočný.

Jednotliví členovia kapely sa totiž spoznali cez hudbu, no žili na rôznych kontinentoch. Napriek tomu začali spolu tvoriť, a to tak, že si navzájom posielali cez internet úlomky skladieb tak, aby do tvorivého procesu prispel každý niečím vlastným. Takto produkované koncepty kolovali až dokým s nimi jednotliví členovia neboli úplne spokojní.

Napokon to prerástlo až k tomu, že sa všetkých osem členov nasťahovalo do jedného domu v Londýne, aby spolu mohli nacvičovať vokály, choreografie a celkovú podobu živých vystúpení. Výsledná forma ich práce, eponymný album Superorganism bol následne vychválený mnohými renomovanými magazínmi a kritikmi, a to najmä vďaka jeho hravosti a nápaditosti.

O živote na turné, experimentovaní a produkovaní prostredníctvom internetu, ale aj o nedávnom vystúpení na Grape festivale, som sa sprostredkovane rozprával s gitaristom skupiny Christopherom "Harrym" Youngom.


Váš príbeh o tom, ako ste začali tvoriť hudbu, pravdepodobne u podobne veľkých formácií nemá obdobu. Kedy ste si uvedomili, že tento proces naozaj funguje? Spomínaš si na nejaký špecifický moment?

Spomínam si na prvú skladbu, ktorú sme napísali a nahrali - bola ňou Something For Your M.I.N.D. Veľmi rýchlo sme si vtedy uvedomili, že naše metódy a osobnosti v pracovnom procese kooperujú a že sme skvelou zostavou na tvorbu hudby.

Aké to bolo, keď ste spolu hrali prvýkrát naživo? 

V tom momente sme už mali pripravených kopec skladieb a na nete veľký "hype". Už prvé koncerty sa nám preto zdali veľmi veľké. Všetko bolo vypredané a reč je o stovkách ľudí, takže to bolo na jednej strane vzrušujúce ale aj extrémne stresujúce.

Na koncerty ste cvičili doma? Ako to prebiehalo?

Žili sme v terasovom dome v preľudnenej časti Londýna, takže skúšať doma s kompletným zvukovým vybavením bolo nemožné. Na druhej strane sme v jednotlivých izbách poctivo nacvičovali choreografie a vokály. Na kompletné skúšky sme si našli iný priestor. Vtipné na tom je, že nahrávky sme mali dokončené ešte predtým, než sme si ujasnili, ako jednotlivé elementy poskladať v rámci živého vystúpenia dokopy.

Čo hovorili na domáce skúšky susedia?

Určite nás nenávideli, na druhej strane sme za susedov mali pár s neustále kričiacim dieťaťom, a tí druhí zas celé mesiace renovovali, čo spôsobovalo obrovský hluk. Tak nejak sme si to navzájom vracali.


Ak som pochopil správne, už spolu nebývate?

Niektorí z nás áno, ale z pôvodného domu sme sa odsťahovali. Po turné si človek potrebuje oddýchnuť, čo v starom dome nebolo úplne možné. Po istom čase v tourbuse potrebuje mať jednoducho každý priestor sám pre seba.

Rozdiel medzi "pokojným" životom v Londýne a životom na turné musí byť ohromujúci. Aké to bolo, keď ste začali hrať festivaly, v rámci čoho ste museli veľa cestovať?

V prvom rade to bolo stresujúce, pretože nikto z nás na veľkom turné predtým nebol. Tých vecí, čo má človek v hlave pred koncertom, obzvlášť veľkým koncertom, je milión. Po chvíli však naberieš sebavedomie a stane sa to tvojím druhým domovom, stane sa to prirodzeným. Navštívili sme toľko miest, o ktorých sa nám ani nesnívalo, a spoznali mnoho fascinujúcich ľudí. Myslím, že to najlepšie, čo môže turné umelcovi poskytnúť, je rozšírenie obzorov, odhalenie možností, ktoré boli predtým zahalené.

Ovplyvnilo to vaše vzťahy?

Myslím že nie je lepší spôsob, ako naozaj spoznať svojich spoluhráčov, ako žiť s nimi v tourbuse. Myslím, že po istom čase už každý 100% vedel, ktoré ponožky patria komu.

Ako ovplyvňuje vašu tvorbu to, že jednotliví členovia kapely pochádzajú z rozdielnych kútov sveta?

Žijeme v neuveriteľne globalizovanom svete, takže v istom zmysle sme všetci rovnakými ľuďmi s podobnými kultúrnymi referenciami, a to aj napriek tomu, že sme z rozdielnych kultúr. Spôsobuje to najmä internet. Samozrejme, člen kapely z Japonska toho vie viac o japonskej tradičnej kultúre, Novozélanďan vie veľa o novozélandskom umení a Brit rozumie tomu, čo to znamená byť pravým fanúšikom Oasis. Všetci prinášame špecifické odkazy do jedného kotla spôsobom, ktorý je jedinečný tým, že nepochádzame z rovnakého prostredia.

Niekde som čítal, že práve internet je v rámci vašej tvorby najdôležitejším nástrojom. Myslíš, že bez neho by Superorganism ani nikdy nevznikol?

Áno, myslím si, že v tomto kontexte by mnoho z existujúcich vzťahov neexistovalo. Tak schválne, akým spôsobom si sa uchádzal o svoju poslednú prácu? Ako si stretol svoju priateľku? Ako si našiel byt, v ktorom bývaš? Mať kapelu v roku 2019 vlastne nie je v ničom iné....

Páčilo sa vám na Grape? Vaše vystúpenie bolo super, aj keď sa mu žiaľ nevyhli technické problémy.

Myslím, že sme to nakoniec zvládli - ako sa vraví, "shit happens". Cestovať s vybavením znamená, že veci sa môžu poškodiť či zničiť, ale nie je to koniec sveta. Grape bol napriek tomu fascinujúci, búrka dala všetkému naokolo riadne apokalyptický nádych.


Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/SPRORGNSM