Od detstva inklinovala najmä k tancu, spevácke ambície sa u nej objavovali postupne. Charizmatická umelkyňa Lina Mayer, vlastným menom Karolína Majerníková, tvrdí, že hoci dokáže emócie vyjadriť aj pohybom, pri speve zo seba vydáva ešte oveľa viac. A práve preto ho miluje.

Lina Mayer je v ostatnom čase na roztrhanie. Zúčastnila sa súťaže Česko Slovenská SuperStar, hrala v muzikáli u našich západných susedov, zaspievala si s bigbandom v programe Let's Dance!, účinkovala tiež ako tanečnica a choreografka v českej verzii tohto programu po boku Sašu Rašilova. Pred pár mesiacmi sa blysla v tretej sérii šou Tvoja tvár znie povedome, vďaka čomu upútala pozornosť ďalších fanúšikov.

Svoje hudobné kvality dokázala nielen megaúspešným singlom Personal Sky, ale i jeho nasledovníkom Nothing či vydarenou tohtoročnou letnou nahrávkou Don't Leave Me Now. Lina má za sebou aj zaujímavé spolupráce s jazzovou formáciou AMC trio či košickou skupinou Nocadeň. Ako hovorí, vďaka rokom v šoubiznise a desiatkam zaujímavých pracovných skúseností je dnes ostrieľanejšia, rozhodnejšia a aj sebavedomejšia.

Byť súčasťou speváckej súťaže môže byť na tak malom hudobnom trhu, ako je ten slovenský, dvojsečná zbraň. Vy ste od účasti v prvej Česko Slovenskej SuperStar prešli veľký kus cesty. Považujete ju s odstupom času za svoj odrazový mostík? 

SuperStar bola skvelá skúsenosť, aj keď práve neodráža povolanie speváčky. Vďaka tejto súťaži som si o sebe uvedomila veľa vecí. Zaujímavé bolo vyskúšať si kamery, život v šoubiznisovom prostredí a zistiť, akým spôsobom na mňa reagujú ľudia. Ktosi mi raz povedal, že ak sa súťažiaci po skončení šou neudržia na očiach, okamžite skončia. Ja som zrejme výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Vždy som ale bola zástancom tvrdenia "pomaly ďalej zájdeš".

Aký je rozdiel medzi Karolínou Majerníkovou zo SuperStar a Linou Mayer v súčasnosti? 

Obrovský. Po osobnostnej aj umeleckej stránke. Vždy som sa držala pri zemi, niekedy až priveľmi. V minulosti som veľakrát ostávala radšej ticho, bála som sa presadiť svoj názor, nevedela si "dupnúť". Pritom moje názory, v rámci hudby, sa ukázali ako správne. Dnes už oveľa viac verím intuícii. Odvážila som sa tiež skladať si vlastnú hudbu a texty, predtým som vyhľadávala autorov. Ako introvert som istú dobu bojovala sama so sebou aj pred publikom. Dnes si ale užívam energiu, ktorá vznikne, keď to medzi poslucháčmi a mnou zafunguje. 

Mávate ešte trému?

Nie je to tréma, ale skôr rešpekt, obrovský pocit zodpovednosti. Nedovolila by som si veci odfláknuť. Koniec-koncov, keď vás niečo baví, prečo by ste to robili? 

Mení sa tento pocit s ohľadom na miesto, kde budete vystupovať? 

Výborne sa cítim na veľkom pódiu s poriadnym ozvučením. Baví ma pobehovať po pódiu, tancovať, komunikovať s publikom. Precítenejšie skladby ale radšej spievam v intímnejšej atmosfére. Základom je dobré publikum.  

Dokážu vás reakcie publika občas rozhodiť? 

Chvalabohu, zatiaľ ma nik nevypískal a ani neobhádzal paradajkami. (smiech) Už som si ale prešla rôznymi typmi ľudí, ktorí sa ocitli na mojom koncerte, respektíve firemnom evente. Podaktorí z nich mali po celý čas na tvári kamenný výraz a kupodivu práve oni prišli po koncerte za mnou a vyjadrili spokojnosť. Veď emócie prejavujeme rôzne. Myslím si však, že menovateľ je pri každej tvorivej činnosti rovnaký. Človek zo seba vydá iba to najlepšie a je na ľuďoch, ako to prijmú.

Je váš pseudonym Lina Mayer iba ľahšie zapamätateľnou skratkou pre zahraničné publikum alebo má tiež iný, hlbší význam? 

Umelecké meno Lina Mayer prišlo intuitívne, spontánne, hoci nie hneď. Lina Mayer je presne stred môjho mena. A ja som chcela, a samozrejme aj chcem, tvoriť zvnútra, zo srdca, nespievať žiadny fake. A presne toto beriem ako pekné prepojenie.  

Je krásny výzor pre speváka, respektíve speváčku, plus? 

Môže byť, ale nemusí. Určite je to vnímané ako plus, v dnešnej dobe internetu komunikujeme cez sociálne siete, pekný výzor sa môže hodiť. Človek by ale mal ostať svoj. Odlišnosť je predsa zaujímavá. Napríklad Ed Sheeran - malý, ryšavý chlapec, ktorý keď sa postaví na pódium s gitarou, všetci odpadávajú. A takýchto umelcov je našťastie viac.   

Vy ste ale jednoznačne jednou z najkrajších slovenských speváčok. Do modelingu sa vás nepokúšali zlanáriť?  

V 16-17 rokoch ma na ulici zastavila modelingová skautka a nahovárala ma, aby som sa prišla ukázať do agentúry a niečo nafotiť. Potom sa mi to stalo ešte zopár ráz, dokonca aj v Prahe. Ale nikdy som to neurobila. Modeling ma veľmi neláka.


Vaše prvé skladby sa nestretli s takým ohlasom ako Personal Sky. Čo pre vás osobne táto pieseň znamená, okrem pomyselnej vstupenky do rádiových éterov, získania známostí a nárastu fanúšikov?  

Považujem ju za dôležitý medzník svojej kariéry. Utvrdila ma v tom, že je dobré robiť si veci podľa seba a nebáť sa počúvať vnútorný hlas. Ešte aj dnes mi píšu ľudia a čudujú sa, že som Slovenka. Personal Sky im znie zahranične. Pritom mnohí ľudia mi predtým tvrdili, že tu na Slovensku sa skladba s takým zvukom nedá vytvoriť. Dá sa, keď sa chce, keď sa na tom maká, a keď sa nájdu ľudia, ktorí majú spoločný cieľ.

Málokto vie, že skladba mi ležala rok v zásuvke a vznikla veľmi rýchlo. Pripravovala som sa večer von, išla do sprchy a zrazu mi napadla melódia. Okamžite som vybehla, zaznačila si ju a to bolo všetko. Až po tom roku som si povedala, že k nej spravím videoklip. Skúsim ju poslať do rádií a uvidím, čo sa stane. No a stalo sa veľa. (smiech) Nemala som žiadne prehnané očakávania a pritom táto jediná skladba ma posunula neskutočne vpred. Dodala mi tiež odvahu.

Niektorí ľudia vás ale kritizujú za to, že tvoríte v angličtine... 

Myslím, že v 21. storočí nie je angličtina ako komunikačný prostriedok nič mimoriadne. Aj iní európski interpreti tvoria v angličtine a nik sa nad tým nepozastavuje. Mne sa lepšie skladajú anglické texty. Kvôli tancu som vyrastala najmä na zahraničnej hudbe, je to pre mňa prirodzenejšie. Angličtina je určite spevavejšia. V slovenčine človek býva oklieštený jazykom, hoci je krásny. Ale inak paradoxom je, že som vyštudovala estetiku a slovenskú literatúru. Každý jazyk má svoju poetiku a mne zatiaľ, ak je reč o hudbe, vyhovuje tá anglická.   

Napriek tomu ste sa nechali nahovoriť na spoluprácu s kapelou Nocadeň a nahrali spolu singel v slovenčine. 

Áno, ide o pesničku Čítaš mi z pier, ktorá figuruje ako bonus na ich výberovom albume Introspekcia. Rasťo mi ponúkol, aby som mu v nej zahosťovala. Sme obaja Košičania, poznáme sa, a už dlhšie sme sa podpichovali, že on mi raz napíše text, ak mu ja zaspievam v ich songu. A tak som si zaspievala pekne po slovensky. Okrem toho, táto kapela je žánrovo niekde inde ako moja tvorba, čiže išlo o zaujímavú spoluprácu.  

Koncom leta sme k skladbe natáčali videoklip. Nakrúcanie v Maďarsku bolo určite jedno z najnáročnejších, aké som kedy zažila. Točili sme v bažinách, ktoré boli plné komárov... Určite som trhla rekord v počte spotrebovaných repelentov. Celý vizuál pôsobil veľmi metaforicky a krásne dopĺnal myšlienku skladby. Tá je o vzťahu dvoch ľudí, ktorí si prestali rozumieť a, obrazne povedané, uviazli na plytčine.


Čo je podľa vás ten najlepší liek na zlomené srdce? 

Určite čas.  

A lepšie sa vám tvorí v období zamilovanosti alebo po strate lásky? 

Už som zažila obe situácie a z oboch období vznikli aj pesničky. Ako každého človeka, i mňa láska neskutočne napĺňa. Považujem ju za tú najsilnejšiu a zároveň najkrajšiu energiu a zmysel života.  

Ste teraz zamilovaná? 

Do hudby stále.  

Načrtli sme kritiku. Ako ju znášate? 

Každý človek, nielen umelec, potrebuje kritiku. Rozdiel je však čeliť konštruktívnej kritike alebo prečítať si niečo nepríjemné od anonymného prispievateľa pod článkom na internete. Preto takým veciam radšej nevenujem pozornosť. Slováci majú občas dvojaký meter, neprijmú všetko. Zahraničnému spevákovi, ktorý má vybudovaný určitý status, by odpustili i menej vydarenú skladbu. No ak sa to stane našincovi, cesta späť býva dlhšia, ataky ľudí výraznejšie a kritika oveľa ostrejšia. 

Pri budovaní kariéry je jedným z najdôležitejších aspektov to, na akých ľudí natrafíte. Mali ste v tomto smere šťastie? 

Stretla som rôznych ľudi a zažila si dobré i zlé veci. Trvalo dlhšie, kým som sa naučila dôverovať svojmu vnútornému hlasu. V konečnom dôsledku ma však každý pád niekam posunul. Veci, ktoré sa nám dejú, považujem za skúšku, ako veľmi niečo chceme. Teraz som ale maximálne spokojná a teším sa, že mám okolo seba perfektnú kapelu, chalanov, s ktorými fungujeme aj ako kamaráti. Vždy som si viac rozumela s chalanmi, mám takú chlapskejšiu povahu. 

Ako to?

Muži nemajú zákulisné ťahy, všetko medzi sebou čo najskôr vyriešia, sú priami a úprimnejší. Teda mám taký pocit. (smiech) 

Ste známa nielen ako výborná speváčka, ale aj skladateľka. Myslíte si, že kvalitu hudobníka určuje aj schopnosť skladať si vlastné piesne alebo spevák dokáže uveriteľne zaspievať aj pieseň, ktorú mu niekto zloží? 

Spočiatku som si myslela, že na skladanie textov a hudby nemám vlohy. Dlho som si hľadala autorov, ktorí by pre mňa niečo napísali, ale chýbala tomu akákoľvek chémia. Skúšala som to sama, až som nakoniec zistila, že to je tá správna cesta! Múza aj v mojom prípade prichádza nečakane. Niekedy si len tak brnkám na klavír, skúšam, a zrazu to príde. Takto to ale funguje u mňa. Sú aj opačné prípady. Pokiaľ viem, Whitney Houston si netvorila sama, a pritom bola spevácka diva. V týchto prípadoch je dôležité, ako interpret s emóciami pracuje a ako skladbu podá poslucháčom. No je len plus, ak je interpret aj autorom. Môže tak vyjadriť seba samého. 

Ja si síce tvorím sama, ale nemám patent na úžasné pesničky. Verím, že prácou na sebe sa človek zdokonaľuje. Vezmime si opäť Eda Sheerana. Ten vyhlásil, že strávil až 10-tisíc hodín skladaním pesničiek a máme byť radi, že sme nepočuli prvých sto.

Majú vaše texty a skladby špeciálny rukopis? 

Myslím si, že spevák by mal byť súčasný, čo sa trendov i vkusu týka. Zaujímam sa o dianie v hudobnom svete. Chcem prinášať niečo nové, svieže a súčasné. Vždy sa snažím napísať texty tak, aby si do nich každý človek mohol dosadiť svoju skúsenosť. Čo sa hudobného štýlu týka, milujem aj indie, jazz, pop a celkovo mám rada, keď sa v tvorbe jednotlivé žánre miešajú. Som síce popová speváčka, ale kreativita v hudbe je aj o hľadaní a skúšaní samej seba. Preto aktuálne v mojej tvorbe nájdete aj prvky elektropopu.


Siahajú vaše ambície aj na zahraničný trh? 

Tým, že tvorím v angličtine, je to aj prijateľnejšie pre zahraničný trh. Dostávam odozvy z Nemecka, Latinskej Ameriky či Lotyšska. Človek si však musí zložiť ružové okuliare, konkurencia medzi spevákmi je naozaj obrovská. No ak to neskúsite, nezistíte. Treba byť skromný, držať sa pri zemi, ale s odvahou na sebe pracovať. Všetko, čo si dokážeme predstaviť, je predsa skutočné ... povedal raz jeden múdry človek. 

Navštevujete aj koncerty zahraničných umelcov? 

Pokiaľ je možnosť, veľmi rada. Vždy ma to strašne nabudí, ihneď po koncerte by som najradšej bežala do štúdia a nahrávala.  

Na ktorý z pracovných projektov, ktorých ste boli súčasťou, spomínate najradšej? 

Strašne rada spomínam na tanečný projekt StarDance v Prahe. To bolo obdobie, keď som spávala maximálne štyri hodiny denne a nemala som žiadny problém fungovať druhý deň aj päť hodín na tanečnom parkete. Do toho som koncertovala - boli víkendy, keď sme s kapelou odohrali päť koncertov a bez problémov by som zvládla aj šiesty. Aj zatiaľ posledný projekt, Tvoja tvár znie povedome, ma bavil, hoci bol tiež náročný. Keď človek robí to, čo ho napĺňa a baví, zvládne aj zdanlivo nemožné. 

Každého človeka v živote niečo poháňa, ako znie vaše motto? 

Doslova motto nemám, no myslím si, že všetko sa deje pre niečo. A tiež verím, že to, čo človek vyžaruje, aj priťahuje. Veľa vecí dokážeme ovplyvniť tým, ako sa k nim staviame. 

Aké hudobné projekty ste si pre fanúšikov pripravili v novom roku? 

V súčasnosti mám niekoľko pracovných ponúk a musím zvažovať, ktoré z nich prijmem, aby som všetko postíhala. Prioritou ostáva môj album, na ktorom pracujem. Do konca roka ma čaká ešte veľa nahrávania, koncertov i firemných akcií. 

Myslíte si, že môžete nejakou novou skladbou ešte tromfnúť úspech Personal Sky? 

To človek nikdy nevie. Nik z nás dopredu netuší, ako veci zafungujú. Ide o to nebáť sa ich urobiť.  

Nemáte kvôli návale pracovných povinností v pláne sťahovanie do Bratislavy? 

Práveže mám (smiech). Chcela by som to stihnúť do konca októbra. Keď som sa zúčastňovala tanečných súťaží, non-stop sme bývali v aute, istý čas som žila aj v Prahe, potom na východe Slovenska, teraz trávim dni v Bratislave. Síce som zvyknutá presúvať sa, no bývanie v hlavnom meste mi ušetrí veľa času. 

Zahŕňajú vaše najbližšie plány aj založenie rodiny? 

Raz rodinu určite plánujem a chcem. Ten správny čas ešte len príde. Momentálne ma čaká veľa práce a to mi vyhovuje.


Autorka: Danka Šoporová
Foto: Facebook.com/nocadenofficial

Súvisiaci interpreti: Lina Mayer