Gitarista a producent Jimi Cimbala je rodákom z Nitry, no dnes pôsobí v Seredi, kde v roku 2012 spolu so Zolim Tóthom založili nahrávacie štúdio Randal Factory. Pod hlavičkou Randal Group pre umelcov a kapely zastrešujú okrem nahrávania a produkcie hudby aj jej vydávanie, tvorbu vizuálov či organizovanie koncertov a turné. Okrem má vlastnú kapelu a často hosťuje v nahrávkach známych mien.
Život Jimiho Cimbalu je naplnený hektickou aktivitou. Je gitaristom a autorom, ktorý v súčasnosti pripravuje svoj sólový projekt, známy je tiež ako člen a autor piesní a textov skupín Metropolis a NoControl. Popri tom je vyhľadávaným hráčom a producentom participujúcim vždy na niekoľkých významných hudobných projektoch v tom istom čase. Rovnako intenzívne sa venuje i objavovaniu nových hudobných talentov, a v neposlednom rade je rodinne založeným človekom a otcom.
O jeho vzťahu k hudbe, podnikaniu, literatúre a k životu, ako aj o jeho najnovších plánoch sa dozviete v rozhovore, ktorý pre Hudba.sk pripravil Peter Ďurinďák.
Jimi, veľmi často sa v rôznych článkoch s tebou rozoberajú tvoje hudobné začiatky. Mňa by však v tejto súvislosti zaujímalo niečo iné, niečo, čo snáď ešte nikde neodznelo. Ako sa to stalo? Ako si prišiel na to, že chceš hrať, cvičiť na hudobný nástroj, mať kapelu? Išlo o nejaké náhle osvietenie, impulz "z vyšších miest", pohnutie mysle, alebo o nejaký silný zážitok, "zapaľovaciu iskru"? Ktorá udalosť alebo aká rozhodujúca myšlienka rozhodla o tvojom osude?
V mojom prípade to bola doslovne inštinktívna záležitosť. Už moje prvé spomienky na svet úzko súvisia s hudbou a hraním na gitaru. Keď som videl v televízii gitaristu, tak som sa s ním nejakým zvláštnym spôsobom stotožnil a chápal to tak, že už idem po rovnakej ceste ako on, ale on je na tej ceste ďalej. Veľmi dobre si to pamätám a ako dospelého ma to až zaráža, čo všetko sa v tej detskej hlavičke dokázalo odohrať, hoci som to vtedy definovať nevedel.
Okrem hrania a skladania vlastnej hudby prevádzkuješ aj hudobné štúdio. Napĺňa ťa to a dáva ti to niečo aj po umeleckej stránke, alebo to má význam len z pohľadu zárobkovej činnosti a je to pre teba vlastne určitým spôsobom "nevyhnutné zlo"?
Keď som Randal Group zakladal, vôbec som nemal v úmysle pracovať aj pre iné kapely. Mojím prioritným zámerom bolo vytvorenie zázemia pre tvorbu mojich projektov, no časom bol dopyt už tak intenzívny, že som na neho už musel reflektovať a začal som produkovať aj iné kapely. Práca v štúdiu ma baví a to hlavne kreatívna práca.
Do veľkej miery je to zásluha aj mojich spolupracovníkov a kolegov Zoli Tótha (spolumajiteľ štúdia) a Ľubka Mazáka, s ktorými sme vytvorili takú konšteláciu a vnútrofiremnú špecializáciu, ktorá mi umožňuje zamerať sa na to, čo mám v hudbe naozaj rád, a to je produkcia gitarových tvrdších žánrov a nahrávania gitár, ako aj programovanie súčasnej modernej elektroniky a jej aplikácia do gitarovej hudby. Samozrejme, nie je to striktné pravidlo a občas si "šáhnem" aj na iný žáner, čo pre mňa často býva príjemným spestrením. No vo svojom naturele som rocker a gitarista a toto naši klienti cítia.
Aké služby poskytuje Randal Group? Dá sa u vás okrem natočenia albumu zhotoviť aj videoklip? V jednom z rozhovorov si spomenul, že ste aj takým malým vydavateľstvom a zabezpečujete pre svojich klientov v obmedzenej miere aj PR služby. Plánujete tieto aktivity rozšíriť? Alebo plánujete do svojho portfólia služieb zaradiť úplne nové aktivity? Niečo, čím sa výraznejšie odlíšite od vašej konkurencie?
V Randal Group máme viac šikovných ľudí. Naše primárne zameranie je v hudobnej produkcii, no nechceme byť produkciou, ktorá odovzdá klientovi master a viac sa o nič nezaujíma. Okrem tohto vieme našim klientom poskytnúť kompletné grafické služby, zabezpečiť výrobu nosičov, tvorbu webstránok, promo fotky a aj propagáciu toho, čo u nás vytvorili. Rovnako aj digitálnu distribúciu na streamovacích platformách.
Ktoré štúdia sú vašou najväčšou konkurenciou a aké s nimi máte vzťahy ? Sú vôbec nejaké, alebo sa vôbec nepoznáte? A na druhej strane... Existujú aj štúdiá, s ktorými spolupracujete?
Popravde, absolútne nesledujem našu konkurenciu. Ako gitarista som sa vo veľmi mladom veku naučil, že ak sa mám porovnávať, tak len s tými najlepšími a v štúdiu to nerobím inak. To sú pre mňa tí, ktorých nám naši klienti nosia ako svoju predstavu o zvuku. Naši klienti sú dokonalý zdroj týchto informácií, pretože majú svoje vzory a predstavy, ktoré nám referujú a my sme preto, či chceme či nie, stále "up to date" a máme prehľad o trendoch v hudbe aj zvuku. Nikto ti do štúdia neprinesie zlú nahrávku, aby Ti ňou priblížil svoju predstavu.
Vo vašom štúdiu nahrávajú interpreti rôznych žánrov od veľkých mien ako Tublatanka či Horkýže Slíže, až po menej známe, hoci kvalitné, či začínajúce kapely. Čo je podľa teba faktor, ktorý nakoniec rozhodne o úspechu kapely?
Tublatanka a Horkýže Slíže sú aktuálne dve najpopulárnejšie slovenské rockové kapely a ja prijímam s veľkou pokorou, že som producentom oboch. No, ako si správne poznamenal, je aj mnoho kvalitnej hudby, ktorá ešte nemá taký široký dosah. Dôvodov je veľa, no ten najčastejší je podľa mňa ten, že veľa kapiel aj má kvalitnú tvorbu s potenciálom osloviť veľa ľudí, no stále v sebe majú zakorenené, že toto stačí, a tak tvoria a čakajú na zázrak.
Ale to žiaľ nestačí. Dnes veci fungujú úplne inak a mať dobrý materiál a kvalitnú nahrávku dnes znamená byť na bode nula. Keď máš toto, môžeš sa začať uchádzať o priazeň poslucháča. Ale tam to všetko len začína. Sú však aj kapely, ktoré túto ambíciu nemajú. Hrať v kapele a robiť kvalitnú tvorbu nemusí byť automaticky späté s ambíciou vypredávať športové haly. To platí obzvlášť pre menšinové žánre, kde mnohé kapely komerčný úspech nedosahujú, no kvalitu im rozhodne nemožno uprieť.
Predpokladám, že si aj spoločníkom firmy, ktorá prevádzkuje štúdio. Si aj jej manažérom, alebo sa na manažérskej činnosti podieľaš? Ako ťa baví táto oblasť? Myslíš, že si dobrým manažérom?
Technicky vzaté som jeden z dvoch manažérov, ale nikdy som sa na to takto nepozeral. Robím hudbu, komponujem, aranžujem, produkujem, nahrávam a pre toto všetko som so svojimi kolegami vytvoril najlepšie zázemie, aké sme dokázali. Celý manažment spočíva v tom, že kto chce u nás nahrávať, je vítaný – dohodnem s ním dátum na stretnutie, kde si vypočujem jeho predstavy a očakávania, zodpoviem jeho otázky, poviem, čo očakávať môže a čo nie, dohodneme si podmienky, termín a s kolegami si rozdelíme, kto bude na čom v tomto projekte participovať.
Poslucháči poznajú asi najviac tvoje kapely Metropolis a NoControl. Je pre teba NoControl aktuálne hlavným a srdcovým projektom?
Metropolis bol projekt, na ktorom som sa mnoho naučil. Mal svoje veľmi úspešné aj menej úspešné obdobia, no jeho činnosť sme museli ukončiť. Spevák – môj brat Rado, mal natoľko časovo náročné povolanie, že nebolo možné ďalej pokračovať, pretože sme museli veľa koncertov odmietnuť a na niečo také, ako turné sme už pred koncom ani nepomysleli. Hoci nám sám Rado niekoľkokrát navrhol výmenu speváka, nepristali sme na to. Radov hlas bol pre Metropolis absolútne signifikantný a Metropolis bez Rada by bol ako Team bez Paľa Haberu alebo Tublatanka bez Maťa Ďurindu.
Preto sme si povedali, že ak to nemáme robiť poriadne, nerobme to radšej vôbec. Keďže je pre mňa veľmi dôležité stále žiť aj kapelný život a mať kontakt s pódiom a publikom, založil som kapelu NoControl. S odstupom času môžem potvrdiť, že v tejto kapele som sa našiel viac než v Metropolise. Chémia, ktorá funguje v NoControl, je výnimočná a je to jedna veľká jazda.
Čo v rámci tvorby plánuješ na najbližší rok-dva?
V posledných rokoch som sa sporadicky venoval aj sólovej gitarovej inštrumentálnej tvorbe pod svojím menom a dospel som k záveru, že dozrel čas na to zrealizovať nazhromaždený materiál, dať mu podobu albumu a taktiež aj koncertnú podobu. Okrem toho, že si myslím, že dozrel čas na vlastnú gitarovú šou, v tom vidím aj viacero pragmatických dôvodov na sebarealizáciu. Síce cvičím každý deň a taktiež skoro denne nahrávam s kapelami, cítim potrebu vytvorenia kontaktu medzi projektom zameraným na gitarovú hru a pódiom.
Poslucháči ťa poznajú ako hard-rockového a metalového hudobníka a skladateľa. Imponujú ti aj iné hudobné štýly? Chcel by si niekedy skúsiť niečo z úplne iného súdka?
Isto áno. Som veľmi vďačný za to, že som živom kontakte aj s hudobníkmi mimo spektrum môjho primárneho žánrového záberu. Obzvlášť by som tu vyzdvihol klasickú hudbu, kde dostávam od mojich priateľov z tohto prostredia úžasné tipy. Jeden z nedávnych: Arvo Pärt – Tabula Rasa. Môj blízky priateľ violončelista Janko Bogdan má skutočný talent mi odporučiť to pravé. Tu bol jeho zásah absolútne na istotu. Dokonca som sa pristihol pri tom, že si to ani nechcem pustiť, aby to pre mňa nestratilo čaro opočúvaním sa, a tak si toto dielo púšťam len keď je na to naozaj tá pravá chvíľa a môžem ho na seba nechať pôsobiť.
Aký je tvoj názor na súčasnú rockovú, alebo skôr všeobecne populárnu hudbu? Pociťuješ v priebehu rokov určité zmeny v hudobných trendoch? Aké sú tie zmeny a aké sú dnes trendy? Pýtam sa všeobecne... Kompozícia, aranž, technika, texty... Prípadne návraty do minulých hudobných čias. Oslovuje ťa dnes niekto v rámci zahraničia či domácej scény?
Určite áno. Trendy boli v hudbe vždy podstatný faktor. Paradoxom je, že na jednej strane sa menia a na strane druhej sa točia dookola a po desaťročiach sa vracajú, aby sa obohatili o niečo nové a získali si novú generáciu. Ukážkovým príkladom je dopad tvorby z 80. rokov na súčasný trend. Lady Gaga, The Weekend, Dua Lipa a mnoho iných tieto prvky aplikujú do svojej tvorby a robia to výborne. A to už nehovorím o menej známych kapelách posledných rokov, ako napr. FM 84 alebo The Midnight, kde sa to prejavilo podstatne intenzívnejšie. Mne osobne sa tento 80's vibe v spojení s modernými prvkami a súčasným zvukom veľmi páči. Samozrejme to neobišlo ani rockovú scénu. Kapely, ako Night Flight Orchestra alebo Electric Callboy sú toho dôkazom.
Slovensko je malou krajinou, kde – ak to trochu pritiahneme za vlasy – pozná každý každého. Cítiš sa byť ty alebo NoControl súčasťou nejakej muzikantskej komunity? Máte spriaznených hudobníkov alebo kapely, s ktorými spolupracujete, alebo je to dnes tak, že každý je tu sám za seba? Prípadne existuje takýchto komunít (ostrovčekov) viac a sú si navzájom aj rivalmi?
Osobne si myslím, že tvrdá rivalita medzi kapelami skončila ústupom vplyvu hudobných vydavateľstiev. Dnes kapely nemusia súperiť o to, ktorú si vyberie ten, kto môže zásadným spôsobom rozhodnúť o ich kariére. Aspoň u nás nie. Prišlo skôr k vytvoreniu určitých žánrových komunít, ktoré väčšinou pochopili, že vzájomnou pomocou sa dosiahne viac. V rock-metalovej komunite sa to v praxi prejavuje napríklad spoločnými koncertami. Kapely pochopili, že ak kapela A pomôže kapele B, nestratí tým svojich fanúšikov, ale má možnosť osloviť aj fanúšikov kapely B. Krásne na tom je, že poslucháč dnes nemusí voliť medzi A a B. Veľmi rád si dá obe, ak ho oslovia, a toto kapely začali chápať.
Čo iné druhy umenia? Umelci to majú často tak, že inklinujú k viac ako k jednému druhu umenia. Napríklad spevák Michal Stipe z REM je zároveň aj skvelým maliarom. A čo ty? Kreslíš? Píšeš? Sochárčiš?
Pokiaľ do tejto kategórie spadá aj textovanie, tak áno. Ale portrét odo mňa by si isto nechcel (smiech). Vždy som veľmi obdivoval ľudí s talentom na výtvarné umenie. Určite nie som znalec výtvarného umenia, no mal som možnosť zúčastniť sa niekoľkých vernisáží a skutočne boli obrazy, od ktorých som nevedel odtrhnúť oči a vlastne som ani nevedel prečo. Výtvarné nadanie je dar, ktorý veľmi obdivujem, no ja ním rozhodne nedisponujem.
Viem o tebe, že máš rád literatúru a si aj vášnivý čitateľ a poslucháč audiokníh. Medzi tvojich obľúbencov patrí napríklad George Orwell, Milan Kundera alebo Franz Kafka. Co máš rád na týchto autoroch?
George Orwell dokázal veľmi pútavým spôsobom pracovať s témou nadvlády, totality či absolútnej moci. V románe 1984 pracuje už s nastoleným stavom, no vo Farme zvierat opisuje mechanizmus, ako takýto stav vzniká, čo mu predchádza a aj ako končí. Hoci v tomto diele viac či menej priamo odkazuje na konkrétne historické obdobie, pre mňa subjektívne to v mnohom asociuje podstatnú časť histórie ľudstva ako celku. Taký ten kruh, v ktorom sa často točíme a menia sa len časy a miesta. A vo Farme zvierat je opísaná jedna takáto otočka.
Čo sa týka Milana Kunderu, veľmi ma fascinoval dopad jeho osobnej transformácie na jeho tvorbu. Najviac mi utkvelo v pamäti jeho dielo Žart. Niekedy aj zdanlivo nevinné veci môžu nadobudnúť obludné rozmery. A Franz Kafka je autor, ku ktorému sa vraciam asi najviac. Jeho diela pracujú s tak bizarne nastolenými situáciami či dejom, že tam nie je žiadne "hluché miesto" a ako čitateľa/poslucháča ma stále udržujú v pozornosti a jedno prekvapenie strieda druhé. Navyše Kafka disponoval výnimočnou schopnosťou povzbudiť čitateľovu obrazotvornosť, čo jeho tvorbu zásadne umocňuje. Vždy, keď sa k jeho dielam vraciam, nachádzam tam niečo nové a vnímam ich úplne inak. Premena, Zámok, Proces… Spolu s Alighieriho Božskou komédiou asi moje najväčšie literárne stálice mimoštudijnej literatúry.
Si aj autorom textov v niektorých pesničkách alebo túto rolu prenechávaš svojim kolegom? Aké sú u teba kritériá na kvalitný text piesne?
Väčšinu textov mojej kapely som napísal ja sám, ako aj mnohým iným interpretom. Osobne si myslím, že ideálny stav je, ak sa hudba rodí rovno s textom a moja prax aj skutočne ukázala, že tieto skladby sú poslucháčsky obľúbenejšie. Ak sa mi to nepodarí, poprosím o spoluprácu niektorého s textárov, s ktorými spolupracujem. Veľmi dobre sa mi robí napr. s Igorom Belajom.
Dobrý text v mojom ponímaní musí mať niečo, s čím sa poslucháč stotožní. Taktiež ak je tam niečo, pri čom si poviem, že 'Wau… Toto mu ako napadlo?'... Alebo môže to byť aj obrazotvornosť textu. Takým príkladom je napr. náš text od Vlada Krausza v skladbe Vstaň a poď.
"Len silné pózy a gestá, kým ti vojna nezaklope na dvere, nikomu nedáva, len trestá, a nakoniec všetko zoberie." Ide o časť textu piesne NoControl: Unavený z nenávisti. Myslíš si, že rocková hudba by mala reflektovať aj spoločenské dianie, udalosti, neprávosti? Franka Zappa sa kedysi vyjadril, že elektrická gitara porazila komunizmus. Pracuje NoControl vo svojich textoch aj so spoločenskými, prípadne politickými témami, alebo inšpiráciu hľadáte skôr inde?
Osobne są snažím politike v hudbe vyhýbať a v tomto období obzvlášť. Mrzí ma, keď vidím, ako sa kvôli nej rozhádali rodiny či starí priatelia. Toto celospoločenské napätie je už veľmi citeľné a tendencie vnímať sa navzájom cez politické preferencie už podľa mňa prekročili zdravú mieru (tým samozrejme nemám na mysli toleranciu akéhokoľvek extrémizmu), preto keď sa pozriem z pódia, vidím ľudí, ktorí prišli na koncert, aby sa odreagovali a zabavili. Utiekli od toho sveta tam von aspoň na chvíľu. Nevidím liberálov, konzervatívcov ani voličov. Na strane druhej však nemožno ignorovať, čo sa vo svete deje, a to na nás vplýva či chceme, či nie. Ľudstvo má za sebou nespočet vojnových konfliktov a hoci v niečom napredujeme neuveriteľným tempom, žiaľ, sú aspekty, kde sme ešte nezliezli zo stromov.
Zmeňme tému. Tvoje aktivity verzus médiá. PR činnosť. Pociťuješ zo strany médií dostatočný záujem? Existujú na Slovensku v súčasnosti kvalitné muzikantské médiá? Aká je dnes podľa teba úroveň hudobnej publicistiky?
Aj v tomto platí, že internet zmenil všetko. Dnes si môže svoj okruh čitateľov či sledovateľov vytvoriť každý. Som však presvedčený o nesporných výhodách a nenahraditeľnosti hudobných médií, a to hlavne na online báze, hlavne kvôli sústredeniu týchto informácií na jednom mieste.
Súčasná úroveň hudobnej publicistiky je podľa mňa na vzostupe. Pamätám si obdobie, keď sa mnohí v tomto zásadne precenili. Našťastie však aj očakávania čitateľov vzrástli a ustálila sa aj cieľová skupina pre tento druh žurnalistiky, ktorá sa neuspokojí s klišé či zhadzovaním interpreta v snahe vylepšiť si svoje skóre vtipnosti. Ľudia chcú informácie a výpovednú hodnotu a veľmi rýchlo zistia, či to na niečom stojí. Takže cieľová skupina napríklad pre recenzie je možno menšia, ale určite náročnejšia a to úroveň hudobnej žurnalistiky môže len pozdvihnúť.
Čím v poslednej dobe najviac žiješ, čo napĺňa tvoje dni? A na druhej strane, čomu by si sa chcel určite vyhnúť?
V súčasnosti sa veľmi teším z toho, že pracujem so svojimi obľúbenými kapelami a robím s nimi hudbu, ktorá ma baví. Rovnako je to aj s mojou kapelou NoControl či prípravou môjho gitarového programu. A čomu sa vyhýbam? Ako už dlhšiu dobu ľuďom a miestam, kde sa necítim komfortne a môžem sa im vyhnúť. Viem, znie to ako klišé, ale schopnosť povedať nie bez takého divného pocitu prichádza až časom.
Autor: Peter Ďurinďák (externý prispievateľ Hudba.sk zo skupiny Voľne Pohodení)
