Kapela The Horrors z Britských ostrovov neverí na peniaze v hudbe, aspoň tak to vidí gitarista Joshua Von Grimm. V čom tkvie tajomstvo úspechu kapiel z Veľkej Británie aj to, ako zaspáva so svojou priateľkou, prezradil muzikant na Pohode v rozhovore pre Hudba.sk.

Videl si line-up Pohody, ktoré kapely ťa zaujali najviac?

Nestihol som si ho preštudovať, spali sme len dve hodiny pred príchodom sem. (Joshua si listuje v programe, pozn. red.). Public Enemy hrajú v rovnakom čase ako my, čo je škoda, lebo by som ich chcel vidieť. Myslím si, že každý by si ich rád pozrel. Tiež sme zmeškali Annu Calvi, ktorá je podľa mňa jednou z najlepších súčasných gitaristiek. 

A čo ďalšie kapely ako napríklad The Kooks, White Lies či napríklad legenda Lou Reed?

S tvorbou The Kooks nie som oboznámený, čo sa týka White Lies, pravdepodobne to je najhoršia kapela (smiech). Naopak, veľmi rád by som si prial vidieť Lou Reeda. Už som ho videl a bolo to úžasné, bol jednoducho skvelý. 

Aké sú vaša plány po lete? 

Pripravujeme nový album.

Vaša ostatná nahrávka Skiing sa vyšla len minulý rok v júni. Nie je pre vás priskoro začať pracovať na novom albume?

Sme nepokojný typ ľudí.

Alebo chcete zarábať veľa peňazí?

Nie, my proste len chceme robiť nové a nové skladby. Chceme pokračovať v písaní. Na festivaloch sme od štvrtka do pondelka a potom v utorok a v stredu ideme do štúdia a tvoríme. A tak stále dookola. 

Máte už pripravené nejaké skladby na váš nový album? 

Zatiaľ nemáme nič dokončené, ale stále niečo hráme a tvoríme, je to veľmi dlhý proces, ktorý trvá nekonečne dlho. Napríklad piesne píšeme všetci spoločne, to znamená, že veci sa menia asi tak stokrát, kým sú hotové. Zmeníme bicie, potom sa zmenia gitarové riffy a tak.

Dochádza pritom medzi vami k častým hádkam?

Jasné. Päste, krv, všetko (smiech). Je to sranda. Nie vážne, nemáme radi, keď niečo nie je dobré, keď to proste neznie dobre, pracujeme na tom ďalej. 

Máš iPod?

Áno.

A akú hudbu v ňom teraz máš?

Ja počúvam hudbu hlavne na to, aby som zaspal. Moja priateľka mi však zakazuje počúvať hudbu, keď spíme. 

Akú hudbu by si teda mohol odporučiť? 

Hmm, tak napríklad dobrá je skupina Novella. Potom hudobníci Luke Trisram a Edgar Smith z kapely Advert. Sú to podľa mňa najlepší gitaristi z novej generácie v Anglicku a sú to moji kamaráti. 

Vyzerá to, že im robíš reklamu...

Treba. Ak sú ľudia dobrí, je dôležité o ich talente hovoriť. Tiež stojí za zmienku britská skupina Toy alebo kapela Beak.

Ktoré zoskupenia zo súčasného mainstreamu počúvaš a ktoré, naopak, nemôžeš vystáť?

Vlastne ja ani nepočúvam veľké mainstreamové kapely. Ale mám veľmi rád Neila Jounga. 

A vy sa nechcete stať populárnymi, byť hraní a známi?

Hrať pred množstvom ľudí môže byť fajn, ale už to nie je taká zábava. Musíte hrať na okraji celého toho centra záujmu, a tak zažijete oveľa viac srandy, spoznáte množstvo zaujímavých ľudí  a spôsobov života. Ak hráte mainstream, každý večer, každý koncert je rovnaký, strácate inšpiráciu. Ja budem hrať radšej na tom okraji a baviť sa.

Ale to potom nikdy nebudete zarábať veľké peniaze...

Ak niekto chce peniaze, nech ide robiť od banky.

Keby si mohol porovnať po siedmich rokoch váš / tvoj postoj k hudbe, stále si ju tak užívate v kapele ako na začiatku alebo cítite to, že sa stávate populárnejšími?

Dá sa povedať, že máme šťastie, lebo nikdy sme nezarobili veľa peňazí. Nikdy sa u nás hudba nestala biznisom, stále to robíme pre radosť. Teraz si hranie užívame asi viac, hráme lepšie, robíme lepšie skladby… Nie je to o peniazoch, vlastne si myslím, že v hudbe peniaze nie sú.  Asi tak jedno percento kapiel zarába. A keď nie ste v tej pozícii, myslím, že máte šťastie, lebo môžete ostať samými sebou. Môžete si dovoliť byť sebeckí a tvoriť, čo sa vám páči.

Ako teda vyžijete? Bývanie a vôbec náklady na život v Londýne sú finančne náročné, nie?

Máme dosť peňazí, aby sme zaplatili nájomné a ja som tak šťastný. V tomto som asi trochu sebecký, lebo treba myslieť na budúcnosť, rodinu a deti. 

Chceš mať rodinu?

Neviem. Svet je fajn miesto na zábavu. Ešte neviem, možno by bolo lepšie robiť len hudbu. Ale možno raz zmením názor a aj zamestnanie.

Rozvíjaš okrem pôsobenia v The Horrors aj vlastné projekty?

Nie, na to nie je čas. Máme teraz vlastné štúdio a pracujeme na ňom. Chceme tam mať viac kapiel z ostrova, nech k nám prídu nahrávať. Nahrávame ich zadarmo, nech si to vyskúšajú.

Čím to podľa teba je, že vo Veľkej Británii vzniká toľko veľa skvelých kapiel, ktorým sa podarí preraziť?

Británia je veľmi chladné miesto. Keď  je chvíľu teplo, ľudia chodia do parkov alebo sa opaľujú, ale väčšinu času prší a vonku nie je čo robiť. Ľudia sedia v bare a pijú. Alebo potom robia dobrú hudbu a trávia tým veľa času. Je to taktiež veľká tlačenica, hlavne Londýn. Prebieha tam neustála hudobná súťaž, najväčšia, akú som kedy videl.

Okrem toho ľudia v Anglicku majú taký prístup, že všetko neznášajú, teda v zmysle, že ich je ťažké s niečím osloviť. Musíte sa veľmi snažiť a ťažko pracovať, aby ste ich zaujali. A preto bývam v Londýne, lebo len tam môžem dať zo seba maximum. 

Autorka: Lea Podstanická
Foto: Thehorrors.co.uk

Súvisiaci interpreti: Horrors