Gágor je mladá kapela z Banskej Bystrice, aj keď ju tvoria skúsení veteráni z rôznych projektov ako Pyopoesy, Abstract či Gordon Shumway, s potenciálom poriadne rozvíriť domáce undergroundové vody.

Vonku majú veľmi dobrý eponymný debut, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, čo u nás v poslednej dobe vyšlo ako som písal už v recenzii. S kapelou som sa prvýkrát stretol koncertne aj osobne na vynikajúcom Burn Feste v Seredi (reportáž), kde som sa ich rozhodol vyspovedať.

Začnime takou klasikou, ako to celé vzniklo?

Fischo: Gágor je vlastne pokračovaním viacerých projektov, ktoré sme mali predtým. Bubeník Mišo hrával už dlhú dobu vo viacerých crustových a hard core kapelách. Časom zavolali aj mňa do projektu Gordon Shumway a odvtedy hrávam s Mišom stále. Popritom sme obaja hrali ešte v iných kapelách, ale keď sme s Gordon Shumway ukončili činnosť, ostali sme fungovať ako duo. Lenže keď mi odišiel hlas a nemohol som spievať ďalej, začali sme naberať ďalších členov.

Vyskúšali sme naozaj veľké množstvo záujemcov a Gágor ako ho teraz poznáme začal až v roku 2021 na mojej akcii Kill Fish v klube Bosorka v Banskej Bystrici, ktorá je zameraná na podporu undergroundovej scény. Tento koncert už sme odohrali v súčasnej zostave, okrem gitaristu Mira, ktorý sa pridal neskôr. Nicole sme spoznali asi tri mesiace pred akciou a za ten čas s nami nacvičila kompletný repertoár.

Miro, ako si sa dostal ku kapele ty?

Miro: Ja som len dačo o nich zachytil, aj keď som nič nepočul, a vedel som že idú hrať na Angelus After Party v Sove. Na Youtube som už videl aspoň živák nejaký a Jula (basgitara) som poznal už roky, s Fischom som už hral kalčeto aj keď sme sa nepoznali vyslovene, Nika vyzerala sympaticky, len na Miša za bicími som z videa nedovidel. A koncert som síce nestihol v tej Sove, ale prišiel som tam neskôr v noci, kamarátka s ktorou som bol Fischa poznala, tak reku zoznám ma a na rovinu som sa ho spýtal, že viem, že majú len jednu gitaru a či nechcú aj druhú.

Nicole, kedy si prišla na to, že sa v tebe skrýva ten hrozitánsky growl?

Nicole: Keď som mala 13 rokov.

A odvtedy sa tomuto umeniu venuješ?

Nicole: Áno, síce som najprv začínala v jazzovej kapele a potom som hneď prešla do metalovej kapely, s ktorou sme hrávali rôzne cover verzie. Samozrejme sme sa dostali aj k Arch Enemy, kde som si vyskúšala ten môj growl a odvtedy si idem tento štýl. Táto kapela sa síce dávno rozpadla, ale keďže ma to strašne baví, hrávala som stále s niekým a nakoniec som skončila v Gágor.

Fischo spomínal, že prestal spievať kvôli problémom s hlasom, ale na debutovom albume je asi najtemnejšia skladba ! (názov skladby), ktorú si celú naspieval ty. Plánujete ju zaradiť do koncertného setlistu, že by ju spievala Nicole?

Nicole: Hrávať na koncerte ju môžeme len v prípade, že by ju Fischo aj sám odspeval, pretože s tým textom sa neviem úplne stotožniť, to už je aj na mňa veľmi drsné.

V textoch sa celkovo venujete vážnym spoločensko-politickým témam. Kde beriete inšpiráciu pri písaní textov?

Fischo: V každodennom živote. Vôbec to nie je len o politike, spievame úplne o všetkom, čo nás naserie. Proste to ventilujeme v našej tvorbe, keď ťa niečo naserie, treba si poriadne vykričať gágor!

Prečo vlastne Gágor? Ako ste prišli k tomu názvu?

Fischo: Nápadov na názov bolo viac, napríklad Opičí kráľ (smiech). Potom som sa stretol s jedným kamarátom gitaristom a rozprával som mu príhodu, čo som zažil u starej mamy. Starká býva na dedine, kde je úplne normálne, že si jedlo zabíjajú sami. Tak počas jednej mojej návštevy chytila kohúta, odsekla mu hlavu a vydrapila mu z krku ten gágor a zakikiríkala naň. No a toto, keď som rozprával tomu kamarátovi, tak sme sa okamžite obaja zhodli, že Gágor je ten pravý názov pre kapelu.

Máte za sebou vystúpenie na Burn Feste, kde zazneli aj nové skladby, ktoré nie sú na debute. Najviac ma zaujala skladba s názvom Darebák, kde bol cítiť asi najväčší progres v rámci vašej tvorby - melodický spev, gitarové sólo, môžeme sa tešiť na viac podobných experimentov v novej tvorbe?

Nicole: Áno, všetky tieto skladby budú na novom albume. Rozhodla som sa vyskúšať aj iný spev ako len growl a uvidíme, čo z toho nakoniec bude.

Fischo: Darebák je o tom, že ľudí stále niekto núti robiť a ty keď si v práci, tak chce sa ti robiť? Nech si to urobí, ten čo to vymyslel (smiech). Skúsil som použiť Mišove (bicie) slová, pretože on napísal ten text a vlastne aj celú skladbu.

Ako u vás prebieha tvorivý proces? Zapájate sa všetci?

Fischo: Už teraz je to trošku lepšie, pretože doteraz som viac menej prispieval len ja, čo sa týka prvého albumu. Teraz už sa ku skladaniu muziky pridal aj Miro a Mišo a už sa v tom tak striedame, každý z nás niečo prinesie a potom na tom pracujeme spoločne.

Kedy plánujete nový album vydať?

Fischo: Všetko je zatiaľ v riešení. Teraz sa snažíme tlačiť debutový album, čo to dá.

Nahrávať budete opäť u Mira Speváka z SPK Sounds?

Fischo: S najväčšou pravdepodobnosťou áno.

Nicole, čo hovorí dcérka na ten tvoj zabijácky growl a ako sa ti darí zosúladiť rodičovské povinnosti s kapelou?

Nicole: Dcérka je metalistka od narodenia, bola som mnou na koncerte Slipknot a Cypress Hill ešte pred narodením, takže asi sa to na ňu nalepilo už vtedy. No a keďže momentálne žijem v Trnave a chalani v Banskej Bystrici, tak sa nám nedarí skúšať až tak často. Ale v Trnave máme nové zdieľané skúšobne, čo je úžasný projekt a chodím cvičiť aspoň tam. 

Kde vás môžu fanúšikovia vidieť najbližšie hrať naživo?

Fischo: Vzhľadom na pracovné povinnosti toho aktuálne veľa v pláne nemáme, ale chystáme sa budúci rok na viacero koncertov do Čiech, ale konkrétne to budeme vedeť až neskôr. Určite to včas oznámime.

Ďakujem pekne za rozhovor a držím palce nech sa vám všetky budúce plány podaria.

Autor: Tomáš Danišovič