Členovia čoraz známejšej brnianskej kapely Ghost Of You o sebe tvrdia, že od koncertu ich neodradí ani streľba z brokovnice. Vo svojej tvorbe lámu tie najrozmanitejšie hudobné prvky a aj napriek tomu, že ich predtým často prirovnávali k iným kapelám, po nahratí druhého albumu Black Yoga majú už definitívne ustálený svoj osobitý "sound".
Ako hudobníci uvádzajú v tlačovej správe k albumu, "Black Yoga predstavuje akúsi konfrontáciu so svojím zlým ja. Je to cvičenie, z ktorého spárov je ťažké sa dostať. Dobrovoľne ničíš sám seba i svoje okolie. Každý po svojom a každý trochu inak." Temné texty a emotívny vokál frontmana sprevádzajú často až epilepticky divé bicie a expresívne gitary.
Mesiac pred vydaním albumu sme sa stretli na ich domácej pôde, aby sme prebrali záležitosti, ktorým musí mladá kapela čeliť, ak to so svojou hudbou myslí vážne. S kompletnou zostavou Ghost Of You, ktorú tvoria Tom Novohradský, Michal Janík, Štepán Pařízek a Jiří Habarta, sme sa rozprávali okrem iného aj o zahraničných cestách, vplyvoch či dôležitosti vlastného zvuku v medzinárodnej konkurencii.
Black Yoga je po prvom EP a dlhohrajúcom debute Glacier And The City už vašou treťou nahrávkou. Vnímate u seba hudobný posun?
Michal: Ja v tom vidím obrovský posun. Prvé EP bolo zoznamovacie a inak nastavené, viac melancholické, viac frontman a kapela. Ako celok sme začali fungovať až na prvej doske. Už to nebolo o tom, že niekto vyčnieval, tam sa z nás stalo demokraticky fungujúce teleso. Na novej nahrávke sa to ešte posunulo o to viac, že sme sa naučili pracovať v štúdiu a vieme, čo si môžeme dovoliť. Mohli sme vyskúšať viac vecí. Tento album sme poskladali až v štúdiu a neprišli sme tam s dopredu pripravenými pesničkami, ale len s jednotlivými motívmi a nápadmi. Celý album okrem dvoch skladieb teda vznikal priamo v štúdiu.
V mladých kapelách majú hudobníci často problém nechať si navzájom priestor. Ako je to u vás? Máte už v kapele definitívne rozdelené úlohy? Čo je koho part?
Štepán: Michal sa drží bicích, Tom spevu, my s Jirou sa občas na nástrojoch striedame, ale nie je dôležité to, kto hrá čo, ale aby sme pokryli hudobné spektrá tak, ako cítime, že to dáva zmysel.
Neobmedzujú vás zmeny nástrojov na pódiu?
Štepán: Trošičku, ale skúšame to stále robiť tak, aby to fungovalo v štyroch ľuďoch. Nemyslím si, že je dobrý nápad niekoho priberať, nakoľko sme našli správnu konšteláciu a funguje nám to. Maximálne zvukára.
Máte svojho stáleho "zvukmajstra"?
Michal: Máme, musíme mať. Nemáme to s naším set-upom úplne jednoduché. Nechceš totiž, aby ti to borec len nastavil, ale ide o to, aby tie piesne cítil a istým spôsobom to tiež hrá s tebou.
Mladé kapely berú vlastného zvukára ako luxus.
Michal: Aj my. Ale je to luxus, ktorý musíš podstúpiť, ak chceš byť väčší. Kapela nie je len o tom, že to "nejak" zahrá, ale každá musí mať svoj sound. Každý zvukár k tomu pristupuje inak. Každý zvučí inak bubny, inak pomery, správa sa k tomu skrátka inak. Ak ide o človeka ktorý nás nazvučí tak, ako to my chceme, a zároveň tak, ako to on cíti - tak to je jediná možnosť, ako potom voziť našu hudbu po republike alebo s tým ísť do sveta.
Tom: Dôležité je, že tá muzika je dosť dynamická aj naživo, a pokiaľ ide o človeka, ktorý ten repertoár nepozná, zvuk nebude dobrý. Tiež vychytáva problémy, ktoré vychádzajú priamo z teba, rieši ich a je schopný ti dať adekvátny feedback, čo je veľmi cenné.
Producentsky sa pod dosku aj tentokrát podpísal Ondřej Ježek, významná postava českej nezávislej hudobnej scény. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Michal: Pracuje sa s ním skvelo, preto sme za ním išli aj druhýkrát. Ondra je natoľko zvláštny a špeciálny človek a keďže sme si s ním už na prvej doske sadli, nebol v tom žiaden stres a to je v rámci tvorby veľmi dôležitý faktor.
Štepán: Zároveň je neskutočne pohotový. Aj keď ti to niekedy príde tak, že tie veci robí pomaly, on to vlastne robí v neskutočnom tempe. Dokáže operovať pohotovo a pracovať so všetkými vecami, a my sme tieto jeho schopnosti na tých dvoch doskách dosť využili. Nosili sme nápady, ale nevedeli sme robiť skladby. A to vo veľkej miere prelomil Ondřej.
Aj váš druhý album vydáva label Indies Scope. Čo hovoríte na spoluprácu s nimi, ale možno aj všeobecne na brniansku hudobnú scénu?
Hudobná scéna v Brne je dosť malá a prepletená, zároveň ale priateľská a nejakú rivalitu určite nepociťujeme. Máme pocit, že kapely, čo hrajú podobný štýl, ale aj všeobecne, tak že si rozumieme, sme kamoši a príde nám to super.
Čo sa týka akejsi rivality, pri hľadaní Ghost Of You na Facebooku ma prekvapila skupina "Ghost of You v Českej republike nechceme". Ide o nejaký podprahový marketing alebo o hejt?
Jiří: Mne to príde tak, že to nie je hejt ako taký, ale skôr recesia. Určite to robí nejaký náš kamoš z Hradišťa, ale nevieme presne kto. Každopádne sa na tom smejeme a bavíme. Polajkovalo to mnoho našich kamošov, ktorí to tiež berú ako recesiu, určite to neberú nejak vážne. V neposlednom rade je aj to pre nás reklama.
Posledné parlamentné voľby v ČR dopadli relatívne rozpačito, väčšina mladých ľudí netají skepsu. Ako vy vnímate terajšie politické prostredie? Odráža sa to nejakým spôsobom v tvorbe?
Jiří: Napríklad v jednom songu by si človek mohol myslieť, že sa spieva "Did you clean the Babiš?" ale ono je to anglické "rubbish" (smiech). Pri voľbách sa snažíme všetci skrátka zachovať tak, aby s tým bol každý z nás stotožnený a aby s tým bol každý z nás za seba spokojný.
Michal: Bavili sme sa, že vyjadrovať sa k politike ako kapela nemusí byť úplne dobré a hlavne, že nie každá kapela na to má. Je to skrátka naša vec, ale čo cítime je, že všetko okolo nás je napäté, ľudia to nepríjemne prežívajú a to nás pochopiteľne serie.
Všimol som si, že ste na stránke dali von "pro-havlácky" príspevok.
Tom: Čo sme tam napísali, za tým si stojíme a to si myslíme. Pre nás je dôležité to, aké hodnoty ten človek hlásal. Vnímame ho ako pozitívnu postavu, aj keď mal prirodzene mnoho chýb.
Od jedného velikána k druhému. Relatívne nedávno bolo výročie úmrtia Davida Bowieho. Ako ho vnímate vy? Bowie vás duša? (narážka na vtipné tričko z Kompotu "Bowie ma hlava", ktoré by si zaslúžilo update, pozn. red.)
Štepán: To sa nedá úplne popísať. Hudbu aktívne produkoval takmer 40 rokov. To, čo vytvoril, je pre mňa absolútne veľdielo. Čo vytvoril, aký bol a hlavne ako cez hudbu dokázal pôsobiť... To je skrátka niečo neskutočné, charizmatické, odvážne, nádherné a plnohodnotné. K nemu ale môžeš povedať milión slov a aj tak ho nikdy nevystihneš, to, čo naozaj cítiš, keď Bowieho počúvaš. Nádherný týpek. Myslím, že všetci sme si s ním prežili nejaké chvíle.
Čo vravíte na jeho posledný album Blackstar?
Tom: Na tom albume sa podieľalo veľmi veľa perfektných muzikantov, je to opäť niečím nové a opäť objavné. Je akoby o krok ďalej pred všetkým ostatným. A aj v kontexte jeho tvorby. Vôbec som nečakal, že to bude také dobré.
Michal: Prišlo mi to mega silné. Keď človek už cíti, že sa blíži koniec, a vie to podať takto. Rešpekt, že to dotiahol do konca.
Nedávno prebleskla správa, že sólové albumy na Spotify ponúkol aj odporca týchto platforiem Tom Yorke. Ako sa staviate k streamovacím službám vy?
Michal: Trh sa zmenil a toto je jeho súčasťou. A my, aj keby sme sa postavili na hlavu, tak to nezmeníme. Nám sa v podstate nemôže stať, že by nám samotné nahrávky vygenerovali veľké peniaze. Teraz si musí človek povedať, či chce byť "všade" a dať ľuďom pre nich najbližšiu možnosť počúvať jeho hudbu, alebo nie. Aj keď ide o ničotné prachy, keď my tam nebudeme a iná kapela áno, tak budú počúvať to, k čomu sa ľahšie dostanú. Aj keď máme koncert, tak prvé, čo človek urobí, je, že si popočúva kapelu predtým, než dá za to vystúpenie prachy - na Spotify alebo inde - a chce zistiť, či sa mu to bude páčiť. Pre mladé kapely by bolo dosť spiatočnícke postaviť sa k tomu chrbtom.
Máte viaceré koncertné skúsenosti. V čom vidíte hlavný "point" živého hrania?
Všetci, jeden cez druhého: Energia. Nie len v tom, že ide z nás, ale hlavne je to o tom, že ľudia ťa energiou nabíjajú a tak aj motivujú na ďalšie koncerty a na ďalšiu cestu. Je to hlavne o koncertoch, baví ťa hrať svoje veci a vôbec celá tá párty okolo toho. A robí ti veľkú radosť, keď je to dobré.
Po vydaní druhého CD ste koncertovali aj v Londýne. Načo spomínate v dobrom a čo naopak nedopadlo podľa predstáv?
Michal: Cestovali a riešili sme to dosť low-costovo. Každý mal nejakú svoju úlohu. V praxi: prídeš s autom niekde na okraj mesta, zo všadiaľ ťa vyhadzujú, lebo všade je súkromný pozemok, nikde nemôžeš zastaviť. Tak zastavíš niekde na poli a na variči urobíš jedlo.
Ako ste prespávali?
Štepán: (smiech) Štyria sme išli v trošku väčšom osobnom aute. Raz sme spali v Nemecku, to bolo v pohode, a potom raz pri Calais vo Francúzsku, a to už bol problém. Chalani ostali v aute, ja spolu s Jiřím sme spali v stane niekde na poli, keď sme zrazu o tretej ráno zachytili streľbu. Z brokovnice. A potom nejaké gáganie. Ráno mi týpek povedal, že je to miesto, kde odstreľujú kačky. Všetko ale dobre dopadlo a potom sme už išli "dobyť Londýn" (smiech).
Ako vás prijalo londýnske publikum?
Michal: Hrali sme počas desiatich nocí na troch rôznych miestach. Prvý a tretí bol úplne skvelý, veľa ľudí a výborná atmosféra. Pre nás obrovské skúsenosti. Sme veľmi radi, že sa našli rôzne organizácie a ľudia, ktorí nám finančne pomohli, a že v Česku fungujú rôzne iniciatívy, ktoré podporujú export českej hudby.
Ako kapela sa cítite lepšie v kluboch alebo na open-air stageoch?
Jiří: Všeobecne máš v klube prítmie a k muzike sa to hodí. Na festivaloch je veľkou výhodou hrať večer, respektíve za tmy. Hrali sme o jednej v noci na Besede u Bigbítu ale aj o druhej poobede na Szigete. Samozrejme však do toho stále dávame všetko a v tom tranze človek občas ani nevníma, koľko ľudí na to reaguje a koľko nie.
Michal: Toto podľa mňa mladé kapely veľmi nevedia. Hrať za svetla. Tak napríklad koncert Foals na Szigete, keď im vypadol prúd - jediné čo sa stalo, bolo, že bubeník začal nasucho "válit" sólo do bubnov ako v skúšobni. Cca. 20-30 sekúnd naplno hral, kým nahodili elektriku. No a keď elektrina naskočila, všetkým v publiku odhodilo hlavy... A pesničku dohrali tam, kde skončili. Skrátka, profíci.
Album Black Yoga vychádza už v piatok 16. februára. V marci bude nasledovať spoločné turné so srbskými rockermi Repetitor, v rámci ktorého sa uskutočnia aj tri krsty albumu - 14. marca v bratislavskom klube British Rock Stars, o deň neskôr v brnianskej Fléde a 16. marca v pražskom Café V lese. Ešte predtým obe kapely vystúpia v rámci slovenskej časti turné aj v Prešove (9.3., Christiania), Bardejove (10.3., Bašta) a Trenčíne (13.3., Klub Lúč).
Autor: Matej Kráľ
Foto: Václav Mach
