"Nie je nič krajšie, ako deliť sa o dary, ktoré sme dostali od Boha." Aj to sú slová speváčky Márie Čírovej, ktorá už túto sobotu 18. decembra odohrá vianočný online koncert Moje Vianoce 2021. Tak ako minulý rok, aj tentoraz fanúšikom prinesie svoje piesne priamo do obývačiek, hoci najradšej by sa s nimi stretla osobne.
V posledný predvianočný víkend predstaví obľúbené skladby z oboch svojich vianočných albumov ako Do noci tichej, Štedrý večer alebo Vianoce krásne sú. Nebudú však chýbať ani hity Unikát, Kto vie alebo Chýbaš a tradičné slovenské a svetové koledy v špeciálnych úpravách. Na online koncerte Moje Vianoce 2021 sa predstaví nielen so svojou kapelou, ale aj so sláčikovým kvartetom, vokalistkami a detským zborom Radosť. Koncert bude 18. decembra prístupný v čase od 18:00 až do 24:00, takže si fanúšikovia môžu jeho začiatok určiť sami.
V rozhovore s Máriou Čírovou sa okrem zákulisia príprav koncertu dozviete:
• prečo mala dlhší čas pocit, že do šoubiznisu nepatrí,
• ktorým albumom uzavrela jednu z najnáročnejších životných kapitol,
• aké slová jej napadnú, keď počuje ľudí neustále sa sťažovať,
• s akou emóciou sa tento rok púšťala do organizovania svojho vianočného koncertu,
• ako majú s manželom rozdelené úlohy a čo je v rámci celého koncertného programu najnáročnejšie,
• prečo tvorí piesne výlučne za pochodu,
• ako je možné, že sa usmieva aj vtedy, keď padá na zem únavou,
• čo jej pri zžití sa s online publikom pomohlo najviac.
Zdroj: archív speváčkyMária, ak by sa o tebe niekto aj chcel dočítať bulvárnu senzáciu, tak má jednoducho smolu. Ako sa ti darí nemať za ušami ani jediný škandál vzhľadom na počet rokov, ktoré už si súčasťou šoubiznisu?
Vážne? Nikde nič? (smiech) Je pravda, že môj život je tak plný krásnych a vzácnych momentov, že nemám čas na zbytočné škandály. Nevyhľadávam ich, ani nevytváram. Kedysi som mala pocit, že do šoubiznisu ani nepatrím, pretože na prvom mieste bola vždy moja rodina, môj manžel a naša pohoda. Aj dnes je to pre mňa viac ako čokoľvek iné, pracovné, kariérne. A to bol vlastne v mojom živote asi doposiaľ najväčší škandál - že som sa stala mamou v dvadsiatich a na materstvo sa úprimne tešila. (smiech)
Si ale tiež len človek, zrejme i tvoje dni bývajú sprevádzané rôznymi emóciami. Aká si, keď prídeš domov a zatvoria sa za tebou dvere?
Mám rada, keď je doma pohoda, upratané, navarené, deti naučené do školy, Hugi má nacvičený klavír, Zoinka naučené texty do seriálu. Ale aby to takto bolo, musí to niekto zariadiť. A preto, keď prídem domov, nezastavím sa. Často mám pocit, že deň má málo hodín a je strašne veľa vecí, ktoré nestihnem uskutočniť a presúvam ich. Som veľmi aktívna, spontánna, impulzívna, môj život je jedna veľká hra, takže sa nenudím, ani nikto, kto je okolo mňa. Oddychovanie si musím v živote ordinovať. Stále totiž vidím a vnímam možnosti, čo všetko môžem robiť, čoho sa môžem dotknúť, čo sa môžem naučiť. Žiadna práca na svete mi nie je cudzia. Nemám ani pocit neistoty, ak presedlám z jednej profesie na druhú, robím niečo iné a inak. Baví ma inšpirovať, motivovať, byť stále lepším človekom a nebáť sa výziev.
Môže sa stať, že len prefrčíš okolo manžela a detí, sadneš si rovno za klavír a vzíde z toho razom nový hit?
Áno, viem si to predstaviť. Takto vznikla už nejedna pesnička. Ja nemám priestor zavrieť sa do štúdia a vyjsť z neho o mesiac s novými skladbami. Ja tvorím za pochodu, pri rozhovore s kamarátkou, so sestrami, keď vznikajú neskutočné témy, zapisujem si ich do hlavy a následne niekam na papier, ktorý sa snažím nestratiť. Niekedy mám pocit, že ani nepotrebujem tvoriť nové skladby, že všetko, čo som chcela povedať, som už dala von. Veľmi často sa na koncertoch prichytím pri tom, ako sa teším, keď na koncerte vznikajú spontánne rozhovory s ľuďmi na tému, o ktorej idem spievať. Myslím, že mám dar odhadnúť publikum, skupinu ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, a tým pádom aj viac vedia prežiť text či pesničku, ktorú spievam.
Nedávno som čítala rozhovor so zahraničným spevákom, ktorý ako otec malého syna povedal, že vďaka ďalšiemu páru očí, resp. uší sa na hudbu pozerá celkom inak, širšie, aj detskou optikou. Ty už máš tých očí/uší spolu osem (ak nerátam manžela). Čo vidíš?
Vidím lásku, harmóniu, ale vidím aj to, koľko práce a obety si vyžaduje všetko, do čoho sa púšťame. Či je to nová pesnička, videoklip, album, koncert alebo vzťah a založenie si rodiny, všade musíme byť naozaj. Ak sme iba na pár percent, ukáže sa to. Ja som si vybrala a za svojím rozhodnutím si stojím. Svoje životné áno som dala manželovi, rodinnému životu a mojim trom deťom. Ale ak to občas skombinujem s pekným koncertom či novou pesničkou, cítim také nabudenie, že sa niečo deje, niečo pekné vytvárame nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorí nás sledujú a fandia nám. Nič nie je krajšie, ako deliť sa o dary, ktoré sme dostali od Boha.
V roku 2017, keď sme spolu naposledy robili rozhovor pre Hudba.sk, predstavovala si album #2017. Vtedy si mi povedala, že ho sprevádzali veľmi hlboké a intenzívne pocity, keď si bola bez nápadov a istý čas dokonca pomýšľala na koniec kariéry. Zopakovali sa odvtedy takéto myšlienky?
Som umelecká duša, ktorá tvorí úprimne a nenútene. Nebaví ma tvoriť, pretože musím, keď už povedzme dlho nič nebolo. To, či niečo dlho bolo alebo nebolo, vnímajú iba citliví hudobní sledovatelia. Ale ja mám taký bohatý život na zážitky, že u mňa sa stále niečo deje. Začiatkom roka si tak povzdychnem a poviem si, tento rok už určite vydám toto a tamto a pozrite, už je opäť koniec roka. Medzitým sa zo mňa stala pekárka, cukrárka, mentorka v televíznej šou. Je tam toho veľmi veľa. Do albumu #2017 som vložila všetko, čo som potrebovala vložiť, z čoho všetkého som sa potrebovala vyspievať, je doslova spoveďou. Každá jedna veta má pre mňa význam, hĺbku, keď zavriem oči, pri každej pesnničke sa mi vynorí situácia, ľudia. Vďaka jeho vydaniu som uzavrela jednu veľkú, občas aj ťažkú, no nesmierne dôležitú kapitolu môjho života. Aby som sa mohla uvoľniť, oslobodiť, ísť ďalej a niesť si v rukách svoj krehký, unikátny život.
Ak si odmyslíme album Moje Vianoce pred dvoma rokmi, #2017 je zatiaľ tvoj posledný hudobný počin, aj s hudobnými hosťami. Mimochodom, nechystáte pokračovanie spolupráce s O5 a Radeček? Skladba Vloupám se bola perfektná!
To bola taká krásna spolupráca veru! Samotná skladba mala v Čechách nesmierny úspech. Neexistuje človek, ktorý by ju nepoznal.
Aké jedno jediné slovo ti s odstupom času napadne pri jednotlivých piesňach z albumu #2017?
Musí byť iba jedno slovo? Pri niektorých to asi nebudem vedieť dodržať, no pokúsim sa.
Niekoľko rokov - láska
Unikát - srdce a vnútorný hlas
Dokonalý svet - energia
Vloupám se - Praha
Iba tebe - všetko zlé je na niečo dobré
Heroes - klavír
Kto vie - to hlavné, oči nevidiaChýbaš - dedko, môj veľký parťák
Precitám - život
Nikdy nezanikne - tajomstvo
Osudová láska - svadba
V diskografii máš už dva vianočné albumy. Čím to je, že práve v tomto období sa ide roztrhnúť vrece s vianočnými skladbami od rôznych umelcov? Čím konkrétnym vianočné sviatky inšpirujú teba?
Ja sa vraciam do detstva. Naše Vianoce neboli nikdy o darčekoch, kto čo má, čo dostal, ale s rodičmi sme veľa spievali doma aj v kostole, koledovali, vyzdobovali, piekli koláčiky, stretávali sa s rodinou, sesternicami, bratrancami a vždy bolo veselo. S rodičmi sme sa vždy v tomto období rozprávali o láske, porozumení, odpustení, aké je dôležité pre nás ľudí, aby sme sa vedeli pohnúť ďalej. Dnes už viem, že toto je môj vianočný darček od nich - ten najvzácnejší, aký som mohla dostať. Myslím, že presne to je ten impulz, prečo robím vianočné koncerty, a prečo tvorím vianočné pesničky. Prostredníctvom nich túžim ľudí povzbudiť a vniesť im do života kúsok zo svojej radosti, lásky a pokoja.
Niekoľko rokov pred pandémiou si každoročne robievala vianočné turné po slovenských mestách, čo pre mnohých ľudí znamenalo naladenie sa na blížiace sa sviatky. Čo zvyklo byť tým prvotným impulzom pre teba?
Mám množstvo nápadov a cítim, že nebudem schopná ich za svojho života ani vybaliť a uskutočniť. (smiech). No s vianočným koncertom prišli moji fanúšikovia. Dostávala som odkazy, správy a emaily, ako si to vedia predtaviť, či by som sa dala na túto cestu. A ja som to skúsila, veď som to robila celé svoje detstvo. No a dnes tu máme deviaty rok mojich Vianoc. Málokto by to povedal, no všetko si robíme s manželom sami. On má na starosti hudobnú zložku, aby všetko fungovalo ako má, a ja zas celkový vizuál, nápady, výzdobu, každé jedno svetielko na pódiu či ozdobenú girlandu.
V mojom prípade to nikdy nebolo o tom, že som si len sadla za klavír a začala hrať. Som režisér, produkcia, scenárista, speváčka a klavíristka v jednom. Preto, ak by mi niekto povedal vetu "Ona sa má, všetko jej vychádza!", tak je to o tom, že nemám čas sledovať iných. Robím na svojom živote, tvorím so živelnou energiou a všetko sa dá, keď chceme. Výhovorky nie sú mojou súčasťou. Pokiaľ niekto povie s nechuťou, na Slovensku je to tak alebo onak, s pokojom v duši si povzdychnem. "A čo si urobil ty, aby to bolo inak?" Pretože o tomto je náš život. Čo dáš, vráti sa ti, aj keď nechceš.
Ostatné dva roky si ale aj ty "odkázaná" na online priestor. Bolo pre teba jasným rozhodnutím pokračovať vo vianočných koncertoch aspoň takto alebo si váhala, či do toho vôbec ísť?
Máme tu už druhé Vianoce, keď sa nemôžeme stretávať spôsobom, akým sme boli zvyknutí. Do poslednej chvíle som verila, že sa nám podarí tento rok zahrať aspoň jeden koncert naživo, ale napokon sme sa rozhodli ísť touto cestou. Do prvého online vianočného koncertu ma minulý rok tiež povzbudili fanúšikovia. Musím priznať, že som bola po tom koncerte neskutočne vyčerpaná, pretože hrať bez ľudí veľký koncert hodinu a pol je niečo nepredstaviteľné. No po chvíli ma začali zaplavovať správy, aké pohladenie na duši to bolo a že si neviem ani len predstaviť, ako veľa im to dalo. Ľudia mi posielali fotky ich vyzdobených obývačiek a kde všade som ich prišla naladiť. Mnohí píšu, že mojím vianočným koncertom začínajú Vianoce. A to sú ozaj vzácne odkazy, ktoré si uchovávam ako poklad vo svojom srdci.
Za tie roky, keď som sa s ľuďmi stretávala naživo v slovenských mestách, sme si vytvorili skutočne krásne puto a hoci sme sa už mesiace i roky nevideli, tento rok na online koncerte budem iná. Viem, že za tou kamerou, do ktorej sa budú pozerať, sa aspoň na jeden večer spojíme nielen tu na Slovensku, ale aj zahraniční Slováci z rôznych kútov sveta. Staneme sa súčasťou niečoho pekného, príjemného a čarovného.
Vianočný koncert bez ľudí, potlesku, vygradovania emócií... To musí byť ozaj náročné, hlavne ak máš v živej pamäti atmosféru z predchádzajúcich rokov. Čo ťa v tomto smere nabíja?
Teraz ma dobíja určite komunikácia s fanúšikmi, predovšetkým cez sociálne siete. Celý rok spolu intenzívne komunikujeme a aktuálne - počas adventu, je to ešte silnejšie, spievame si, pečieme spolu LIVE vianočné koláčiky a rozprávame sa o koncerte, rozprávam sa s ľuďmi o Vianociach, o tradíciách i pesničkách.
Teší ma, keď môj vianočný koncert, ktorý pre nich pripravujem, vnímajú sviatočne. Mnohí si spravia doma takú svoju originálnu VIP zónu, pekne sa oblečú, uvaria si punč, večeru a majú z toho zážitok. Ja sama hovorím, že my si tvoríme spomienky. A všetko, čo v prítomnosti prežívame, to sú veľké veci! Raz na to bude určite niekto spomínať, ako pozerali z pohodlia domova vianočný koncert a aké vzácne chvíle to boli vo dvojici, či s celou rodinkou.
Pripravuješ sa na tento koncert aj čo sa týka komunikácie s fanúšikmi alebo si s manželom nacvičíte výlučne hranie, tvoj spev, a ostatné nechávaš voľne plynúť?
Nevedela by som nerozprávať pomedzi pesničky. Mám veľa myšlienok a koncert je jediné miesto, kde si okrem samotnej tvorby dovolím viac sa otvoriť a viac sa zahĺbiť do seba. Robí to so mnou hudba, prostredie, emócie, energia. Ak aj niečo rozprávam, sú to autentické myšlienky, spontánne, ako ich v danej chvíli cítim.
Je práve nedostatočná, resp. takmer nulová okamžitá spätná väzba od fanúšikov najnáročnejšou časťou tvojho vianočného koncertu?
Je to nesmierne náročné, a to až tak, že to málokto v tejto dobe robí. Hrať bez ľudí a len si ich predstavovať, že sú za tou kamerou, do ktorej sa pozerám, to si vyžaduje doslova výcvik. Ja som si svoj trenažér urobila na Instagrame, kde mám pravidelné LIVE vysielania a tým pádom viem, aj vďaka odkazom a spätnej väzbe, že tí ľudia tam sú a na koncert sa nenormálne tešia! Tento rok budem určite spievať s iným pocitom než ten minulý.
Môžu sa ľudia tešiť aj na zmeny v pripravovanom programe? Pusti nás trošku do zákulisia príprav.
Minulý rok sme hrali z domu. Vyzdobili sme si našu hudobnú miestnosť a pustili sa do toho. Koncert sa naťahoval, nevedeli sme, z akej strany točiť, všetko sme si robili akoby svojpomocne a nebol čas zameriavať sa na detaily. Tento rok, keďže sme už trošku čakali, že sa situácia môže opakovať, som začala nad online koncertom premýšľať oveľa skôr a dávať energiu do prípravy, miesta, programu. Rada by som ľudí potešila novým priestorom, takže sa v sobotu prihovorím z unikátneho miesta, priestrannej svadobnej siene Kaštiela Pálffy vo Svätom Jure. Je to miesto, kde človek zažije okúzlujúcu atmosféru. Čaká nás balenie veľkého vianočného koncertného stromčeka, v týchto dňoch triedime vianočné gule na veľké, menšie a malé, prechádzame si so zborom Radosť zo Senca všetky vstupy, no a veríme, že sa v zdraví stretneme a odohráme.
Tvoja dcéra Zoe tiež spieva. Bude i ona súčasťou tvojho koncertu?
Naše deti vyrastajú v hudobnom prostredí a je úplne jasné, že niečo sa na nich nalepí, či chcú, alebo nie (úsmev). Tešíme sa, že Zoinku spievanie napĺňa a rovnako sa tešíme, že má vo svojom bratovi Hugovi takého skvelého parťáka, ktorý ju doprevádza na klavíri a spolu hrajú štvorručne, krásne sa dopĺňajú. Verím, že sa aj oni objavia na koncerte a budú jeho súčasťou.
Vraví sa, že zo všetkého, čo človeku život prinesie, treba vyťažiť maximum a minimálne nabrať novú skúsenosť, poučiť sa. Máš pocit, že i pandémia a situácia v kultúrnom sektore ako taká môžu posunúť tvoju tvorbu do nových rozmerov?
Samozrejme. Ja nič nevidím len ako čierne a biele. Ešte je obrovská škála farieb medzi tým všetkým. Veľa nám pandémia vzala, ale aj veľa dala. Čo všetko, to uvidíme, keď sa z nej dostaneme. Teraz sme ešte v tom vare, takže sa to ťažko hodnotí. Ale vnímavý človek, ktorý chce svoj život neustále posúvať vyššie, pretože ho vníma ako dar, si odnesie veľa. Ja mám úsmev na tvári, aj keď som častokrát unavená. Hlavne, keď pozerám na svoje tri deti. Želám si, aby sa svet upokojil a dal trošku do normálu. No stále môžeme ďakovať. A že je za čo! Že sa máme, že sme, máme ruky, nohy, môžeme sa rozbehnúť von a dýchať čerstvý vzduch... Ani to nie je samozrejmosť. Až keď o niečo v živote prídeme, uvedomíme si, ako veľa sme mali a ako málo sme si to uvedomovali.
Po tom, ako vianočný koncert skončí, začínajú už aj pre teba sviatky? Kedy sa po ich skončení zvykneš vracať do víru pracovných povinností?
Ťažko sa mi v tejto dobe hovorí o pracovných povinnostiach. Nevieme, čo bude a tým pádom zostáva všetko otvorené. Ale jedno je isté: na Vianoce sa na pár dní vypneme od všetkých mobilov a sietí, budeme len my piati. Budeme si vychutnávať vianočné rozprávky, dobré jedlo, koláčiky a našu atmosféru, ktorú milujeme.
Určite dúfaš, že budúci rok sa už uvidíš s fanúšikmi naživo. Na odľahčenie – v čom ti budú aspoň trošku chýbať internetové koncerty?
Júúj, ja sa už teraz teším na tie koncerty s ľuďmi, ako budeme počas nich rozoberať, že sme spolu celý ten čas piekli, kváskovali, online spievali. Určite to bude aj úsmevné, keď budeme spomínať na všetko, čo sa deje v tejto chvíli. To, že som teraz viac online, je niečo, čo pôjde určite do úzadia, keď sa život vráti do starých koľají. Preto aj každý svoj livestream začínam slovami: "idem si vás užiť, viem, že tam za tou kamerou ste a raz na toto všetko budeme s láskou spomínať".
Autorka: Danka Šoporová
Foto: archív Márie Čírovej
Súvisiaci interpreti: Mária Čírová
