Elektronickú kapelu Gladia Moony z Bratislavy tvorí štvorica muzikantov: Alex Lukáčová, Adam Dekan, Martin Kosorín a Martin Madro. V septembri im vyšiel Black Sugar EP v digitálnej forme ako ajlavmjuzik (free) release 45. Jadrom ich tvorby je prienik elektroniky, mnohotvárneho zvukového dizajnu a precíteného anglického vokálu.
Alex: Na úplnom začiatku sme spolu s Adamom dali zopár jamov vo dvojici a vyrobili niekoľko náčrtov. Potom sme to nechali odležať a neskôr sme vybrali tie, čo najlepšie fungovali a spracúvali ich ďalej. Ja som k nim napísala texty, Martin vymyslel rytmiku a druhý Martin basu. To vznikalo postupne. Na začiatku sme boli ešte stále traja, stále sme hľadali štvrtého člena a nemali názov. Vo finálnych verziách môžete počuť vstupy od rôznych ľudí. Napríklad v skladbe Black Sugar zostala jedna linka od klaviristky Evky Tunovej, ktorá bola u nás na pár skúškach a môj finger drumming z úplne prvého jamu, čo je môj jediný nevokálny vstup na celom EP. Na skladbe Just a Step sa zase podieľal Martin Iľanovský, známy ako DJ Tasun, ktorý je zároveň aj elektronický muzikant.
Adam: Pamätám si na jednu verziu piesne Just a Step, ktorú sme mali nahratú v čisto jazzovom aranži. Piesne ako Black Sugar alebo Moonstruck znejú v podstate presne tak isto ako na začiatku (iba mix sa zmenil). Tie vznikli veľmi spontánne a fungovali od prvého momentu, ale pre zmenu konceptuálny dvojtrack Solaria a Golden Cage vznikol rozdelením jednej piesne a rozvedením textového obsahu.
Kam by ste zaradili váš hudobný rukopis vrámci žánrov?
Adam: Synth-pop, IDM, ambient.
Alex: Pop. To je ale veľmi široký pojem, že? Môže to byť napríklad synth-pop alebo elektronický pop. Občas trošku filmový, občas trošku hypnotický, občas naliehavý a vážny, občas hravý až naivný.
Melodickými témami a atmosférou k filmovosti hudby
V čom sa prejavuje vo vašej tvorbe myšlienka futurizmu a v čom filmovosť?
Adam: V našich piesniach jasne počuť energetické, rýchle a priam až agresívne pasáže, zároveň nám technológie pomáhajú pri kompozícii aj performance - podľa definície futurismu na wikipedii teda spĺňame všetky kritériá. Filmovosť do hudby dostávame cez melodické témy a celkovú atmosféru. Filmy sa zaoberajú špecifickými emóciami a témami a naša tvorba je textovo aj hudobne postavená na rovnakom princípe.
Alex: Filmovosť bola spätná väzba od viacerých ľudí. Špecificky na skladbu Solaria, ktorú niektorí atmosférou prirovnali k Blade Runnerovi. My sme sa týmto prirovnaním inšpirovali ďalej vizuálne. Ja aj Adam sme veľkí fanúšikovia Blade Runner filmov. Aj niektoré texty sú inšpirované science fiction.
Ako vznikol názov Gladia Moony?
Alex: My sme sa už dlhšie pohrávali s myšlienkou zmeny názvu. Ja osobne som nikdy nebola úplne stotožnená s názvom Núku. Napokon sme vytvorili fiktívny charakter inšpirovaný postavou z Asimovovej série kníh o robotoch. Tie knihy, aj postava Gladie so mnou veľmi rezonovali a odzrkadlilo sa mi v nich veľa z toho, čo som vtedy prežívala. Druhé meno "Moony" som jej pridala, pretože vystihuje zasnívanú časť mojej povahy. Zároveň pekne znie a dobre sa vyslovuje. Gladia Moony má v sebe veľký kus mňa. Dá sa chápať ako moje umelecké alter ego a zároveň ako názov kapely.
Aké máte zatiaľ ohlasy na EP?
Alex: Myslím, že dobré. Myslím aj, že ho ešte veľa ľudí nepočulo. Sme nový projekt.
Adam: Pozitívne. Dostal som nejednu reakciu, kde poslucháč ohodnotil, že aj napriek tomu že GM je prioritne vokálová hudba, tak inštrumentálna zložka je u nás tak isto dôležitá.
Tvorba Gladia Moony je označovaná ako hravejšia podoba vášho predchádzajúceho projektu Núku, Ste viac hraví ako predtým a ako sa to prejavuje v tvorbe?
Alex: Naozaj? Ja by som nepovedala, že je to hravejšie. Skôr jednoduchšie a stráviteľnejšie. Núku bolo veľmi hravé a Gladia Moony tiež. Hudba je predsa z veľkej časti hra a radosť.
Adam: Obe sú hravé, ale ináč. Núku bola slobodná divočina niekde medzi folklórom a IDM, kde neexistoval refrén a jedna pieseň mala 7 tém. GM je hra na "pop". Chceme našu hudbu robiť univerzálnu, hráme sa s možnosťami ako hranicu popu prekračovať, no stále zanechať estetickú prístupnosť.
EP rieši témy osamelosti, odcudzenia a závislosti na technológiách. Ako sa vás osobne tieto témy týkajú?
Adam: Samota - denne poprosím, ďakujem. Odcudzenie - vo vzťahoch (nie nutne partnerských). Závislosť na technológiách je deň čo deň vačšia, najmä v roli elektronického hudobníka.
Alex: Píšem o osamelosti, pretože sa ma to aj osobne vnútorne dotýka. V tých piesňach sa však dajú nájsť aj iné témy. Niektoré sú veľmi jednoznačné, niektoré sú viac skryté. Niektoré sú skôr príbehové a iné zase osobné. Nie vždy sú vážne. Neobjavila som nič nové. Iba reflektujem to, čo vidím a zažívam teraz. Naším spôsobom.
Oslobodzujúca a liečivá sila spevu
Alex, začínala si ako perkusionistka a basgitaristka. Kedy si sa dostala k spevu?
Alex: Nepamätám si, že by som sa k nemu nejako dostala. Vždy som rada spievala a je to pre mňa veľmi prirodzené. Keďže na speváčku mám príliš introvertnú povahu, tak som sa viac sústredila na nástroje. Až keď som náhodne pri rôznych jamoch začala dostávať veľmi pozitívnu spätnú väzbu, tak som začala naberať odvahu so spevom. Asi najväčší prelom však bol, keď som stretla Adama na elektronickej jam session. Počul môj hlas a navrhol mi spoluprácu. Som naozaj rada, že som skončila pri speve, práca s hlasom vyžaduje veľkú dávku sebareflexie a neustále ma to posúva. Zároveň je to veľmi oslobodzujúce a liečivé.
Spievaš veľmi precítene a naliehavo. Pristupuješ k spevu intuitívne, alebo máš hudobné vzdelanie?
Alex: Intuitívne. Vždy bolo pre mňa prvoradé sa dostať do správneho rozpoloženia pri speve a odovzdávať autentické emócie. Myslím si ale, že najlepšie je nájsť nejakú rovnováhu medzi intuitívnym a technickým prístupom a momentálne objavujem aj tú druhú stránku. Aj pri niečom tak prirodzenom a intímnom ako je spev treba rozumieť tomu, čo robím.
Aké sú tvoje spevácke vzory?
Alex: Tak toho je veľa, ľudský hlas je veľmi inšpiratívny. Nie je to tak, že by som niekoho chcela priamo napodobniť, ale určite ma ovplyvňuje všetko, čo sa mi páči. Milujem zvláštne hlasy ako má Bjork, alebo Karin Dreijer. Na poslednej Pohode som úplnou náhodou natrafila na Auroru, ktorá má v sebe takú detskú čistotu a naivitu a pôsobí na mňa ako antidepresívum. Z mužských spevákov sa mi páči napríklad Alex Turner, má veľmi príťažlivý hlas a bavia ma jeho hravé texty. No a ešte mám slabosť pre Freddieho Mercuryho, to bol naozaj výnimočný spevák.
V predchádzajúcej formácii Núku si spievala po slovensky. Texty pre Gladia Moony si napísala po anglicky. Prečo práve angličtina?
Alex: Inšpiruje ma to, čo práve čítam a rada si dávam výzvy. Slovenčina sa mi páči, ale nie je tak muzikálna ako angličtina. Väčšinou sa tvrdí že je ľubozvučná a mäkká, ale je v nej zároveň aj akási ostrosť a rytmické krátenie ju robí pre speváka náročnou. Výhodou je, že je to môj rodný jazyk, na ktorý som odmalička zvyknutá. Chcela som napísať slovenské texty, ktoré znejú môjmu uchu dobre. Zároveň to bola pre mňa zase výzva - napísať texty v jazyku, ktorý nie je môj rodný. Angličtina je svetový jazyk, ktorému väčšina ľudí rozumie, nemá zmysel sa jej vyhýbať. Neznamená to však pre mňa, že už nikdy nič v slovenčine nechcem napísať.
Mágia objavovania zvukových syntéz
Adam, zaoberáš sa sound dizajnom. Aké nové možnosti nástrojov, zvuku a technológií prinášaš do kapely?
Adam: Špecializujem sa na zvukovú syntézu, čiže rád zapájam do procesu netradičné postupy ako vytvárať zvuk, ako ho spracovať a snažím sa stále hľadať niečo nové. V tom mi pomáha najmä eurorack modulárna syntéza (špecificky Make Noise) a moderné elektronické nástroje (Elektron). Snažím sa ale zároveň aj o čiastočný minimalizmus a vždy si stanovím obmedzenie na 1-2 nástroje pre kapelu, a tým dokážem počas produkcie hudby vytiahnuť z nástrojov to najlepšie, čo ponúkajú. Nevyhýbam sa ale ani samplingu a prakticky hocičomu čo softwér ponúka - inšpirácia sa dá nájsť v každom nástroji, stačí iba nájsť pre neho miesto v estetike kompozície a mixu. To asi najviac počuť v piesni Just a Step, kde som použil v jednej piesni asi všetky metódy syntézy, čo mi napadli a celé zlepil do koherentnej piesne.
Doladil si mix a master EPčka. Ako prebiehali záverečné úpravy nahrávok?
Adam: Black Sugar bol už siedmy album, ktorý som mixoval, čiže už mám dosť jasnú predstavu ako rozmýšľať a počúvať, no stále to nebolo jednoduché. Titulná pieseň mala šesť odlišných mixov a dva silné remixy a až potom som mal pocit, že to je dostatočne kvalitné. Kapela je našťastie veľmi šikovná a všetci majú dobré uši, čiže pripomienky k mixom od nich boli trefné a pomohli k výsledku. Gro mixu pre toto 5-piesňové EP trvalo cca mesiac, ale výstup bol na takej úrovni, že mastering už takmer nebol ani potrebný.
Ako hudobník pravidelne vystupuješ v Berlíne. Ako vnímajú Berlínčania slovenskú scénu?
Adam: V prvom rade sa Berlínčania nemajú ako dozvedieť o slovenskej scéne, pokiaľ nespravia cielený research. Z vlastnej skúsenosti viem, že kopec Slovákov žijúcich v Berlíne ale navštevuje akcie, na ktorých vystupujú slovenskí umelci a šíria slovo o našej hudbe, no moja definícia vzťahov slovenskej kultúry verzus západný svet by sa stále dala pomenovať ako „priepasť“. Zatiaľ nemám ani pocit, že by sa to zlepšovalo. Máme tu veľa veľmi kvalitných kapiel, ale nedostatok prezentácie, či už doma ale aj v zahraničí. Slovensko asi potrebuje svojho Karla Gotta alebo Bjôrk, ktorí upriamia pozornosť na našu krajinu, no znovu - s kultúrnou infraštruktúrou, akú máme v našej krajine, to bude náročné a zdĺhavé.
Na čom momentálne pracujete a aké sú Vaše plány do ďalšieho obdobia?
Alex: Čo najviac tvoriť, čo najviac koncertovať a dúfam, že aj klip.
Adam: Momentálne komponujeme, hľadáme nové piesne a farby, ktoré budeme prezentovať na nadchádzajúcich koncertoch - radi meníme zvuk a myslím že ďalšie EP/album bude znovu posunuté ďalej. Aktuálne pracujeme s témou "Roots vs Future" - kombinujeme zvuky ako tleskot, lúskanie a flauty s glitchom, experimentálnymi syntézami a minimalistickejším sound designom.
Je niečo, na čo som sa zabudla opýtať a chceli by ste o tom porozprávať?
Alex: Oproti Núku je tu ešte jedna významná zmena a tou je štvrtý člen - náš basgitarista Martin Kosorín. Ja sa z toho veľmi teším, že máme basáka v kapele. On je veľmi šikovný a pre mňa osobne je aj veľká podpora na koncertoch, taký pohyblivý a živý prvok. Zároveň je veľmi milý človek.
Adam: Všetky piesne sú prioritne stavané na live pefrormance, na koncertné vystúpenie. Vtedy poslucháč dokáže pochopiť najlepšie, o čo nám ide. Intenzita zvuku, svetlá a silný spevácky prejav najlepšie predstaví víziu Gladie Moony.
Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: PR
