Sesterské duo francúzsko-kubánskeho pôvodu patrilo k najočakávanejším a najočarujúcejším koncertom tohtoročnej Pohody. Pochádzajú z hudobníckej rodiny a ako samy vravia, Lisa-Kaindé je melódia a Naomi rytmus. Spolu tvoria krásne spojenie afrických koreňov a súčasných hudobných postupov, inšpirovaných elektronikou aj hip-hopom.
Pochádzate z hudobníckej rodiny, ako vás to formovalo?
Lisa-Kaindé: Hudba bola všade okolo nás, ako prirodzená súčasť. V našej rodine bol veľmi dôležitý tanec a hudba spojená s ním - tancovalo sa pri oslavách, rodinných stretnutiach, stále. Tak sa u nás začala láska k hudbe.
Naomi: A neskôr sme sa obe venovali štúdiu klasickej hudby.
Okrem angličtiny spievate aj v jazyku Yoruba. Môžete povedať niečo viac o tejto kultúre?
L: Pochádza z nigerijského Beninu. Ľudia Yoruby boli zotročení a prevezení na Kubu, kde sa táto kultúra vyvinula do náboženstva Santería. Dnes ju možno nájsť aj napríklad v Brazílii, no korene tohto jazyka sú v Afrike.
Prečo ste sa rozhodli robiť hudbu v tomto jazyku?
L: V podstate sme sa ani nerozhodli, prišlo to prirodzene.
N: Sú to naše korene. Vyrastali sme na Kube obklopené Yoruba rituálmi, spevom ľudí v tomto jazyku.
L: Prišlo to naozaj prirodzene a až neskôr sme sa do tých piesní zamilovali a uvedomili si, ako veľa pre nás znamenajú.
N: Ale nikdy sme sa nad tým veľmi nezamýšľali.
L: Tie piesne sme jednoducho mali stále v ušiach, chodili sme aj do Yoruba zboru, doma sme neustále počúvali túto hudbu, jednoducho bola v nás.
Keď teraz v Yoruba spievate všade po svete, vnímate ju inak? Ako na ňu reagujú ľudia, ktorí nemajú informácie o jej pôvode?
L: Ľudí jednoznačne ovplyvňuje. Stotožniť sa s piesňami Yoruba môže človek aj bez toho, aby poznal piesne, rozumel slovám a významom. Sú naozaj silné a navyše je čosi špeciálne v a cappella speve dvoch hlasov, čo na ľudí naozaj pôsobí. A my sme naozaj šťastné každý večer, keď tieto piesne môžeme spievať.
Od najväčších hviezd k malým pódiám. Päťkrát päť top koncertov Pohody
Zdroj: ibeyi.frDokonalosť je otravná, treba mať nedostatky
Za posledný rok ste sa stali stúpajúcimi hviezdami hudobného sveta. Ako tieto zmeny okolo seba vnímate? Čo vás najviac prekvapilo?
L: Sú to naozaj drastické zmeny. Najťažšia je asi únava. Ale pochopili sme, že ak sa tomu chceme naozaj venovať, treba do hudby ísť naplno, dať tomu 100%. Na každom koncerte, pri každej skladbe sa zlepšovať, pracovať na sebe. Ale zároveň sme si uvedomili aj to, že aj 20-ročný človek môže niečo svetu povedať, že náš názor má svoju váhu.
A ako úspech zmenil vzťah medzi vami ako sestrami?
L: Omnoho lepšie komunikujeme.
N: Keď sme len dve, musíme mať vo veciach jasno, a tak si omnoho lepšie rozumieme.
Čo by ste chceli v hudbe dosiahnuť ďalej?
L: Stále sa zlepšovať. Druhý album.
N: A tretí, piaty, desiaty, samé albumy.... (obe smiech).
A je niekto, s kým by ste napríklad rady spolupracovali?
N: Raperi! Nekonečný zoznam raperov.
L: Michelle Ndegeocello alebo James Blake.
Nad prípadným rozšírením sa na väčšiu kapelu neuvažujete?
N: Premýšľali sme nad tým a občas nám to napadne, ale vždy dospejeme k tomu, že lepšie je to len takto vo dvojici. Možno by sme si skúsili prácu s naozaj veľkou skupinou ľudí, ako napríklad s nejakým zborom. Veľké zoskupenia by pre našu hudbu mohli byť fakt dobré.
L: Je to ťažké, museli by sme si s niekým sadnúť a on s nami. Ale prvý album sme chceli spraviť tak, aby sme to naozaj 100% boli my. A aby sme nad vecami mali kontrolu - keďže sa to celé ešte len učíme, je pre nás dôležité mať kontrolu nad procesom, vidieť ako veci fungujú. A keď sme len dve, je to jednoduchšie.
Takže máte pocit kontroly nad vašimi dielami? Nezažili ste ako mladé hudobníčky pocit, že váš názor nie je rešpektovaný?
N: Nieee. Ak niečo nechceme robiť, sme tvrdý oriešok. Nikto z nás neurobí Beyoncé - hoci ju máme rady. Ale ak máme byť polonahé, tak to spravíme len ak samy budeme chcieť, nie preto, že nám to niekto povie.
L: Hudbu sme začali robiť samy pre seba, pre dobrý pocit a radosť, ktorú nám prináša. Nikdy sme nepremýšľali nad prerazením v hudobnom biznise. A to je naša výhoda - keď sme sa do toho biznisu dostali, mali sme jasno: toto sme my, buď sa vám to páči, alebo nie. Nebudeme sa pre nikoho pretvárať. Neboli by sme tak šťastné.
Musím povedať, že je to obdivuhodné, pri vašom mladom veku mať takú jasnú víziu.
N: Sme drsné. (smiech)
L: Sme dve a to pomáha. Ak jedna z nás chce urobiť rozhodnutie, musí sa poradiť s tou druhou a tak o veciach naozaj musíme premýšľať. Ak je človek sám, musí to byť ťažšie, musí si nájsť niekoho, kto ho naozaj pozná a vie mu pomôcť riešiť veci.
V čom sú medzi vami najväčšie rozdiely?
L: Sme úplný jin a jang. Naomi je impulzívna, plná energie, proste rytmus. Nad vecami nepremýšľa, proste ide a robí, je spoločenská. A ja som viac reflektívna, pokojná, nad vecami občas až príliš premýšľam. Takže sa tak dopĺňame. Vravíme si, že spolu by sme boli dokonalá žena. (smiech) Ale dokonalosť je otravná, treba mať nedostatky. Ak by sme boli dokonalé, asi by sme nemali veľa čo povedať.
Nedokonalosť je pre vás inšpiratívna?
L: Áno, určite. Z chýb sa učíme. Takže je dôležité zlyhávať a objavovať veci.
Mali ste nejaký takýto zážitok zlyhania, kedy veci nevyšli podľa vašich predstáv?
L: Ó áno, veľa sme sa za tento rok naučili, o všetkom. Najmä, že treba zostať úprimný sám k sebe. A že zlyhania sú nevyhnutné, takže treba byť silný, alebo ako vraví Naomi: Keep your shit together and walk. (smiech)
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Marko Erd (titulná fotografia), ibeyi.fr (foto v článku)
