Heslom tohto ročníka festivalu na lúke v Hontianskych Nemciach je Skutočne čarovná Atmosféra. Od 2. do 4. augusta sa vám ju organizátori budú snažiť sprostredkovať vďaka hudbe a bohatému sprievodnému programu. Ale ako nám v rozhovore povedala zakladateľka festivalu Grétka Pavlovová, bude to hlavne vďaka vám, čo prídete.
Máš hudobný alebo programový sen?
Nick Cave, ale to sa mi nesplní. Už len pri tej predstave krachujem (smiech). Keď ešte bola Atmosféra malá a nemali sme takéto veľké mená, tak som roky túžila mať tam Janu Kirschner. Potom sa mi to podarilo a Jana sa k nám veľmi rada vracia už roky. Atmosféru absolútne miluje a veľmi pekne o nej hovorí, čo je skvelé. No a tento rok už cítim, ako sa posúvam aj v tom uvažovaní o hľadaní medzinárodných interpretov. Pomaličky by som chcela aj niečo väčšie, čo nás ale finančne nezruinuje.
Chcem hlavne udržať to, v čom Atmosféra vyniká a bude vynikať aj v porovnaní s inými festivalmi. Že pôjde do hĺbky zážitkov. Myslím si, že to na slovenskej festivalovej scéne chýba. Na veľkých festivaloch máš hĺbku zážitku v hudobnom programe, ale v rámci prežívania iných zážitkov, momentov, tam vidím príležitosť.
Si v kontakte aj s inými organizátormi festivalov? Existuje nejaké formálne prepojenie organizátorov festivalov u nás?
Viem, že počas covidu sa asociácia organizátorov festivalov, ktorí dávali dokopy požiadavky pre MK ohľadom možnosti organizovania podujatí resp. kompenzácií v rámci pandemického obobia. Ale musím povedať, že aj keď to možno formalizovane neexistuje, tak moje skúsenosti z minulého roka, kedy som ako organizátorka bola prvýkrát v ťažšej situácii kvôli rozhodovaniu pokračovať s organizáciou festivalu v rámci búrok, ktoré nás zastihli, som cítila obrovskú spolupatričnosť. Volala som si s Mišom Kaščákom, Braňom Jobusom a ďalšími organizátormi, ktorých som poznala a ktorých prácu si veľmi vážim a ktorí majú za sebou viac skúsenosti so zlým počasím. Boli ochotní so mnou dlho kecať a dodali mi silu aj odvahu robiť rozhodnutia. Veľmi mi pomohlo nebyť v tom chvíľu úplne sama, lebo aj keď máš tím, to rozhodnutie musíš urobiť ty.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Skutočne čarovná Atmosféra
V čom bude tento ročník, verím, že aj čo sa dažďa týka, iný ako tie predošlé?
Čaká nás dvanásty ročník a každý rok sa snažíme priniesť tému, ktorá v nás rezonuje. Buď je to reflexia súčasnej spoločenskej situácie alebo prežívanie, ktoré v tíme cítime či už ako jednotlivci alebo ako skupina. Tento rok sme si teda vybrali názov Skutočne čarovná Atmosféra. Ono sa to možno zdá ako jednoduchý názov, ale za tým je myšlienka, ktorú chceme s ľuďmi zdieľať, ukázať im náš pohľad na svet a tým ich možno inšpirovať. Postupom rokov práce na Atmosfére sme si uvedomili ako ju prežívame, vnímame, a že ju v zásade už nevoláme festivalom. Atmosféra je Atmosféra. Skladá sa z rôznych vecí, ktoré keď sa dokopy spoja tak vytvoria tú čarovnú Atmosféru. Sú to ľudia, hudba, slnko, ktoré ti svieti na tvár, keď sedíš na lúke a behajú ti tam deti, kamaráti.
A my sme si uvedomili, že sa na Atmosfére snažíme ľuďom prinášať práve tieto "magic moments". Sú to tie momenty, kedy sedíš na tráve so svojimi blízkymi, či kamarátmi, niekde v pozadí hrá tvoja obľúbená kapela, zasvieti na teba slnko a ty zrazu zacítiš vďaku, alebo pocit šťastia či radosti z toho, aký je život vlastne veľmi fajn. Neviem, či je to tento rok úplne iné, ale je to viac vyzreté. Niečo čo sme si navnímali za posledné roky a tento pohľad by sme chceli ľuďom poskytnúť. Sme multižánrový festival, no Atmosféra je zároveň veľmi silná v sprievodnom programe. Na pomyselných váhach je sprievodného programu rovnako veľa ako hudobného.
Na čo z toho ste v tomto roku najviac hrdí?
V prvom rade na dramaturgiu. Tento rok sme si povedali, že by sme chceli na lúku priniesť zahraničných interpretov, a som rada, že sa to podarilo. A zároveň, v rámci hudobného programu sme spestrili multižánrovosť. Tento rok napríklad prinášame folklór, čo sme nikdy na Atmosfére nemali. Osobne si k folklóru vytváram vzťah nanovo, lebo ma hnevá, že sa častokrát spája s dedinskou kultúrou a zábavou, a to hlboké sa z toho vytráca. Na druhej strane sa nebojíme priniesť na festivalovú lúku aj rap alebo koncert Fvck_Kvlt.
Zároveň som veľmi hrdá, že sme sa zvládli postaviť znova na nohy po náročnom minulom roku, kedy sme kvôli počasiu a bezpečnosti museli festival na druhý festivalový deň podvečer pozastaviť. Hovorí sa, že v kríze poznáš silu tímu a naozaj si myslím, že náš tím to scelilo a posilnilo. Že sme sa dokázali postaviť na nohy, ísť ďalej a naplno. Už uvažujeme nad tým, ako areál prispôsobiť akýmkoľvek podmienkam.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Dôraz kladiete napríklad aj na duševné zdravie, dokonca ste tak nazvali jeden zo stageov. Prečo?
Koncept Duše ako samostatnej zóny v rámci festivalu prišiel ako nápad pred už pred rokmi. Preto je Duša zložená z rôznych pohybových a interaktívnych aktivít, ktoré ľuďom pomôžu viac sa so sebou spojiť. Máme tu aj meditácie, ecstatic dance, intuitívne tance, rôzne vedené kruhy s psychológom alebo hry ako Hlbina a zároveň kreatívne písanie. Sú to veci aj z môjho života a zdá sa mi, že mi pomáhajú žiť život kvalitnejšie, hlbšie a v nejakej miere aj šťastnejšie. My nekážeme ľuďom aby to robili, snažíme sa len o to, aby mali možnosť to vyskúšať a snáď si z toho domov aj niečo odniesť.
Kedy začínate robiť na programe?
Sme už veľký tím, ktorý Atmosféru robí celý rok. Ono sa to nezdá, ale my dokončíme Atmosféru, zbalíme areál, dáme si potom nejaké feedbackové okná, stretnutia s partnermi a nejak to uzavrieme. Potom si dáme jeden – dva uvoľnenejšie mesiace, keď sa stretávame na menej formálnych stretnutiach a od októbra začíname znovu riešiť partnerov. Ale napríklad predaj vstupeniek spúšťame už priamo na festivale. Čiže ten kolobeh Atmosféry žije celoročne.
Náš tím, ktorý voláme Atmocrew má zhruba 25 členov, z čoho Crewcentrát, čiže niečo ako manažéri jednotlivých oblastí tvoria polovicu z nich. Stretávame sa na týždennej báze a fungujeme v zásade ako úplne profi tím, len nie sme všetci platení. Veľmi oceňujem, že náš tím to robí popri svojich prácach, školách či rodinách, stretáva sa po večeroch, po víkendoch, na brigádách a robíme spoločne pekný projekt menom Atmosféra pre ľudí. Absolútne neuveriteľné. Opäť jeden veľký magic, že sa to roky deje.
Plánujete zostať v Hontianskych Nemciach? Postačuje vám stále ešte kapacita lúky?
Minulý rok sme mali v areáli takmer 5000 ľudí vrátane staffu, dobrovoľníkov a vystupujúcich, z čoho bola tisícka detí. Aj my hľadáme ten bod zlomu - jednak musíme festival z niečoho zaplatiť, ale zároveň chceme, aby sa ľudia na ňom cítili stále dobre, aby tam bola vzdušnosť, prišli predsa na lúku do prírody. Po minulom roku sme ale zreflektovali to, že chceme ísť s počtom návštevníkov trošku dole. Chceme dať ľuďom komfort. Zároveň sme prvý festival, ktorý sa dobrovoľne downsizuje.
Areál ale pritom zväčšujeme. Lúka sa samozrejme nedá nafúknuť a aj kvôli tomu nás vyhľadávajú. Je stále relatívne malá a oproti veľkým festivalom tam návštevník vie nájsť komorno, bezpečie a nejakým spôsobom aj ticho. Stage posúvame viac dozadu a areál trošku prevzdušňujeme. Veľa pracujeme aj s architektmi. Neviem si predstaviť, že by Atmosféra bola mimo Hontianskych Nemiec, je to zásadná vec. Posledné tri roky sme vypredali v predpredaji, nepredávali sme priamo na mieste. A to je krásny signál a my si to veľmi vážime. Naozaj vidíme, že sme vybudovali za roky komunitu, ktorá sa k nám vracia a to je absolútne najviac, čo môžeš okolo organizátor festivalu dosiahnuť. Chceme ostať v tej veľkosti, ale ísť viac do hĺbky a robiť to kvalitnejšie.
Ako sa teda na lúke, aj s ohľadom na veľký počet detí rieši ubytovanie?
Úplným základom je stanové mestečko, populárne sú karavan parkingy a od minulého roka autostan parking. V rámci stanového mestečka totiž nie je z dôvodu bezpečnosti dovolené stanovať v aute. Môžeš, samozrejme, v aute spať, to nevylučujeme, ale nemáš stavať nič okolo toho. Ďalej sa dá spať v samotnej dedine, aj keď je tam toho veľmi málo. Na okolí sú potom mestá Banská Štiavnica, Krupina a Dudince a trošku vzdialenejšie Levice. Preto sa snažíme podporovať ľudí, aby skúsili karavan alebo autostan.
Zdroj: Dominika BolgáčováBúrame mýtus, že festival je iba pre mladých
Ako vyzerá váš typický návštevník?
Najfrekventovanejší návštevník je v zásade človek vo veku 30 až 35 rokov. Tým, že mnohí už majú malé deti, tak už nechodia na veľké festivaly ale hľadajú príležitosť vybehnúť z mesta, v ktorom žijú s deťmi niekam do prírody a ideálne na festival s kvalitou služieb, na ktorú sú zvyknutí a zároveň aj s kvalitou dramaturgie, ktorú ocenia. Mestský, uvedomelý, zodpovedný, vzdelaný človek. Navštevujú nás ľudia s veľmi podobnými hodnotami aké máme my - hodnoty slobody, udržateľnosti, trošku také dobrodružnejšie rodiny. Preto máme každý rok naplnené karavanové parkingy. Minulý rok sme vypredali 170 miest karavanov plus nejaký ďalších 150 miest autostanu.
Ale zároveň to nechcem úplne rámcovať, že sme čisto iba rodinný festival a nerada používam to slovo. Lebo keď povieš rodinný festival, tak si predstavíš presne tých interpretov, ktorých tam nikdy nezavoláme a ktorí tam nikdy nevystúpia. My sa snažíme aj detskú dramaturgiu robiť alternatívne a robiť ju kvalitne a dobre a učiť tie decká dobrým veciam. Či už hudobne alebo v rámci sprievodného programu. Posledné roky sa nám tiež brutálne darí aj to, aby ľudia vzali na festival svojich rodičov. Búrať tým mýtus, že festival je iba pre mladých ľudí. Lebo presne takí ľudia ako sme my majú rodičov, ktorí ešte nie sú seniorní - z pohľadu, že sú doma a už nikam nechodia. Sú to v zásade v niečom ešte ľudia s mladým duchom, sú aktívni a častokrát s tými rodinami s deckami chodia na dovolenky. Preto ponúkame lístky nad 65 rokov zdarma.
To považujem za výborný koncept a ústretový krok. Chodia k vám napríklad aj návštevníci zo zahraničia?
Atmosféra si za roky fungovania vybudovala komunitu ľudí, ktorá ju opakovane navštevuje. Je to pochopiteľné, pri obmedzenej kapacite a vytvorenej komunite, ktorú máme lákame hlavne návštevníka zo Slovenska. Zároveň nás ale každým rokom navštevujú aj ľudia z Čiech. Potenciál vidíme aj v Maďarsku, lebo Nemce sú bližšie k Budapešti ako k Bratislave.
A na záver jedna všetečná otázka. Čo by si poradila niekomu, kto k vám ide prvýkrát?
Nech nemá očakávania, lebo podľa mňa očakávania kazia radosť. Odporučila by som len byť otvorená alebo otvorený na to, čo ten festival prinesie, lebo je to o nás, čo si tam vytvoríme. Som naozaj presvedčená, že ten Magic a sila Atmosféry stojí na komunite ľudí, ktorá ju aj tvorí, navštevuje, predáva tam a vystupuje. Je to veľmi silná komunitná záležitosť. Každému dá v tom danom momente niečo, čo potrebuje alebo hľadal.
Autor: Michal Húska
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
