Od punku k elektropopu. Aj tak by sa priamočiaro dala popísať cesta Carmel Paradise, sestry Celeste Buckingham. Dnes sa 18-ročná speváčka prezentuje autentickejšie, než kedysi a podľa vlastných slov už nie je zaseknutá v jednom hudobnom štýle. O tom, ale aj o pripravovanom dospelom EP a zhudobnenom prvom vzťahu porozprávala v našom rozhovore.
To je dobrá otázka. Najprv som mala duet so Celeste pred tromi rokmi, to bolo také poprockové, a potom som mala punk-rockovú kapelu. To som ešte nevedela, akú hudbu by som chcela robiť. Hoci s chalanmi z bývalej kapely (The House United, pozn.red.) sme stále kamoši, problém bol, že každý z nás štyroch chcel robiť niečo trošku iné. Takže to, čo hudobne robím teraz, je úplne moje. Všetko, čo sa dá počuť v singli a aj na novom EP, je také, že hoci som pracovala s producentom v Nashville, no dala som do toho všetko, čo som chcela ja. Pre mňa bolo veľmi dôležité, aby som naozaj dala do toho seba a aby to bolo úplne autentické a úprimné. Nechcem povedať, že je to môj prvý výstup, lebo už som urobila aj veci predtým, ale je to niečo prvé, s čím idem do sveta samostatne.
Je to niečo, čomu veríš najviac zo všetkých spomenutých vecí?
Áno. Aj v singli, aj na EP sa cítim najviac sama sebou. Stále som mladá, ale predtým som mala nejakých štrnásť, bola som decko, ale až teraz si myslím, že viem, kam chcem hudobne ísť. Cítim sa v tejto polohe úplne dobre a som s tým spokojná. A tak som sa s kapelou necítila. Bolo to fajn a bola to sranda, ale niečo tam chýbalo.
Je o tebe známe a aj sama tiež priznávaš, že kedysi si viac inklinovala k tvrdšej hudbe. Prečo zrazu taký odklon k elektropopu?
Mne sa stále veľmi páči punk-rock a stále ho počúvam, ale rozmýšľala som aj nad iným – keď sme boli mladšie a spievali sme, všetci hovorili, že ja mám tvrdší hlas než Celeste a vždy hovorili, že Celeste je tá popová a Carmel je tá rocková. Ja som to úplne brala a stotožnila som sa s tým. Po tom albume, čo som mala s kapelou, sme chceli zistiť, kam pôjdeme ďalej, či bude druhý album a podobne. Keď som nad tým premýšľala, necítila som sa s tým celkom stotožnená. Cítila som sa byť zaseknutá v punkrocku, akoby som smela robiť iba ten a nemohla by som robiť pop.
Mala si pocit, že ťa takto niekto zaškatuľkoval?
Takto ma videli ľudia a súviselo to aj s tým, ako som sa prezentovala navonok, ako som sa obliekala. Celeste bola vždy tá veselšia, popovejšia a ja tá drsnejšia. Keď som bola mladšia, mala som nejakých pätnásť, ona mala osemnásť, tak som chcela byť jej presným opakom. Jasné, že keď sme boli malé, chcela som robiť všetko, čo ona, ale neskôr som sa chcela od nej odlíšiť, robiť všetko to, čo ona nie. Neskôr som sa nad tým zamyslela a necítila som sa autentická ani ako človek. Necítila som, že to je to, čo chcem byť.
Tak som začala písať pesničky len tak pre seba a nikto o nich nevedel. Keď som s nimi bola úplne spokojná, tak som šla za mojou mamou, povedala som jej, že mám nejaké piesne, chcem ich nahrať, ale nie sú také typické moje. Mamina bola super, vypočula si ich a povedala – ale toto nie je rockové... Tak som jej povedala, že to rockové mať nechcem. Nebolo to tak, že by sa to stalo zrazu, ale postupne som sa našla aj hudobne, aj osobnostne.
Cítim sa viac ako Slovenka, keď som v Amerike
Kedy si v sebe vlastne objavila skladateľské vlohy? Bolo to zároveň so Celeste, boli ste v tom odjakživa spolu?
Začalo to asi tým, že naša mama odmalička videla, že zo spievania a z vystupovania máme radosť. Predvádzali sme sa pred rodičmi doma v obývačke. A neskôr som začala písať rôzne príbehy, aj so Celeste sme mali spoločnú rozprávkovú knihu. A úplne presne si pamätám, že prvú pesničku som napísala, keď som mala deväť rokov. Bolo to strašné a volalo sa to Rock'n'Roll. Ale úplne ma to bavilo.
Prvá vážna pesnička prišla, keď som mala dvanásť. Bolo to trochu melancholické a dramatické. Keď máš dvanásť a myslíš si, že celý svet je o tebe. Sedela som v škole, pršalo, napísala som to a ukázala som to mame, lebo som na to bola strašne hrdá. A naša mama bola vždy k nám úprimná, nechválila nás len preto, že sme boli jej deti. Museli sme si tú pochvalu zaslúžiť a snažiť sa zlepšovať. A je to dobré aj preto, že jej môžeme úplne veriť. Keď teraz napíšem nejakú pesničku a nie som si ňou istá, idem za mamou a ona mi povie úprimný názor.
Tvoj sólový debutový singel Turn Me On ťa ukazuje v úplne novej polohe. Za akých okolností vznikol ten?
Keď sme ho nahrávali v štúdiu, nevedeli sme, že toto bude ten singel, ktorý dáme von. Všetky skladby na EP sme totiž nahrali za jeden týždeň. Je ich päť a mali sme päť dní. Ale napísala som tú pesničku minulé leto, lebo vtedy som mala sedemnásť a to je vek, aspoň v Amerike, kedy ešte nie si dospelá, ale nie si už dieťa. A chcela som napísať pesničku o prvej láske a prvom vážnejšom vzťahu.
Najprv som mala len jeden nápad, páčilo sa mi to a bolo to veľmi iné, než veci, čo bežne píšem, tak som s tým chcela robiť niečo viac. Vymyslela som, že chcem povedať celý príbeh o tom vzťahu. Najprv je to romantika, láska, a potom to už nie je také dokonalé. O tom je to EP. Turn Me On je vlastne prvá časť príbehu, ale neplánovali sme to ako prvý singel, tak to prosto vyšlo. Keď sme nahrali všetky piesne, tak sme ich počúvali, rozmýšľali sme, ktorá je najlepšia a ktorú by najviac mohli hrať rádiá a zhodli sme sa na Turn Me On. Hodilo sa to.
Text je v angličtine, no objaví sa v ňom aj slovenský jazyk. Je to nejaký odkaz pre slovenských fanúšikov, že vlastne patríš aj sem?
Všetci si mysleli, že som to tam dala, lebo to je prvý singel, ale predtým som nevedela, že to tak bude. Chcela som mať na tom EP aspoň niečo po slovensky a nevedela som, čo tam dať. Nevedela som, ako to bude znieť, či to nebude trápne. V tejto pesničke som nemala bridge a ani som ho nechcela, nehodilo sa to tam, nebolo to prirodzené. A keď som premýšľala, čo tam dám, tak som si povedala, že tam dám tú slovenčinu. Napísala som najprv nejaké nápady po anglicky, lebo to je pre mňa ľahšie, a potom som hovorila so Celeste a ešte s jednou kamarátkou, ktorá je Slovenka, ale býva v USA. Pýtala som sa, či je gramatika správna a či to neznie zvláštne.
Nemohla by som mať celú pesničku po slovensky, ale toto som tam chcela. Nebývam na Slovensku, nie som tu veľmi často a nemám v pláne ani nejaké turné, lebo idem na vysokú školu, ale stále mám so Slovenskom nejaké spojenie, lebo som tu vyrástla. Teraz som v Amerike štyri roky. Tu som vždy tá Američanka a tam som zase tá Slovenka. Cítim sa viac ako Slovenka, keď som v Amerike, než keď som tu, lebo tu som ako niekto cudzí. Ale keď som bola v Amerike už dlho, tak mi to začalo chýbať, lebo je to kúsok mňa. Nechcela som sa tváriť, že som americká speváčka, lebo možno nehovorím ako Slovenka, ale čiastočne sa ňou cítim byť.
Carmel a Celeste Buckingham
Ako na túto slovenskú vsuvku reagovali anglicky hovoriaci ľudia okolo teba alebo producent, s ktorým si nahrávala?
Producentovi sa to strašne páčilo. Povedal, že nevie, čo hovorím, ale znie to dobre. Bol s tým úplne fajn. Kamošky sa ma vždy pýtajú, že čo to znamená, ale ja im to nepoviem, lebo som im povedala, že vy máte celú pesničku a túto časť necháme Slovákom.
Inšpiráciou teda bol prvý skutočne dospelý vzťah. Bol to odrazový mostík k tvojmu hudobnému posunu a dozretiu?
Ani nie, lebo už predtým som mala iné plány. S kapelou som nehrala skoro rok a keď dlho nerobím niečo hudobné, tak mi to chýba a som nervózna, lebo to potrebujem. Tak som písala nejaké piesne, opäť punkrockové, ale už ma to nudilo. Mala som sto pesničiek a všetky mi zneli rovnako, tak som začala písať nové veci.
Nie všetko bolo elektronické, napísala som napríklad aj nejaké hip-hopové pesničky. Ale nebolo to len o vzťahu. V tom veku mali všetky moje kamošky nejaký vzťah a v Amerike to mladí ľudia prežívajú inak, serióznejšie. Všetci si myslia, že ich prvé vzťahy budú navždy a rozumiem im, aký to je pocit, lebo každý človek, ktorý má prvý vzťah, si myslí, že to bude navždy, je to prvá láska. A chcela som napísať ten singel aj celé EP o tejto skúsenosti.
Na Slovensku všetko trvá kratšie
Máš pocit, že keďže je Slovensko menší hudobný trh, je ľahšie sa tu pre teba presadiť?
My sme to dali von na Slovensku, lebo je tu Celeste a ja som tu vyrástla. Bolo to proste pre Slovákov, najmä kvôli tej slovenskej časti. Ja som sa strašne bála, lebo je to nový hudobný sound aj v Amerike a tu na Slovensku som dlho nebola a nevedela som, aké veci sa hrávajú v rádiách. Bála som sa, čo ak sa to Slovákom nezapáči, ale povedala som si, že som tú slovenskú časť napísala pre nich a dám to von.
Vyjde singel aj na americkom trhu?
Zatiaľ sa hrá len v slovenských rádiách, ale EP a aj singel sa neskôr budú propagovať aj v rámci USA. Tu je to menšie a všetko trvá kratšie, človek sa rýchlejšie dostane k niektorým veciam a aj k fanúšikom.
Bude sa v podobnom duchu ako prvý singel niesť aj celé EP?
Áno, je to taký podobný štýl. Je to jeden príbeh, tak som chcela, aby to znelo konzistentne a nie všetko inak.
Názov tohto tvojho prvého sólového "dieťaťa" je Dream Girl. Čo za ním stojí?
Keď máš ten prvý vzťah, ako som už spomínala, máš pocit, že nič sa nemôže pokaziť. A Dream Girl je taký koncept, že ona je dokonalá a nie je na nej nič zlé. Začína to piesňou Turn Me On, ktorá je o tom, že je všetko nové, vzrušujúce a ako príbeh pokračuje, človek počuje, že nie vždy je všetko dokonalé.
Kedy vlastne vyjde?
Ešte nemáme presný dátum, ale bude to niekedy pred Vianocami.
To je ešte dosť čakania. Prečo, keď je EP už vlastne hotové?
Chcem, aby mali ľudia dosť času vypočuť si ten prvý singel. Čoskoro dám von aj druhý a uvidíme, ako sa budú veci vyvíjať v Amerike. A tiež, aby mali ľudia čas sa na to tešiť.
Môžeš prezradiť aj niečo o ďalšom singli, ktorý príde?
Môžem. Ak som hovorila o tom, že Turn Me On je prvou časťou príbehu, tak druhý singel Dead To Me je tou poslednou časťou. A to, čo je medzi tým, sa ľudia dozvedia už na EP.
Okrem singlov sú v pláne aj nejaké koncerty alebo vystúpenia?
Ešte nevieme, lebo idem na vysokú a keď budem mať školu, neviem, kedy budem mať voľno. Ale pravdepodobne vystúpim na turné Celeste v októbri a tento týždeň som absolvovala viacero promo vystúpení spolu s ňou. Stále však čakáme na reakcie ľudí na singel. Od toho budú závisieť aj ďalšie koncertné plány.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: PR / Soul For Show