Kvôli koncertu Public Enemy som tento rok na Pohode nevidel Chase & Status Live ani Hranu. Oplatilo sa však čakať, pretože po jeho skončení ma čakal rozhovor s Chuckom D, jednou z najväčších osobností hip-hopovej scény. Príprava na rozhovor mohla byť lepšia a Chuck ukecanejší, no aj tak to stálo za to.

Najprv sa musím spýtať na vaše meškanie. Improvizovaná zvuková skúška trvala viac než pol hodinu už v čase koncertu, kým ste vyšli na pódium. Čo presne sa stalo?

Máme svojho zvukára, ktorý sa vždy musí uistiť, že je všetko v poriadku. Máme so sebou kapelu, máme DJa a všetci sa musia navzájom počuť. Bohužiaľ niektoré veci sa na začiatku koncertu skomplikovali.

No nakoniec sa to vyriešilo, ako hodnotíte dnešný koncert?

To musíte posúdiť vy, my to robíme každú noc už 25 rokov. Čo si naozaj vážime je, že toto je už 82. krajina, v ktorej sme hrali. Sme radi, že sme mohli prísť prvýkrát na Slovensko.

Aké boli vaše prvé dojmy zo Slovenska a festivalu?


Slovensko ako krajina je krásna, všetky európske krajiny bývalého východného bloku ma fascinujú. Festivaly mám veľmi rád, je skvelé, že sa na jednom mieste zíde toľko rôznych ľudí. Toto leto hráme asi na pätnástich festivaloch.

Nielen zvuková skúška bola nebvykle dlhá ale potom aj samotný koncert skončil takmer hodinu po oficiálnom čase...

Majú tu veľmi krátke časy koncertov, to je zas tá nevýhoda festivalov.

Čo bola podľa teba najlepšia a čo najhoršia časť 25-ročného pôsobenia Public Enemy na scéne?

Cestovanie po svete je na tom celom najlepšie. Rozprávanie sa s ľuďmi, počúvanie príbehov. Medzi to najhoršie, ak sa to tak dá povedať, patrí, že tomu musíte prispôsobiť celý svoj život. Aj keď vám často chýba rodina. Trávime na cestách veľa času, ale už veľmi nezvykneme chodiť na trojmesačné šnúry ako rockeri. No aj tak vždy, keď si ďaleko od svojich milovaných, tak to na teba príde.

Niektoré skladby musíte hrávať už vyše 20 rokov. Stále vás to baví?

Jasné, veď sú to moje skladby. Moc sa tým netrápime, raz jednu nezahráme a zahráme namiesto nej niečo iné, za tých 25 rokov sme toho spravili toľko, že máme z čoho vyberať. No ľudia nikdy nebudú unavení z vecí ako Bring the Noise, Fight the Power, Welcome to the Terrordome, Public Enemy #1... To sú skladby, ktoré sa do nášho setlistu vždy vracajú, najmä na takýchto koncertoch, keď niekde hráme po prvýkrát.

Dnes ste hrali aj novinku - I Shall Not Be Moved. Tuším ste ju uviedli s tým, že ju hráte prvýkrát, správne som to započul?

Nie, nie, dnes to bolo druhýkrát. Prvý raz sme ju hrali včera v Poľsku (na Open'er festivale, pozn. autora). Myslím, že to na oboch koncertoch dopadlo dobre, no stále ju ešte musíme skúšať.

Bude na vašom novom albume?


Áno, je to náš nový singel. Choď na Publicenemy.com a tam nájdeš všetky informácie. Chystáme k singlu aj nový videoklip, keď sme boli pred pár dňami v Belehrade, prvýkrát sme videli časť z neho. Je to také konceptuálne video, čoskoro bude vonku.

(Kým som sa dostal k prepisu, už je aj vonku. Stojí za pozretie, nech sa páči.)


Public Enemy - I Shall Not Be Moved

Na pódiu ste okrem iného hovorili aj o DJingu a váš DJ Lord mal skvelú šou uprostred koncertu. Čo hovoríte na súčasných dídžejov, keď takmer každý používa pri hraní počítače a čoraz menej hip-hopu vychádza na vinyloch? Je DJing ako umenie mŕtvy?

Nemyslím si, že umenie DJingu ako také by tým bolo ohrozené. Náš dídžej je skvelým príkladom nielen technickej zručnosti ale aj toho, že je to najmä v hlave. Je pritom jedno, akým spôsobom manipuluje s nahrávkami a v akom sú formáte. Všetci dídžeji musia mať vysokú úroveň hudobného cítenia a nápady, to je prvoradé.

Hudobná scéna sa však veľmi zmenila, hip-hop je momentálne v popových rebríčkoch. Ako to vnímate vy, ktorí ostávate verní svojim undergroundovým začiatkom?


Je to dobré v tom, že hip-hop ohromne narástol. Ale niekedy to nie je až taká výhra, lebo ľudia zvyčajne prostredníctvom popkultúry objavia len to horšie, čo je v nás čiernych. Často sa prezentuje len to najhoršie z našich postojov a správania.

Mnohé vaše texty sú zamerané na sociálne a politické témy. Čo je hlavnou témou v roku 2012? Aký odkaz chcete dať ľuďom vo vašej aktuálnej tvorbe?


Kultúra spája ľudí, vlády ich rozdeľujú.

Vaša tvorba je plná rockových prvkov. Ktoré kapely vás v začiatkoch ovplyvnili k takémuto hudobnému smerovaniu?


Samozrejme Led Zeppelin, The Beatles, Rolling Stones... Mnohí nás nazývajú "Rolling Stones of rap". Okrem rocku mali na nás veľký vplyv aj Run DMC a Bob Marley.

Podobný zvuk majú aj Beastie Boys, ktorí tento rok prišli o jedného z členov, Adama "MCA" Yaucha. Aký je váš vzťah k tejto hudobnej legende?


Beastie Boys nás ako prví zobrali na svoje koncerty, pre nás to bolo vôbec prvé turné. Mali obrovský vplyv na Public Enemy.

Na túto otázku by mal skôr odpovedať Flavor Flav, ale žiaľ, nie je tu s nami. Je o hodinách, ktoré stále nosí na krku, myslím, že som ho ešte nevidel bez tohto doplnku. Vieš, kde ich kupuje a koľko ich vlastne má?


Naozaj netuším, koľko ich má, ale je to o tom, že v našej komunite fráza "vedieť, koľko je hodín" (knowing what time it is) znamená byť si vedomý, uvedomovať si veci. Aj ja som ich zvykol nosiť do roku 1999, uňho to ostalo dodnes, stále je to taký symbol. Neviem, či má nejaký špeciálny obchod, ale už som ich videl aj na niektorých fanúšikoch.

To by nebol zlý merchandising... Ďakujem za rozhovor!


Si na Twitteri?

Áno, prečo?


Moje twitter konto je MrChuckD, nájdi si ma.

(Našiel som si ho a zistil som, že je na Twitteri veľmi aktívny - aj v čase koncertu, resp. spomínanej pretiahnutej zvukovky pridal päť tweetov. Možno aj preto niektoré odpovede nepresiahli 140 znakov :) Nuž, nebol to najlepší rozhovor, ale aj tak zážitok.)

Autor: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš

Súvisiaci interpreti: Public Enemy