Hovorí sa o nich takmer výhradne v superlatívoch – ako o kapele, ktorá spasí slovenskú prog-metalovú scénu, či ako o jednej z najväčších slovenských exportných nádejí súčasnosti. Jakub Tirčo, strojca projektu IONS, o ktorom je reč, je v odpovediach o poznanie skromnejší a tvrdí, že základom je brať hudbu s ľahkosťou a nadhľadom.

"Naša najväčšia ambícia je v podstate iba postupne rásť," komentuje gitarista a skladateľ ďalšie plány kapely, ktorej najnovší album s názvom Counterintuitive (2023) v komentároch na Youtube vychvaľujú fanúšikovia od Japonska po USA. 

Svoj eponymný debut vydali IONS rok pred príchodom covidu a aj kvôli nemu sa rozbiehali pozvoľna. Chvíľu sa dokonca mohlo zdať, že zvukovo a produkčne vyšperkovaný projekt zapadne prachom podobne ako mnohé pandemické projektíky z obývačiek doma väznených muzikantov. Pätica však minuloročným druhým albumom urobila výrazný krok vpred, a dokonca sa vďaka nemu objavila aj na televíznych obrazovkách počas Radio_Head Awards 2023, kde ich hluková gitarová stena a growl speváka Tomáša "Shortyho" Laga v skladbe Out of Sight pôsobili oproti ostatným vystupujúcim ako zjavenie.

V tomto roku tiež začali IONS viac koncertovať a nedávno vydali atmosférické Live Session video k skladbe Birds of Reminiscence s hosťujúcou speváčkou Ninou Tarasovičovou. Na ďalšie turné vyrážajú už v októbri a nezastavia sa len na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Poľsku a v Holandsku, kde si ich hudba organicky nachádza stále väčšie a väčšie publikum. 

V rozhovore s Jakubom Tirčom sa dozviete:

  • ako vníma po mnohých rokoch hrania gitaru ako nástroj
  • ako vzniká hudba IONS
  • ako držať v dobe sólových projektov pohromade kapelu
  • či je ťažké presadiť sa na scéne v Poľsku a Maďarsku
  • prečo sa presťahoval z Prešova do Prahy
  • či je pravda, že metaloví fanúšikovia sú najväčší pacifisti a lojalisti

Vedel by si úvodom zhrnúť, v akom životnom rozpoložení ťa akurát zastihujem? Čomu venuješ svoj kreatívny čas, čomu pracovný?

V podstate využívam pracovný týždeň na dospávanie koncertných víkendov a doháňam resty v nezorganizovanom poradí. Mixujem zopár projektov, pomedzi to si skúšam nájsť aj kreatívny čas. Zatiaľ sa neviem zamerať na jednu vec, o ktorej si myslím, že práve to bude ďalší release. Mám zopár jemných chill ambientných skladieb, zopár lo-fi prog electronic skladieb, zopár čisto ambientných soundscapes, ktoré možno vydám pod iným názvom. Zopár nezaraditeľných disco trackov a pomaly vznikajú aj veci na ďalší IONS. Žiaden kreatívny smer momentálne nedominuje.

Prvá vec, ktorú som od IONS videl, bol karanténny jam so Shortym s názvom Callousness. Z nahrávky medzi vami cítiť hudobnú chémiu. Bolo práve toto kľúčom k IONS, nájsť toho správneho "kreatívneho partnera"?

Jednoznačne. Shorty vždy do skladby prinesie niečo úplne iné, než by som očakával. Preto na mňa IONS, keď si teraz pustím hociktorý track z Counterintuitive, pôsobí menej predvídateľne než čokoľvek zo sólovej tvorby, kde som nemal takýto externý vplyv. V podstate v hudbe vždy hľadám taký balans toho, čo ma nebude nudiť a prekvapí, a niečoho, čo mi je známe. A Shorty je práve ten, ktorý vždy niečím prekvapí.

IONS vnímam z pohľadu cieľovej skupiny trochu ako experiment. Nedá sa jednoznačne zaradiť ani do post-rockovej, ani do metalovej škatuľky. Napriek tomu vás na moje príjemné prekvapenie obsadilo napr. Rádio_FM vo svojom živom prenose z Radio_Head Awards. Vnímaš to rovnako? Kto sú ľudia, ktorí si prídu IONS vychutnať na koncert?

Perfektne si vystihol moje dva hudobné svety, ktoré sa v IONS prelínajú. Sme príliš tvrdí pre post-rock, ale príliš mäkkí na metal. Bál som sa, že budeme nezaraditeľní, ale vyzerá, že si to nachádza fanúšikov v oboch svetoch. Typický fanúšik IONS si myslím, že vyzerá nejak podobne ako ja v publiku. Počúva a užíva si to skôr interne. Skákať sa na to moc nedá, mosh pit to takisto nie je.

Naživo to u vás funguje v niečom až priemyselne – nástroje preklopené cez macbook, každý inštrumentálny part znie s daným efektom, v danom čase. Zvukovka vybavená za päť minút, žiadne pedalboardy a podobne. Prečo si sa rozhodol voliť tento set-up? Niežeby to nefungovalo, naopak, no napadlo mi, či to v určitých momentoch nepostráda taký ten "život" spôsobený občasnou chybou na boarde, malinkou chybovosťou v timingu a podobne.

Hranie s backing trackmi na mňa nepôsobí tak, že by som pri živom hraní hľadal technickú dokonalosť. Skôr si myslím, že mnohé zo zvukov, ktoré sú na albume, vo mne vyvolávajú nejakú špecifickú emóciu a chcem to zachovať aj pri koncertoch. Často ale uvažujem nad tým, ako pridať do našich koncertov viac živých elementov – ďalšie vokály, prípadne raz možno nejaké klávesy. Na druhej strane, mám aj rád takú mentálnu stabilitu v hraní s clickom, kedy je všetko časovo nalinkované. Vnímam to ako vodítko, ktoré ma prevedie cez koncert.

Live Session video k Birds of Reminiscence je výborné na čele s hudbou, Ninou na vokáloch a s parádnou scenériou ako indoorovou, tak outdoorovou. Prečo sa práve tejto skladbe dostalo toto prevedenie? A budete chystať aj ďalšie? 

Veľmi sa teším, že sa ti to tak páči. Je to jedno z našich najobľúbenejších videí a vôbec prvá takáto live session. Už dlho som chcel spraviť live video ako napríklad The Contortionist, Tides From Nebula a plno iných, ktoré som videl na Youtube, a skladba Birds of Reminiscence sa nám zdala najvhodnejšia do tohto intímneho chatového prostredia. Ďalšie z tejto série nemáme, ale určite sa k tejto myšlienke chcem vrátiť.

Si vyhlásený slovenský gitarista s medzinárodným renomé. Na gitaru hráš roky. Ako by si definoval svoj prístup k tomuto nástroju?

Gitaru vnímam tak, že na nej dokážem zahrať alebo sa naučiť zahrať to, čo potrebujem pre skladbu. Nikdy som nemal motiváciu byť najlepší, ale zároveň veľmi všetko "overthinkujem" a pracujem na tom, až kým nie som spokojný. V podstate aj preto mám rád, keď je na koncerte všetko naplánované do poslednej sekundy a môžem si dovoliť nesústrediť sa na hranie. Nie som dobrý improvizátor, v porovnaní s napríklad Per Nilsonom, ktorého by som, na rozdiel od seba, vyhláseným gitaristom nazval. Najviac ma na gitare baví asi všetko to, čo neznie ako gitara.

Ako to myslíš, čo neznie ako gitara? 

Veľmi rád manipulujem zvuk gitary cez harmonizery, octavery, rôzne glitch / lo-fi / reverse efekty, často s mnohými vrstvami dlhých reverbov a modulovaných delayov. Väčšinou u mňa môžeš počuť gitary schované za stenou synthov alebo rôznych orchestrálnych vrstiev. Málokedy je v mojej hudbe part, kedy by sa tam objavili iba gitary samotné. Môjmu uchu to už akoby nepríde dostatočne zaujímavé.

Predpokladám, že sa tiež pohybuješ v nejakej gitarovej komunite. Vedel by si priblížiť, aké trendy v súvislosti s gitarou momentálne "fičia"?

Hlavne v metalovom žánri vidím, že sa latka posunula dosť vysoko. Keď si porovnám, aký level techniky a čistoty v hraní som sa snažil nasledovať ja, keď som začínal na Metallice, versus čo vidí začiatočník na Instagrame teraz, keď považuje tie najdokonalejšie videá za bežný štandard, tak gitaristi teraz majú určite vyššie očakávania. A iný pohľad na to, čo je fyzicky možné zahrať. Veľmi ma baví napríklad čo robia Dan James Griffin alebo Jakub Zytecki – to podľa mňa dosť vystihuje moderný sound gitary.

Keď už sa pýtam na prístup ku gitare, ako to máš so skladaním? Ako vzniká hudba IONS? Je to jeden stálo daný proces alebo niečo, čo sa v čase priebežne mení.

V minulosti vyzerala naša preprodukcia z veľkej časti tak, že som zložil inštrumentálne demo skladby, občas nejaké vokálne náčrty a Shorty spravil prvú verziu spevov a textu, ktorú sme spoločne dotiahli do konca. Teraz si postupne všetci posielame prvé nápady a snažím sa, aby sme už viacerí boli zahrnutí v preprodukcii a tým pádom mohli ovplyvniť hudbu do väčšej miery než len počas samotného nahrávania. Som veľmi zvedavý na výsledok, pretože každý člen IONS je kreatívny úplne iným spôsobom. Zároveň pre mňa bolo vždy dosť mimo komfortnej zóny spolupracovať s inými ľuďmi, ale cítim, že sa z nej v tomto prípade oplatí vykročiť.

Sledujúc ako mainstreamovú, tak aj indie scénu, sa nemôžem ubrániť pocitu, že do popredia idú najmä individuálni interpreti, dídžeji a všakovaké one-man shows. Pri malých a stredne veľkých kapelách to agenti vysvetľujú tým, že kapela vygeneruje mnoho nákladov a podobne. Ale chcem to obrátiť – čo máš ty rád na hraní v kapele?

Ak by som okolo seba nemal ľudí, akých mám, IONS by možno časom zapadol prachom ako dočasný štúdiový projekt a potom by som vytvoril niečo iné. Je pre mňa dosť dôležité, že to nabralo hmatateľnejšiu podobu, ktorej sa dlhodobejšie držíme a všetci sa navzájom motivujeme. Takisto mi to dodáva oporu na pódiu. Ak by som mal robiť iba one-man show alebo mať okolo seba session muzikantov, asi by som do toho nikdy nešiel naplno.

Do akej miery je radosťou, a do akej miery starosťou, manažovať napríklad vzťahy v kapele, koncerty, a podobne – obzvlášť keď nefungujete v jednom meste? Aké sú základné predpoklady na to, aby to fungovalo?

Myslím, že sa to stále učíme. Asi nemám jednoznačnú odpoveď na to, ako správne fungovať, skôr by som vedel povedať, ako nefungovať. Najhoršie je nekomunikovať o veciach priamo. Mať pocit, že nemôžete druhému niečo povedať a dusiť to v sebe podľa mňa dosť narúša profesionálne aj priateľské vzťahy. 

Mám pocit, že aj keď sme odlišné povahy, každý z nás je dosť racionálny a sebakritický. Nie vždy sa musíme zhodnúť na každom jednom detaile a snažíme sa síce ťahať za jeden povraz, ale brať veci trochu s nadhľadom. To je asi najpodstatnejšie. Robiť to najlepšie, ako vieme, ale s nadhľadom. Zároveň sa v rámci kapely skvelo dopĺňame. Niekto sa venuje viac bookingu a dizajnu, niekto zase webu, atď., čo nám takisto pomáha k vzájomnému rešpektu.

Kapelu vnímam pomerne dlho, no až za posledný rok vidím aktívnejšie releasy, koncertovanie doma aj v zahraničí a podobne. Aké máte s projektom ambície? 

Naša najväčšia ambícia je v podstate iba postupne rásť, čo sa týka jednak produkcie, ale aj bookingu. Vidíme, že naša hudba oslovuje ľudí z rôznych kútov sveta a radi by sme ju k nim časom dostali aj naživo. Nemáme jeden konkrétny cieľ, za ktorým by sme šli, iba osloviť našou hudbou čoraz viac ľudí.

Hrali ste už aj zahraničie mimo Česka – Poľsko, či Maďarsko. Je ťažké sa presadiť na týchto scénach? Predpokladám, že základom ku všetkému sú dobré kontakty.

Kontakty do určitej miery pomôžu, ale vo výsledku je to vždy o tom, koľko ľudí na nás príde. Veľa z našich prvých koncertov v Poľsku a Maďarsku nemalo uspokojivú návštevnosť, ale vidím potenciál v tom sa tam vracať. Aj keď zatiaľ sú tie koncerty dosť DIY, Poľsko mi napríklad príde dosť prog-metalové a post-rockové. Ako ušité pre nás, už iba postupne získať ľudí na svoju stranu.

Si príkladom muzikanta, ktorý sa z Prešova presťahoval do Prahy. V rámci scény, na ktorej sa pohybuješ, ako a v čom vnímaš rozdiel medzi Českom a Slovenskom? 

Už odmalička mi bola Praha veľmi blízka a akási príjemnejšia na život. Bývam tu už cca. sedem rokov, ale až v poslednej dobe začínam mať pocit, že sa s muzikantmi začíname vzájomne registrovať, čo mi dáva aj taký väčší pocit domova. Keď to porovnám so Slovenskom, v Prahe netrávim až tak veľa času socializovaním sa s lokálnou scénou, a tak zatiaľ poznám iba minimum promotérov a ľudí z hudobného biznisu. Myslím, že hudobný priemysel nebol primárny dôvod, prečo som sa sem chcel presťahovať, ale aj tak cítim, že to v Prahe hudobne viac žije. Geograficky dáva zahraničným muzikantom zmysel zastaviť sa tu počas turné, a tak aj v počte metalových festivalov Česko jednoznačne vedie.

O metalistoch a ľuďoch obľubujúcich tvrdú hudbu sa vždy hovorilo ako o veľkých pacifistoch a lojálnych fanúšikoch. Možno je to len folklór, neviem, každopádne ako nazeráš na túto scénu v rámci Česka, Slovenska, inde vo svete?

Myslím, že v každom žánri si vie umelec vytvoriť svoj okruh lojálnych "superfanúšikov", ktorí ho budú nasledovať po veľkú časť kariéry. A áno, vždy som mal pocit, že metalová komunita je pacifickejšia než niektoré iné. Mnoho ľudí to samozrejme vníma stereotypne, že tvrdá hudba, tak to musia byť nepríjemní ľudia. Zrejme to do určitej miery závisí aj od subžánru, no ja som sa na metalových festivaloch a akciách vždy cítil obklopený priateľskými ľuďmi. Pre tých, čo nepočúvajú tvrdú hudbu je to určite nepochopiteľné. Vo všeobecnosti mám pocit, že akákoľvek hudba pôsobiaca na zmysly, či už je to prog-metal, post-rock či jazz má publikum, ktoré nevyhľadáva problémy. Čo sa týka tvrdosti hudby vs. mierumilovnosti ľudí, tak pri metale je ten paradox asi najviac viditeľný.

Ako vo všeobecnosti vnímaš súčasnú kultúrno-politickú situáciu na Slovensku. Myslís si, že súčasné kroky politickej reprezentácie budú mať dopad na hudobnú scénu?

Nikdy som vôbec nerozumel politike, ale snažím sa pomôcť, ako viem. Zatiaľ mám pocit, že sa hudobná scéna ich krokmi iba viac spojila. Ako ďaleko to môže zájsť a čo všetko to môže ovplyvniť, sa bojím zistiť, ale zatiaľ mám pocit, že umelecký svet drží veľmi pohromade.

IONS vyrážajú na prelome októbra a novembra na európske turné. Detailné informácie nájdete na oficiálnom webe kapely ionsband.com a sociálnych sieťach Instagram a Facebook.

Aktuálne potvrdené zastávky turné IONS:

  • 6. 10. – Baarlo / Holandsko (festival PROGPOWER Europe 2024)
  • 17. 10. – Katovice / Poľsko (spolu s kapelami November Might Be Fine & Sarang)
  • 18. 10. – Krakov / Poľsko (+ Worms of Senses & Narrenturm)
  • 19. 10. – Martin, Barmuseum
  • 24. 10. – Brno, ArtBar Druhý Pád (+ Besna & Morna)
  • 25. 10. – Trenčín, Klub Lúč (+ Besna & Morna)
  • 26. 10. – Budapešť / Maďarsko (+ Auraleak & Divent)
  • 27. 10. – Bratislava, Pink Whale (Prog Coffee Fest 2024)
  • 7. 11. – Praha, Futurum Music Bar (+ The Truth Is Out There & The Switch)
  • 8. 11. – Mariánske Lázne, Club Na Dvorku (+ The Truth Is Out There & The Switch)
  • 9. 11. – Olomouc, Hell Paso (+ The Truth Is Out There & The Switch)
  • 29. 11. – České Budějovice, KD Gerbera (Dead End Festival 2024)

Autor: Matej Kráľ

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.