Je zároveň roztomilá i tajomná, skromná ale s obrovským talentom. Spája v sebe pokoj a múdro starého človeka, detskú fantáziu aj divokú nespútanosť severských vetrov. Vložením nenapodobiteľnej škandinávskej esencie ukázala novú tvár elektro a indie popu a svoju jedinečnosť čoskoro ukáže aj návštevníkom festivalu Pohoda.
Slovenskému publiku predviedla svoj podmanivo zafarbený vokál a jedinečný zjav minulý rok na festivale Grape, kde spoločne s kapelou odohrala magický koncert. Od tohtoročných letných vystúpení sa očakáva, že do setlistu pridá aj ochutnávky z pripravovaného druhého albumu, ktorý by mal vyjsť na jeseň 2018. Zatiaľ z neho vyšiel energický fem-popový singel Queendom, ktorý poodhaľuje, že album sa na rozdiel od toho prvého s názvom All My Demons Greeting Me As a Friend bude niesť v rýchlejšom, hrejivejšom a menej melancholickom šate.
Zdroj: Marko ErdAurora na Grape festivale 2017 (foto: Marko Erd)V rámci jej blížiaceho sa koncertu na festivale Pohoda sme sa s Aurorou rozprávali o jej rodnom Nórsku, o sociálnych sieťach, ale aj o tom, čo má rada na živom vystupovaní a akým pokémonom by chcela byť.
Dlho si žila na samote v lesoch blízko západného nórskeho pobrežia. Ako ťa ovplyvnilo toto prostredie?
Ovplyvnilo ma to v obrovskej miere. Nemáš predstavu, aké to tam je magické, človeku to dáva pocit, že je na inej planéte. Alebo na bezpečnom mieste, na mieste, ktoré sa nenachádza nikde inde. Samozrejme, že také prostredie ovplyvňuje uhol, akým sa potom človek pozerá na svet, a rovnako moje srdce a moju hudbu, tiež vzťah k prírode.
Tiež som strávil v Nórsku nejaký čas a všimol som si, že Nóri sú veľkí patrioti. Vnímaš tiež hrdosť v rámci toho, že Nórsko je v takmer všetkých smeroch výnimočná krajina?
Áno. Myslím, že je to prirodzená radosť a vďačnosť za to, že sa človek narodí v krajine, kde sú nádherné hory, čistá voda, oceán, fjordy. Musím teda povedať, že čo sa týka mojej krajiny, som tiež veľmi hrdá a patriotistická. Ale stále je to iba kvôli geografickej polohe, je to jednoducho miesto, kde som sa narodila. Nórsko ľuďom poskytuje aj možnosť žiť mimo civilizácie, doslova mimo iných ľudí. Táto izolácia im dáva možnosť byť samými sebou. Je na tom niečo zázračné.
Vyrastala si v oblasti neďaleko Bergenu. Okrem toho, že je to nádherné mesto, je tiež jedným z najdaždivejších na svete. Aký je tvoj vzťah k dažďu?
Milujem dážď. Podľa mňa má veľmi špecifickú charizmu a nádhernú vôňu. Drží pokope všetok život okolo nás a keďže prší skoro naozaj stále, človek môže cítiť radosť zo všetkých rastlín a stromov navôkol. Dážď ma tiež zvláštnym spôsobom upokojuje. Pamätám si, že ako dieťa som spávala pri mierne otvorenom okne tak, aby mohlo trochu kvapiek dopadať na moju tvár.
Pri pozeraní niektorých videí som si všimol, že tvoje prirodzené a roztomilé správanie je v kontraste s textami a hudbou, ktorá je často melancholická, miestami dokonca temná. Vnímaš to tiež ako formu akejsi personálnej terapie?
Určite áno. Vnímam to počas písania skladby, počas produkovania hudby a tiež počas vystupovania. Je to perfektné pre telo a rozum, a prakticky tá najlepšia terapia, akú som kedy mohla mať. Pre mňa je hudba prirodzeným miestom, kam môžem odložiť svoje myšlienky, keď napríklad o niečom uvažujem až príliš veľa.
Ako vnímaš živé vystupovanie. Má aj negatívne aspekty?
Jasné, asi ako vo všetkom, platí to aj v koncertovaní. Zo začiatku som sa toho trochu bála a nepatrilo to práve k mojím najobľúbenejším aktivitám. Išlo najmä o to, že som nebola stotožnená s miestami, kde som mala vystupovať. Zdalo sa mi, že tam skrátka nepatrím, že moja hudba patrí skôr do tichej izby a nie na veľké pódiá. Najlepšie mi to išlo v mojej izbe alebo v štúdiu, v pokoji a v kľude, len s klavírom, na ktorom som tvorila pesničky.
Asi rok koncertovania trvalo, kým som sa naučila mať vystupovanie pred publikom naozaj rada. Už sa to vo mne prelomilo. Je na tom naozaj niečo zvláštne, že sa ľudia prídu pozerať na naše vystúpenie a odovzdávajú nám tak energiu. Aj preto je každé vystúpenie výnimočné. Robí ma to šťastnou, aj preto ma to už zrejme nikdy neprestane baviť.
Čítal som, že do kontaktu s hudbou si sa dostala vďaka objaveniu starého piana u vás doma. Je to tvoj najobľúbenejší nástroj?
(smiech) To je naozaj ťažká otázka, pretože napríklad u mňa sa najobľúbenejší nástroj často mení. Súvisí to so všeličím, ale najmä s náladou. Myslím si, že ľudský hlas je najkomplexnejší nástroj. Stále v ňom cítim niečo divoké a nevyspytateľné. Všeobecne mám ale z tradičných nástrojov najbližšie k mäkkému zvuku piana a harfy, a najradšej na nich skladám. To sú inštrumenty, ktorých zvuk ma robí najpokojnejšou.
Môžeš prosím opísať moment, v ktorom si definitívne spokojná s podobou piesne, a považuješ ju za dokončenú?
Nie! (smiech) Myslím si, že to je nemožné. Myslím si, že hocikto, kto sa venuje umeniu, nikdy naozaj neukončil svoje dielo, pretože vo víre interpretácií a reinterpretácií si aj tak každé žije svojím životom. Je to v podstate len o opustení, tak, ako to robia niektoré druhy vtákov so svojimi mladými. Vždy príde čas, keď ich skrátka nechajú samých, schopných postarať sa o seba a rásť ďalej.
Prvý singel z nadchádzajúceho albumu sa volá Queendom. Ako vnímaš rozdiel medzi "Queendom" a "Kingdom", a ktorý z týchto pojmov je podľa teba viac "reálny"?
Obe sú reálne a obe sú si rovné. Žiadne neprevyšuje to druhé. Jediný a jednoduchý rozdiel je v tom, že v jednom je najmocnejším človekom kráľovná, žena, a v druhom zas muž, kráľ.
Čítal som, že si v minulosti používala snapchat, ale dostala si sa do bodu, v ktorom si ho skrátka vymazala. Aj keď snapchat už nie je taký populárny ako kedysi, aký máš vzťah k podobným sociálnym sieťam?
Mám, aj nemám ich rada. Záleží od toho, na aký účel sa používajú, ale tak to je asi s médiami všeobecne. Mám trochu obavy z dopadu, ktorý majú sociálne siete na deti, a že im možno menia hodnoty. Nepáči sa mi, že často svojím obsahom nútia ľudí porovnávať sa s ostatnými, namiesto toho, aby si proste len vážili a sústredili sa na svoj vlastný život. Na druhej strane mi umožňujú byť v kontakte s ľuďmi, zdieľať s nimi myšlienky, gestá a umenie; hudbu, básne... Má to svetlú aj temnú stránku.
Keby si mohla, akú super-schopnosť by si chcela mať?
Chcela by som vedieť rozprávať so zvieratami alebo... Mať schopnosť kedykoľvek všetko úplne utíšiť, počuť úplné ticho. A potom môcť znovu "spustiť" zvuky, aby ma mohli opäť nadchnúť tou krásou. To by bolo fakt cool. Presne pre tieto veci mám rada animé a rozprávky, v ktorých sú tieto veci možné.
Čo sa týka toho anime, akým pokémonom by si chcela byť?
To je ťažká otázka. Asi Rapidash, kôň s horiacou hrivou a chvostom!
Aurora vystúpi v Trenčíne na festivale Pohoda v piatok, 6. júla, o 20:00 v aréne Slovenskej sporiteľne. Ďakujeme za sprostredkovanie rozhovoru členke tímu Pohody Suzanne Verchueren.
Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/iamAURORA
Súvisiaci interpreti: Aurora
