Vydavateľstvo Real Music House je ešte stále nováčikom, no má za sebou už niekoľko pozoruhodných albumov niekoľkých žánrov. Hudobníci Robert Pospiš a Martin Sillay však nie sú len vydavateľmi, ale aj producentmi nahrávok. O interpreta a jeho CD sa starajú od prvotnej myšlienky až po samotnú realizáciu albumu, a tak presne vedia, ako funguje celý proces vzniku albumu.
Čo by mal interpret, ktorý chce niečo nahrať pred samotným nahrávaním vedieť?
RP: Každý interpret by mal pred nahrávaním vedieť, čo chce nahrať. Musí vedieť, aký chce mať zvuk, výraz a kde by to malo žánrovo patriť. To sú tri základné veci. Od toho sa všetko odvíja. No a potom samozrejme aj producenta.
Myslíte si, že producent je niekto, kto interpretovi/hudobníkovi napadne ako niekto, koho nutne potrebuje?
MS: Producent je niekto, kto má skúsenosti s prácou s rôznymi interpretmi a nahrávkami. On je ten, ktorý by mal vidieť o desať krokov ďalej ako interpret, ktorý za ním príde. Samozrejme záleží od žánru. Každopádne by to mal byť človek, ktorý by mal vedieť tú jeho hudbu posunúť ďalej. Pri začínajúcich interpretoch by som to ešte rozdelil na dva kategórie. Tou prvou je niekto, kto je sólista a nemal ešte žiadne skúsenosti s kapelou. To znamená, že si nájde muzikantov a stretnú sa napríklad v štúdiu a robia tie skladby až priamo v štúdiu. Druhým prípadom je kapela, ktorá má všetko nacvičené a až potom ide do štúdia.
Ak by sme to rozdelili na žánre, akú úlohu zohráva producent pri jazze, akú pri hip-hope a akú napríklad pri mainstreamovej hudbe?
RP: Napríklad pri popovej hudbe je producent vnímaný aj ako interpret. Na singloch je dokonca napísané "produced by", čo znamená, že ten človek danú skladbu aj vytvoril. Pri jazze je to niečo iné, ide o menšinový žáner, kde sa predpokladá, že ide o skúsených muzikantov, ktorí majú skladateľskú a aranžérsku stránku zvládnutú a producent by to už ako aranžér riešiť nemal. Aj pri takýchto menšinových žánroch však platí, že aj keď je muzikant super hráč, má to vymyslené a je vyhratý, niečo stráca, akýsi iný názor. Práve na to je producent. Aj ten, kto je absolútny suverén, získava s producentom iný názor, ktorý je nastavený proti nemu a to je tá pridaná hodnota. V tomto smere je producentská práca všade rovnaká – má to byť človek, ktorý do toho dá niečo viac, ale nie to, čo vie ten interpret. Samozrejme sú prípady, keď si interpreti svoje veci produkujú sami, ale to je už tým, že veľmi dobre hrajú a majú s tým veľké skúsenosti.
Ako funguje producentská práca na Slovensku? Aké tu má interpret možnosti?
MS: Myslím si, že možností na nahrávanie albumov je tu dosť a to aj v rámci jednotlivých krajov. Určite sa nutne nemusí cestovať z východu na západ. Celkom sa tu však nerozumie pojmu produkcia. Veľa hudobníkov sa tu s tým nestretlo, nemyslia si, že potrebujú producenta a nahrávajú si to sami za pomoci zvukového majstra. Čo sa týka profesionálnej produkcie, nemyslím si, že na Slovensku je to taká úplná samozrejmosť. Vonku sa to dokonca študuje, sú školy, kde sa produkcia učí. Človek to študuje päť rokov a potom prichádza do praxe.
(video obsahuje dokončenie odpovede a odpovede na nasledujúce tri otázky)
RP: V zahraničí existuje však aj iný extrém. Je tam neznáme meno a ťahákom je producent. Existujú albumy, ktoré si ľudia kupujú kvôli producentovi. Na Slovensku tento fenomén neexistuje. Čo sa týka toho štúdia, u nás po tom nie je dopyt a tak je logické, že to nikto neštuduje. V Amerike to človek vyštuduje, ide do praxe a rok sa nezastaví, u nás je to iné. Podľa mňa však nie je ani tak dôležité hudobné vzdelanie, ako skôr hudobný cit, o tom to je. Podstatné je tiež to, aby si vedel tú víziu predať, tí muzikanti ti musia veriť. Môže sa to samozrejme kedykoľvek zosypať. Producent by mal napríklad vedieť, akú ma kapela náladu a podľa toho nahrávať jednotlivé piesne. Neexistuje, aby sa stalo, že sa niekomu nechce nahrávať. Existujú produkcie, ktoré trvajú 10 dní a iné, ktoré trvajú desať mesiacov. Autor môže mať myšlienku, no nevie, ako sa k nej dopracovať. To je vlastne práca producenta. Musí prejsť od myšlienky k realizácii.
Ale určite aj na Slovensku ľudia chodia za istými producentmi, pretože sa o nich niekde dočítali, sú na nich isté referencie?
RP: Áno, napríklad v slovenskej alternatíve fungujú istí producenti, ktorí robia mladé kapely. V hip-hope je to iné, to sme už spomínali a v jazze a podobných žánroch ani neviem. Každopádne asi tu nie je niekto, kto sa nebojí iných žánrov, kto prerastá jeden žáner.
Vy osobne máte niekoľko skúsenosti s produkciou jazzových nahrávok. Ako to od vzniku Slovenska fungovalo v jazzovej produkcii?
MS: Väčšina slovenských interpretov, rovnako ako v ktoromkoľvek inom žánri, si to produkovala sama. Väčšinou je to líder, ktorý si zoženie štúdio a viac-menej si to sám nahrá a dá dokopy.
Bolo to preto, že sa mu nechcelo míňať ďalšie peniaze alebo si myslel, že si to najlepšie urobí sám, prípadne za tým bola neznalosť?
MS: Z tých možností, ktoré mal, zrejme usúdil, že najlepšie si to urobí sám. Ďalšou možnosťou bolo, že to zveril niekomu v zahraničí. Za posledných 20 rokov si nespomínam, že by pod nejakým jazzovým albumom bol podpísaný producent, ktorý skutočne napĺňal podstatu tejto funkcie. U nás sa im hovorilo hudobný režisér a zvukový majster.
Odhliadnuc od produkcie, často neprítomnej pri nahrávaní slovenských albumov, čo nasleduje potom?
MS: Nasleduje mixing, pri ktorom už interpret nemusí priamo byť. Dajú sa termíny, kedy sa stretne celá kapela so zvukovými inžiniermi, producentmi a povedia si niečo k tomu. Účelom mixingu je to, aby bola tá nahrávka vypomerovaná a aby bola pripravená na finálny mastering. To ako dlho sa robí mixing závisí od náročnosti projektu, obsadenia a predstavy interpreta a producenta.
RP: Je iné nahrávať gitaru a spev a iné nahrávať kapelu, kde je rozložených 16 mikrofónov. Aj pri mixingu, podobne ako pri producentskej práci sa natíska človek, ktorý by mal byť vyštudovaný, no aj z našich skúseností vieme, že keď už je človek moc veľký expert, detailista a je fascinovaný nejakou zložkou, odpadá mu zase ten samotný album, tá myšlienka. To, že bude všetko vyšperkované, nie je zárukou dobrého albumu, to sa skrýva niekde inde. Človek si totiž môže dávať pozor na technické detaily, zmixuje to super, no niečo, čo tam malo zostať, tam zmizne. Preto treba mať pri každej čiastkovej práci, či už to je produkcia, mixing alebo mastering, víziu.
Po mixingu nasleduje mastering. Čo sa deje vtedy?
MS: Mastering je finálne vypomerovanie už celej nahrávky. Mixaž všetko scelí do jednej stopy. Mastering to už pripraví tak, ako to bude na výslednom release vyzerať. Album musí spĺňať určité technické parametre, či už si to púšťaš v aute alebo doma. Nahrávka sa počas masteringu vypomeruje do správnej hlasitosti a dynamického rozsahu za pomoci kompripácie a limitácie, ekvalizáciou sa upravia určité frekvencie a rozšíri sa stereo šírka pokiaľ je to nutné. Takto spracovaná nahrávka je pripravená na vydanie.
Séria Rozhovory o hudbe vzniká v spolupráci so slovenským vydavateľstvom Real Music House exkluzívne pre portál Hudba.sk.
Autor: Ján Papač
Foto: Alex Molčanov / Real Music House
