Adam Ďurica: S hudbou nemožno zažiť neúspech. Môžeš s ňou zažiť iba menší alebo väčší úspech

Adam Ďurica, 2023Zdroj: Ondřej Pýcha

"Život ma opakovane presviedča o tom, že každá vec má to správne načasovanie. Napriek tomu nedokážem iba nečinne sedieť so založenými rukami a čakať, že mi všetko padne z neba. Ak do vecí úprimne vkladám svoje úsilie i energiu, budem odmenený. To si myslím, tak to u mňa funguje," prezrádza populárny spevák a autor viacerých úspešných rádiových hitov Adam Ďurica (35).

V rozhovore sa dozviete:

kedy a ako si popri množstve koncertov a štúdiovej práce nachádza čas na oddych,
ako pristupuje k pracovným záležitostiam, keď trávi čas v kruhu najbližšej rodiny,
prečo sa nebráni novým spoluprácam,
s akými pocitmi vstupoval do projektu s Martinom Ledvinom,
čo si od tejto spolupráce sľubuje,
ako sa na život hudobníka, ktorý je permanentne na cestách, pozerajú jeho synovia,
prečo by nechcel byť takýto úspešný povedzme v Amerike,
ako sa spätne pozerá na pracovne najúspešnejšie obdobie svojho života.

Pred pár dňami vyšla tvoja novinka Vietor, celé leto si koncertoval, máš za sebou vystúpenia v rámci hodovej sezóny, aktuálne sa pripravuješ na sériu vianočných koncertov. Kedy vôbec oddychuješ?

Tento rok som už stihol jednu dovolenku. My sme si totiž s rodinou zaužívali tradíciu, že spolu strávime čas niekde mimo domova, kým začne letný humbug. Ale jasné, že oddychujem aj počas sezóny, kľudne v párdňovej pauze medzi koncertmi, ideálne však s rodinou. Keď sme všetci spolu, šťastní, spokojní, deti sa hrajú a je relatívne ticho, vtedy dokážem takisto kvalitne vypnúť.

V našom prvom rozhovore si spomínal, že pandémia ťa naučila dodržiavať nový režim, na hudobníka až prekvapivý – vstávať zavčasu a porobiť všetko potrebné, kým sa tvoja rodina "rozbehne". Platí to naďalej?

Pokoj na prácu je pre mňa kľúčový, to je fakt. Vtedy som ho vyhľadával skoro ráno, pretože mladší synček mal rok a kvôli pandémii sme boli v inom nastavení. Nebolo ani toľko práce a ráno sa mi dobre premýšľalo. Situácia sa zmenila, aktivít je opäť neúrekom, deti sa zobúdzajú v iných časoch. Občas to býva s mojimi podmienkami na prácu zaujímavé. (úsmev) Mám ale pocit, že deti tomu začínajú rozumieť. Ja sa im to snažím potom počas voľna všetko vynahradiť. Aj taký je skrátka život s umelcom.

Je ťažký?

Na to by ti mala odpovedať práve moja žena, ale ja sa úprimne snažím robiť veci tak, aby nebol.

S Martinom Ledvinom štartuje nová hudobná epizóda, ktorá ma naplno pohltila

Už niekoľko dní sa fanúšikovia tešia z tvojej novinky Vietor. Kedy si ty naposledy zažil poriadnu víchricu vo svojom živote?

Nuž, odkedy sa mi narodili deti, je to celkom slušná párty. (smiech) Medzi mojimi deťmi je jeden a pol roka rozdiel, mladší syn má tri a pol, starší päť rokov. Už sa spoločne zahrajú, ale na druhej strane aj pobijú, treba medzi nimi robiť rozhodcu, riešiť "spory". Mám pocit, že až teraz, tri a pol roka od začiatku pandémie, sa konečne všetko ustálilo. Veci sa dostali do starých koľají, a mám pocit, že azda ešte lepších. Som vďačný, že ma prijalo aj české publikum, môj kalendár je vyslovene nabitý, ale to, že môžem robiť túto prácu už toľké roky, prijímam hlavne s veľkým rešpektom a pokorou.

Toľké roky – to je pravda. Veď tvoj prvý album Cukor a soľ vyšiel v roku 2006. Pomaly osláviš dvadsať rokov na scéne. Pripravuješ, alebo aspoň premýšľaš už teraz nad niečím špeciálnym?

Mám to niekde v pamäti – za tých dvadsať rokov som zažil neskutočne veľa. Od vystúpení pre desať ľudí v kluboch, kam som sám telefonoval a ponúkal sa im, až po vypredané koncerty po Slovensku a v Čechách. Stretol som stovky zaujímavých ľudí a teším sa z úspechov mojich skladieb. Takže určite by sa patrilo pripomenúť si toto jubileum.

Vráťme sa späť k novinke Vietor. Zaujalo ma, že si prvý raz spolupracoval s novým producentom. Ako to vo všeobecnosti máš? Nebojíš sa vkročiť do neznáma s novými ľuďmi a s napätím čakať na finálny výsledok?

Vôbec. Skôr som ten typ, ktorý uvíta nových a kreatívnych ľudí vo svojom živote. Keď sa tak nad tým zamýšľam, každý z mojich veľkých hitov sa spája s iným producentom. Zlomový moment v mojej kariére som zažil s Ďuďom, ktorý mi veľmi pomohol v začiatkoch. Maťo Turcer bol neoddeliteľnou súčasťou albumu 30, kde sú skladby Zatancuj si so mnou či Holubička. Na množstve projektov sme spolupracovali s Lacom Rychtárikom, za všetky spomeňme skladbu Naše hriechy. Mám pocit, že s Martinom Ledvinom štartuje nová hudobná epizóda, ktorá ma naplno pohltila. Myslím si, že nás čakajú veľké veci.

Prezraď nám niečo o ňom a vašej spolupráci.

O Martinovi som vedel roky, no mám pocit, že až teraz dozrel čas na našu spoluprácu. Keď som urobil prvé demo skladby Vietor, presne som tušil, že Martin by mohol byť tým človekom, ktorý ju dokáže, a to aj vďaka špecifickému prístupu ku gitarovým pasážam, pretaviť do dokonalosti. Žiadne naháňanie sa, ani deadliny, ja som mal skutočne pocit, že sa poznáme sto rokov. Martin má bohaté skúsenosti, tvoril s Lenkou Dusilovou, Lenny, úžasnou Anetou Langerovou i fenoménom Marekom Ztraceným. Jeho štýl práce mi veľmi prirástol k srdcu. My sme sa rozprávali dlhé hodiny o hudbe a zrazu bola na stole hotová pesnička.

Ako čerešničku na torte vnímam soulové vokály česko-bulharskej speváčky Stili, o ktorej mal Martin už od začiatku jasné predstavy. Stili je totiž umelkyňa s bulharskými koreňmi, známa svojím multitalentom ako speváčka, klaviristka, dídžejka, skladateľka. Absolvovala klasické hudobné vzdelanie a má bohaté skúsenosti s jazzom, soulom aj R&B. Stili je tiež semifinalistkou speváckej súťaže The Voice of Bulgaria 2021.

V minulosti si mi prezradil pikošku, že šepot v skladbe Medzi nami vznikol v šatníku, keď si ho spontánne nahrával Lacovi Rychtárikovi a čakal na jeho názor. So skladbou Vietor sa čosi podobné neviaže?

Jasné, aj táto skladba má jednu zaujímavosť. Úplne prvé demo pesničky sme urobili na iPhone. Vznikol z toho fakt zaujímavý zvuk, no špekulovali sme nad tým, že gitara a spev by nemali byť nahraté na jednej zvukovej stope, takže to spravíme odznovu, separátne. Čiže sme zainvestovali ďalšie peniaze i čas, aby sme napokon zistili, že prvá iPhone verzia bola suverénne najlepšia. (smiech) Pikoškou je rovnako, že gitara, ktorá štartuje celú skladbu, pochádza z roku 1907. V živote som nevidel taký raritný hudobný nástroj na vlastné oči, nieto ho držal v rukách.

Najväčších hitov mám len pár, pokusov o ne bolo podstatne viac

Máš pred sebou sériu vianočných vystúpení. Čím sa líši príprava vianočného turné od toho letného?

Úplne vo všetkom. Už len napríklad tým, že priestory museli byť zabookované vo februári, v opačnom prípade by sme ich nezískali. Aj nad celým konceptom premýšľame viac než rok. Chceli sme, a dúfame, že sa nám to podarí, vytvoriť jeden krásny, elegantný večer, kde sa všetci spoločne stretneme a užijeme si ho. Už sedemnásť rokov cestujem za svojimi fanúšikmi po celom Slovensku, no teraz sme vybrali tri, pre mňa TOP koncertné miesta v našich končinách, kam priaznivci mojej hudby prídu za mnou.

Ide o zložité projekty, na ktorých participujú desiatky ľudí. Hudobnú réžiu má pod palcom Oskar Rózsa, súčasťou projektu budú i také esá, akými sú Michal Bugala, Eugen Vizváry, Zuzka Smatanová, Peter Bič, Emma Drobná či barytonista Aleš Jenis. Bude to výnimočný galakoncert a ja sa naň už veľmi teším.

Je niečo, čo ti tvoja kariéra vzala? Okrem súkromia.

Asi len to. Nie som úplne no-name človek, akonáhle sa k niečomu vyjadrujem, nerozprávam ako radový občan, ale ako umelec, ktorý má určitý okruh fanúšikov. Na niektorých z nich mám mojimi názormi či konaním väčší alebo menší dosah. Som rád, že nie som obdobne úspešný v Amerike, prípadne v inej veľkej krajine. Ja obdivujem, ako to zvládajú známe osobnosti, ktoré nemôžu bez pozornosti médií ani vyjsť z domu. Ten tlak na psychiku musí byť enormný.

Dávaš si pozor aj na to, ako sa na verejnosti správaš? Musíš sa niekedy až krotiť?

Priznám sa, že žijem svoj normálny život. Ku mne prirodzene nepatria veci, ktoré vzbudzujú celospoločenské pohoršenie. Myslím si, že som slušný a normálny. Teda dúfam. (úsmev)

Mimochodom, už sa ti podarilo vidieť naživo Harryho Stylesa? Pražský koncert, na ktorý si mal zakúpené lístky, musel zrušiť kvôli pandémii.

Harry Styles je pre mňa naďalej nedotknutým zážitkom. Zatiaľ sa nám nepodarili zladiť termíny. No ak mám byť úprimný, myslel som si, že tento rok nestihnem žiadny väčší koncert a zažil som hneď dva. Pozrel som si Depeche Mode v Bratislave, čo bol pre mňa mimoriadne silný zážitok. Nikdy predtým som ich nezažil hrať naživo, takže až teraz som naplno precítil ten špeciálny spirit, ktorý v sebe ako kapela majú. A pozrel som si tiež Rammstein v Trenčíne.

Vždy som sa ťa chcela spýtať, s akými pocitmi či očakávaniami púšťaš do sveta nové projekty? Nie je to už pre teba, po toľkých rokoch, rutina?

Rutina to nebude nikdy. Ono aj ten pohľad zvonku je možno taký, že mám na konte jeden hit za druhým, ale nie je to pravda. V princípe, tých najväčších hitov mám len pár, pokusov o ne bolo podstatne viac. (smiech) No čo je hlavné, s každou novou skladbou sa začína písať nový príbeh a ja nikdy neviem, ako dopadne, ako ju verejnosť prijme. Závisí to od množstva faktorov, povedzme, aká je momentálna nálada v spoločnosti, ako sú na tom pocitovo samotní ľudia, ich chuť baviť sa či len nostalgicky spomínať. Vždy idem do neznáma. No to, čo je najhlavnejšie, a to rád zdôrazním – hudba je tu z dôvodu, aby tešila ľudí. Pokiaľ sa tak deje, jej misia je splnená. S hudbou nemožno zažiť neúspech. Môžeš s ňou zažiť iba menší alebo väčší úspech. Aj v tom spočíva jej krása.