Hudobné duo Čokovoko z Brna, ktoré tvoria Zuzana a Adéla, predstavuje snáď všetko, čo na koncerte nečakáte. Dievčatá svoju šou predviedli aj v trenčianskom klube Lúč, kde publikum dokonale pobláznili. Napokon ani rozhovor s nimi nebol iný.
Z: Práve na tej chate.
A: Nie.
Z: Áno.
A: Že to bude mať nejaké trvanie?
Z: No, to nie, ale tam sme už niečo začali.
A: Tam sme začali, ale že to môže mať nejaký vývoj sme si uvedomili, keď sme mali celú dosku a až nás niekto niekam chcel, vtedy som si uvedomila, že to má nejaký tvar.
Spomínate si na váš prvý koncert? Vaše vystúpenia sú trošku šialenstvo...
Z: Áno, to viem. Zo strachu som sa veľmi opila a moja mama mi vravela, že plakala a hľadala ma celú noc po Brne. Myslela, že zomriem.
A: Prvé vystúpenie sme hrali na playback z "kazeťáku" a robili sme sa, že spievame.
Z: Kedysi sme to tak robili a mysleli sme, že to zachováme.
A: Bolo to ešte lepšie, ako je to teraz, nechcelo sa nám to učiť.
Predpoklad bol, že playback zostane navždy
Čo vás vlastne prinútilo, aby ste upustili od kazetových vystúpení?
Z: Hovorila mi to jedna kamarátka, ktorá je taká prísna. To ma ovplyvnilo.
A: Mne zas vravel môj chlapec, že mu kamarát hovoril, že je to ploché bez hlasov.
Z: Ale predpoklad bol, že playback zostane navždy. Pretože ono to malo aj humorný potenciál. Človek si ani vôbec nepamätal, aké tam bolo vôbec slovo.
A: My sme skladby vlastne nepoznali. Mohol tam vtedy stáť ktokoľvek a robiť sa, že spieva.
Z: To bol vlastne ten najväčší vtip.
A: Celkom ma to mrzelo, že končí táto éra. Z: Hlavne to bola jediná dobrá éra.
Ako vznikajú vaše pesničky? Keď počúvam vaše texty, často si predstavujem, ako sa môže takéto niečo zrodiť, že sa pravdepodobne pri tom celkom zabávate.
Z: To je dobré, že si to takto ľudia predstavujú. Je to pekné.
A ako to vzniká?
A: Na kolotoči (smiech). Ale nie. Je to tajné.
Z: Ľudia si myslia, že to vzniká na party, a to je v poriadku a viac sa k tomu nemusí hovoriť.
Váš hudobný štýl ste pomenovali slovom "srajda", ako by sa dal tento hudobný štýl definovať?
Z: No, že to možno nie je práve najkvalitnejšia hudba. Nie je to Šostakovič. Je to na rovnakej škále na opačnej strane.
A: To je veľmi pekne povedané. Ja si myslím, že je to ešte horšie. Naším cieľom bolo mať každú pesničku v inom žánri. Vlastne je to taká diskotéka.
Mali ste na začiatku, pri svojom vzniku, métu, ktorú ste chceli dosiahnuť?
A: Práveže sme nikdy nemohli, keď sme si uvedomili, že niečo je až po tom, keď už to dávno bolo. Ale, ako malá škôlkarka som chcela spievať, len mi povedali, že to neviem.
A teraz sa na tom ľudia celkom zabávajú.
A: Ľudia sú divní.
Patríte do kategórie skupín, z ktorých publikum nemôže odtrhnúť zrak. Je to aj vďaka vašim choreografiám a kostýmom. Ako sa cítite, keď ste na pódiu?
Z: Zle.
A: Ja tiež čím ďalej, tým horšie. Vždy sa snažím vyzerať, čo najhnusnejšie. Snažím sa, aby to bolo tak mimo, až si ľudia uvedomia, že je to mimo a nie je to takto bežné.
Ide vám o recesiu alebo len robíte zábavu?
A: Nie je to Bubílková. Mám pocit, že to nie je humor len preto, aby to bol humor.
Chceli by ste niečo v hudbe dosiahnuť?
A: Áno, nejakého Anděla.
Z: Alebo nejakú cenu.
A: Chceme cenu za námahu.
Z: A Iveta Bartošová za výdrž. Každý má prečo. Iveta Bartošová za to, že sa nezloží na koncerte a my za dlhé trvanie.
Vnímate vôbec hudobné prostredie okolo seba. Zapadli ste do českého hudobného biznisu medzi kolegov z branže? Berú vás ako kolegyne alebo si vravia, čo tu tieto dve vlastne chcú?
Z: Oboje. Je to v zlom meradle ako fuj a huj.
A: Keď niekto na hudbe drie, tak ho to štve, ale tí, čo to majú tiež na prvú dobrú, tak zadarmo, im to nevadí.
Z: Ale aj niektorí, čo drú, obdivujú, že niekto nič nevie a nehanbí sa.
A: To obdivujú, ale možno im to úplne až takú radosť nerobí.
Rytmus má charizmu a je to vtipné
Cítite sa byť populárne?
A: To si nemyslím. Teraz som populárna v škole svojej dcéry. Ona je v prvej triede a bavia sa s ňou tretiačky. To je veľké. Uvedomila som si, že to má nejaký vplyv.
Z: Občas mám nejaké uvoľnenie v škole, ale je to skôr nepríjemné. Nepovažujem to za nejakú vymoženosť.
Máte hudobný vzor?
Z: Stevie Wonder.
A: Ja mám rada Roxette. Nie, neviem. Máme vzor v tom, čo my chceme dosiahnuť alebo v tom, čo nás baví?
Ovplyvňuje vás nejaká hudba pri vašej tvorbe, ktorú poznáte a počúvate?
Z: Asi áno. Pretože som zistila, že pokiaľ ma vôbec niekedy niečo napadne, tak je to na diskotéke. Inde nie.
A: Ja nechodím na diskotéky, ale keď si nájdem niečo, čo si vypočujem, tak mi napadne, že vlastne sa to dá urobiť ešte aj nejako inak.
Máte obľúbenú českú kapelu?
Z: Nie.
A: Ja áno, mám rada Midi Lidi.
Z: Aha, ja mám rada Květy. A potom mám rada skupinu Maso, ktorú nikto nepozná. Ona sa už rozpadla a pozná ju tak päť ľudí.
Čo si myslíte o hudobnej scéne v Česku a na Slovensku?
A: Podobne "dobré".
Z: Obdivujem Rytmusa, pretože si myslím, že má charizmu a je to vtipné. Bez preháňania mi príde naozaj šikovný. Taký ľudový umelec, ako hovorí jeho manželka Dara. Mne to príde sympatické, čo dokáže dať masám.
Ako vidíte budúcnosť Čokovoko?
Z: Ja chcem cenu, akúkoľvek cenu.
A: Na preberaní Anděla by sme mohli povedať dovidenia.
Z: To nedostaneme.
A: No nedostaneme, ale môžeme si to dať ako métu.
Z: Ja by som to potom dala mamke na poličku.
A: Tiež by som to určite dala Zuzkinej mamke na poličku.
Priznám sa, že teraz premýšľam nakoľko mám brať tento rozhovor vážne.
A: Ty ho môžeš brať viac vážne než väčšina rozhovorov je.
Čokovoko - Etapy v živote ženy
Autorka: Martina Šimoňáková
Foto: Cokovoko.cz
Súvisiaci interpreti: Čokovoko
