Štátna filharmónia Košice (ŠFK) vstúpila tento rok do svojej 56. sezóny. Počas nej chce ponúknuť symfonické i komorné koncerty na vysokej kvalitatívnej úrovni. O súčasnej situácii sme sa porozprávali s generálnou riaditeľkou ŠFK Luciou Potokárovou.
Vážnou zmenou v novej sezóne ŠFK je odstúpenie šéfdirigenta Roberta Jindru. Aké okolnosti viedli k jeho rezignácii?
Rezignáciu pána šéfdirigenta som na stôl dostala po tom, ako boli medializované jeho facebookové statusy na adresu Ministerstva kultúry SR. Svoje názory formuloval hrubým jazykom, teda formou, ktorú na verejné vyjadrenie postojov nepovažujem za vhodne zvolenú. Prvý takýto príspevok bol publikovaný na jeho osobnom profile ešte začiatkom júla. Vtedy som ho poprosila o stiahnutie s vysvetlením, že nie je vhodné, aby sa ako umelecký garant ŠFK vyjadroval takouto formou. Ministerstvo však evidovalo všetky jeho príspevky a neskôr ich publikovalo verejne. Robert Jindra sa vtedy rozhodol podať rezignáciu.
Ako ste reagovali?
Stála som pred náročným manažérskym rozhodnutím. Na jednej miske váh som mala umelca, ktorý je pre nás ľudsky i umelecky veľmi prínosný. Filharmónia sa postupne aj vďaka jeho vedeniu stala konkurencieschopnou, hosťujú u nás významní sólisti a dirigenti, zlepšili sa výkony orchestra, jednoducho nás posunul o veľký krok vpred. Robert si totiž na začiatku vytýčil ambiciózny cieľ – vytvoriť špecifický zvuk košickej filharmónie. Snažil sa, aby bol zvuk orchestra mäkký, čistý, farebný. Naše plány presahovali rámec tejto sezóny, mali sme naplánované projekty na niekoľko rokov dopredu.
Na druhej strane som sa však ako štatutárka umeleckej inštitúcie nemohla podpísať pod formu, akou sa rozhodol verejne komunikovať. ŠFK vždy rešpektuje slobodu slova každého z našich zamestnancov aj spolupracujúcich umelcov. Keďže sme v demokratickej spoločnosti, môžeme slobodne reagovať na rôzne spoločenské situácie, no nemenej dôležitým pilierom je aj kultivácia verejnej diskusie.
Nové výzvy
Ako s odstupom času hodnotíte rezignáciu Roberta Jindru na post šéfdirigenta Štátnej filharmónie Košice?
Situácia ma stále mimoriadne mrzí, prišli sme o skvelého umeleckého lídra. Robert Jindra u nás odviedol množstvo cennej práce, zažili sme s ním mnoho nezabudnuteľných koncertných večerov. Faktom ale je, že do novej koncertnej sezóny vstúpila košická filharmónia bez šéfdirigenta. Spôsobilo nám to, samozrejme, komplikácie, pretože veľkú časť aktuálnej sezóny sme po obsahovej stránke plánovali spolu. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že sme obaja v tomto smere "súzneli" a mali rovnaký názor na to, kde chceme mať program, resp. dramaturgiu ŠFK nielen teraz, ale aj povedzme o päť rokov neskôr. Myslím, že naša dramaturgia bola pokroková a atraktívna pre ľudí.
Obsadenie tohto postu novým človekom určite nie je jednoduchá úloha.
Otázka nového šéfdirigenta mala prísť na pretras až o dve koncertné sezóny neskôr. Bohužiaľ, nefunguje to tak, že si sadneme a hneď vyberieme nového človeka. Mnohí dirigenti si plánujú svoje pracovné záväzky aj na niekoľko rokov dopredu. S Robertom sme plánovali hľadať jeho nástupcu postupne a prirodzeným spôsobom. Toto dôležité rozhodovanie teraz musíme urýchliť.
Mohol by to byť niekto zo zahraničia?
Šéfdirigent je v prvom rade umelecký líder, ktorý dokáže ponúkaný potenciál zužitkovať a posúvať naše umelecké hranice stále ďalej. Je to človek, ktorý intenzívne komunikuje nielen s orchestrom, ale aj s celým tímom, manažmentom a vedením inštitúcie. To je pre nás veľmi dôležité. Potrebujeme si ujasniť, či sme pripravení na to, že nebudeme so šéfdirigentom komunikovať v slovenčine. Väčšina orchestra musí v takom prípade ovládať cudzí jazyk. Zároveň nemáme na Slovensku a v Čechách bezodnú studnicu dirigentov, ktorých by sme k takej spolupráci mohli osloviť, takže aj táto alternatíva zostáva otvorená.
V apríli tohto roku ste nahrávali s Robertom Jindrom interpretáciu diela Má vlast od Bedřicha Smetanu. Tento projekt bol podporený crowdfundingovou kampaňou, ktorú úspešne pomáhali financovať vaši priaznivci. V akom štádiu je vydanie nahrávky?
Z nahrávania Má vlast už máme vydané CD a vinylová LP verzia vyšla koncom októbra. Túto platňu sme poslali tým, ktorí si ju podporením našej crowdfundingovej kampane "predplatili".
Cyklus Má vlast sme hrali už v minulosti ako celok alebo po jednotlivých básňach, ale interpretácia Roberta Jindru je výnimočná. Jeho spôsob sa vymyká konvenciám toho, ako by malo byť toto dielo interpretované. Ako nám pred koncertom spomínal Robert, neprijal ponuku žiadneho českého orchestra robiť celý tento cyklus a čakal až na uvedenie s nami. Odôvodnil to aj tým, že pri naštudovaní s naším orchestrom nebude ničím zviazaný.
Orchestre majú rokmi nadobudnuté silné návyky, ako sa má často hrávaná skladba interpretovať. Niekedy tie návyky môžu hráči preferovať viac než to, čo by chcel dirigent počuť. U nás sme však naplno išli po ruke šéfdirigenta. Výsledkom je, že niektoré časti znejú inak. Robert s nami Mou vlast zahral po svojom, tak, ako to cíti on. Myslím si, že je to veľmi kvalitná nahrávka s pôsobivou interpretačnou koncepciou.
Akým spôsobom zmena na poste šéfdirigenta ovplyvnila program vašej aktuálnej 56. sezóny?
V podstate sme ponechali väčšinu plánovaných koncertov s pôvodným obsahom. Hlavnou zmenou bol výber nových dirigentov koncertov, ktoré mali pôvodne byť pod taktovkou Roberta Jindru. To sa nám podarilo zrealizovať. Výber som komunikovala priamo s Robertom.
Zdroj: Miriama Fenčíková
Zvýšený záujem o klasiku
Všimol som si, že počas predošlej sezóny bola návštevnosť koncertov na veľmi slušnej úrovni. Ako by ste porovnali terajšiu návštevnosť povedzme so situáciou pred štyrmi-piatimi rokmi?
Ak by sme to porovnali s predcovidovým obdobím, tak sme aktuálne presiahli vtedajšiu priemernú návštevnosť. V roku 2023 sme mali priemernú návštevnosť 78 percent pri kapacite takmer 700 miest. V prvom polroku 2024 priemerná návštevnosť stúpla na 84 percent. Z týchto čísiel mám obrovskú radosť a teší ma, že zvýšený záujem vnímate aj vy z pohľadu návštevníka. Máme zhruba 80 produkcií ročne, ak do toho rátame aj výjazdové, festivalové alebo komorné koncerty. Z týždňa na týždeň sa nám darí lákať sem aj nových ľudí.
Pritom Košice už dávno nie sú mestom, kde je iba divadlo a filharmónia. Sú tu organizátori a občianske združenia, ktoré poskytujú kultúrne podujatia rôzneho charakteru na veľmi vysokej úrovni. Konkurencia tu je naozaj veľká. Preto musíme byť na očiach, informovať ľudí o tom, čo robíme. Som rada, že k nám chodia návštevníci vo všetkých vekových kategóriách, ale asi najväčšiu radosť mám z ľudí v produktívnom veku.
Prečo je pre vás dôležitá práve táto kategória?
Do filharmónie som nastúpila v roku 2016 a vnímali sme, že slovenským i európskym trendom symfonických orchestrov bolo to, že ich návštevníkmi boli najmä ľudia v postproduktívnom veku. Tradícia, na základe ktorej si abonentky dedili ľudia z generácie na generáciu, v takej veľkej miere akoby prestala existovať. Preto sme sa rozhodli komunikovať našu činnosť smerom k širokej verejnosti. Tým, že pokrývame pestrú škálu programov klasickej hudby, musíme robiť propagáciu pre všetky generácie. Printové letáky robíme pre seniorov, ktorí radi doslova držia niečo v rukách, sociálne siete sú určené skôr pre strednú generáciu a nové marketingové nástroje aplikujeme pre najmladšie generácie.
Zhruba koľkými percentami pokryjú náklady filharmónie diváci (abonentky, vstupenky, festivaly, atď.)?
Podiel vlastných príjmov (napríklad aj z predaja vstupeniek) na celkových výdavkoch je približne desať percent. Naším najvyšším zdrojom príjmu je príspevok od štátu. Minulý rok sme pracovali s rozpočtom viac ako štyri a pol milióna eur. Keďže máme 115 zamestnancov, veľká väčšina z toho ide na mzdy. Potom sú to fixné výdavky a, samozrejme, zabezpečenie našej hlavnej činnosti.
Priestor na získanie finančnej podpory vidím v rozšírení spolupráce so súkromným sektorom. Veľmi by nám pomohlo, ak by sme mali sponzorský zákon rovnako ako napríklad športovci. Navyše, finančne nás čakajú ťažké časy. Konsolidácia od januára 2025 sa týka aj Štátnej filharmónie Košice. Dostaneme od štátu rozpočet znížený o viac ako pol milióna eur.
Akou formou by bolo možné lobovať za sponzorský zákon v umení?
Prijatie sponzorského zákona je v rukách predstaviteľov vlády. Podľa mojich informácii sa už viaceré vlády chceli začať touto témou zaoberať, no nakoniec uprednostnili na rokovacom stole iné priority.
Zdroj: Jaroslav Ľaš
Náročná organizácia
Ak sa nemýlim, tento rok ste Košickú hudobnú jar (KHJ) poňali ako veľmi ambiciózny projekt. Naplnili sa vaše očakávania? Ocenili vašu snahu aj diváci?
Festival KHJ sa viac ako 50 rokov realizoval v máji, po jeho skončení sa zvyčajne uskutočnili ešte ďalšie dva-tri abonentné koncerty. Pred dvoma rokmi sme však dospeli k zásadnému rozhodnutiu: festival sme presunuli do druhej polovice mája a na začiatok júna, teda až po poslednom abonentnom koncerte sezóny. K tomuto rozhodnutiu ma viedlo presvedčenie, že ak má byť festival vyvrcholením koncertnej sezóny a priniesť poslucháčom niečo špeciálne, je dôležité ho oddeliť aj termínovo na záver nášho filharmonického kalendára. Spolu s piešťanským festivalom ide o jedno z najstarších podujatí klasickej hudby na Slovensku a som rada, že mu môžeme dať taký hodnotný priestor.
Mám úprimnú radosť, že festivalové koncerty sa aj tento rok tešili diváckej popularite. V novonastavenom režime festivalu sme sa preto rozhodli aj naďalej pokračovať.
Veľmi dôležitým predpokladom pre kvalitný hudobný festival je aj jeho stabilné a predvídateľné financovanie. Mojou ďalšou ambíciou v rozvoji festivalu KHJ je do programovej ponuky zahrnúť aj koncerty hosťujúcich symfonických orchestrov z Maďarska, Poľska, Čiech, Veľkej Británie či Nemecka. Ide o veľmi nákladné projekty, na ktoré nám aktuálne chýbajú finančné zdroje, no s kolegami pracujeme na tom, aby sme do budúcna mohli našim návštevníkom v Košiciach ponúknuť aj koncerty zahraničných kolegov.
Všimol som si, že v predchádzajúcej sezóne ste mali veľa hosťujúcich dirigentov a sólistov. Do akej miery je ich logistika a príprava hudobných diel s orchestrom náročná?
Ide o štandardnú prípravu, naša práca má pravidlá, ktoré musia byť dodržané. Ako prvé sú stanovené fixné termíny koncertov, na ktoré následne jednotlivo pozývame dirigentov a sólistov. S nimi potom komunikujeme, čo má programovo odznieť. Ak napríklad komunikujeme s klarinetistom, výber konkrétneho koncertného diela obmedzuje aj fakt, že napísaných koncertov pre tento nástroj nie je veľa. Potom sa k tomu snažíme tematicky a dramaturgicky pridať predohru a symfóniu. Každému koncertu, ktorý vidíte a počujete, predchádzajú desiatky emailov, kým všetko dohodneme.
Každý hráč orchestra má presný denný plán práce. V pondelok a utorok sú väčšinou skúšky orchestra bez sólistu, v stredu sa k nám pridá sólista a vo štvrtok máme generálku a večerný koncert. Treba si uvedomiť, že vo filharmónii je každý koncert premiérou. Na rozdiel od divadelných orchestrov nemáme naštudovaných niekoľko operných titulov, ktoré by sme pravidelne reprízovali. V piatok a počas víkendu sa hráči pripravujú na ďalší projekt, aby boli na začiatku týždňa stopercentne pripravení na odohratie ďalšej programovej premiéry. Je to porovnateľné so športom, pretože aj umelci musia podať výkon. Počas roka si nemôžu zobrať dovolenku, tú čerpajú až v lete. Vtedy si naozaj potrebujú dôkladne oddýchnuť a zregenerovať.
Ak k nám v minulosti prišiel dirigent zo zahraničia, koncertný majster mal aj rolu prekladateľa. Dnes sa zahraniční dirigenti rozprávajú s hráčmi po anglicky a preklad potrebujeme len výnimočne. Pre nich samotných je obrovská inšpirácia, ak k nám zo zahraničia chodia umelci zvučných mien. Počuť ich interpretácie a zhovárať sa s nimi je obohacujúce.
Priestor pre mladých
Pred niektorými koncertmi zvyknete organizovať prednášky, ktoré vedie váš lektor dramaturgie Peter Katina. Neplánujete zaviesť podobné prednášky pred viacerými podujatiami, prípadne rozšíriť takúto popularizačnú činnosť na stredné školy?
Čo sa týka vzdelávania, aktuálne ponúkame dva formáty. Jedným sú spomínané predkoncertné stretnutia spravidla raz za mesiac. Zároveň máme doobedňajšie verejné generálky, na ktorých sa Peter Katina, náš lektor dramaturgie, prihovára návštevníkom. Druhým formátom sú koncerty pre deti a mládež. Jedným takýmto projektom dokážeme zasiahnuť až šesť vypredaných sál prevažne žiakov základných škôl. Takéto podujatie pritom robíme dvakrát, resp. trikrát ročne. Aj tam je možnosť interakcie s publikom. Snažíme sa im sprostredkovať rôzne historické obdobia, štýly, vývoj hudobných nástrojov, vedomosti o slovenských skladateľoch, tradíciách, a pod.
Momentálne pracujeme na príprave projektov pre deti predškolského veku. Radi by sme pracovali s menšími skupinkami, ktorým by sme ukázali, čomu sa venujeme. Špeciálnou kategóriou sú stredoškoláci a vysokoškoláci. Pre stredoškolákov sme pred koncertom "Sloboda a útlak: Smrť a vykúpenie" v uplynulej koncertnej sezóne pripravili diskusiu, počas ktorej sa mohli vyjadriť k závažnejším témam. Vzdelávanie, edukácia, výchova publika, to je mimoriadne dôležitá súčasť našej činnosti a zakladám si na tom, aby sme aj študentom pripravovali to najlepšie, čo dokážeme ponúknuť.
Aký priestor u vás majú súčasní skladatelia? Píšu pre vás nové skladby na objednávku?
V našej dramaturgii sa venujeme aj skladbám, ktoré uvádzame prvýkrát. Ide väčšinou o diela, ktoré autor už napísal a u nás majú premiéru. Na tohtoročnom Medzinárodnom organovom festivale Ivana Sokola (MOFIS) sme uviedli Koncertantnú partitu pre organ a orchester od košického skladateľa Jozefa Podprockého, ktorý by sa tento rok dožil 80. narodenín. V rámci festivalu Ars Nova sme zaradili aj koncert jeho komornej tvorby v interpretácii jeho študentov, resp. študentov Konzervatória na Timonovej ulici. Počas novembrovej fúzie Ars Nova x Melos-Étos odznela napríklad svetová premiéra Koncertu pre gitaru, sláčikový orchester a bicie nástroje skladateľa Pavla Malovca. Špecialitou bol projekt Slovak composers in Slovak cities, kde mohli návštevníci sedieť s umelcami na pódiu a vypočuť si premiéry skladieb súčasných autorov.
Autor: Marek Danko
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
