Priaznivci world music už určite zaregistrovali kapelu Banda, ktorá patrí k exportným artiklom tohto žánru na Slovensku. Minulý rok vydala druhý album hraBanda, s ktorým sa medzičasom výborne umiestnila v prestížnom rebríčku World Music Charts Europe. Našim sprievodcom v tvorivej dielni kapely sa stal líder Samo Smetana.

Materiál na albume hraBanda pozostáva z pätnástich piesní. Tie boli zbierané, resp. "nahrabané" v dlhšom časovom úseku. Podobne to bolo aj s debutom Banda jedna (2010), ktorý sa údajne liahol dlhšie než dinosaurie vajce. "Názov platne hraBanda je viacvýznamový. Jednak vyjadruje hrabanie sa v staršom repertoári, z ktorého viaceré skladby sa nedostali na prvý album. Tie sme väčšinou prearanžovali, ale napríklad inštrumentálka Asturias ostala v pôvodnej forme. Niektoré pesničky sú už celé desaťročie staré, napríklad Divy. No a druhý význam názvu albumu súvisí s hrou, pretože my sa s našou hudbou neustále tvorivo pohrávame," vysvetľuje Samo Smetana.

Šliapu po nevychodenej ceste  

Ak je reč o skladbe Divy, nedá sa nespomenúť reggae, ale v iných kusoch nájdete aj latinsko-americké, orientálne alebo balkánske rytmy. Väčšina skladieb sa ako tradičné ľudovky vôbec netvária. "Základom našich skladieb sú ľudové piesne, ale s autorskými zásahmi po rytmickej a harmonickej stránke. Niekedy pozmeníme aj melódiu, vymyslíme nový refrén a pridávame prekvapivé medzihry," približuje tvorbu líder Bandy.

Podobnými novátorskými postupmi vynikala aj nadčasová tvorba Zuzany Mojžišovej (Adamkovičovej), no Samo s ňou priame paralely nevidí. "Zuzana sa uberala skôr rockovejším alebo naposledy aj jazzovým smerom, no my sme niekde inde. Dlhé roky som spolupracoval so Zuzanou Homolovou a aj táto tvorba sa od tej bandovskej diametrálne líši. S Trojkou Zuzany Homolovej ide viac o alternatívne hudobné postupy, inšpirácia folklórnou hudbou je oveľa menej výrazná. Ideme si svojou, ešte nikým nevychodenou cestou."

Starý text musí osloviť aj dnes, inak je nepoužiteľný

Členmi skupiny Banda sú dvaja vyštudovaní etnomuzikológovia, ktorí realizujú aj výskum v teréne (Betka Lukáčová a Peter Obuch), no väčšina piesní pochádza zo starších zbierok a nahrávok. Aj keď texty odrážajú rázovitosť rôznych slovenských regiónov, najdôležitejšie pre "banditov" je, aby textové výpovede boli príťažlivé aj pre súčasného poslucháča. "Často sa stáva, že v zbierke je naznačený len fragment textu a my ho dorábame, v naznačenom duchu vymýšľame ďalšie slohy. Dá sa povedať, že s textami narábame niekedy ešte voľnejšie než s hudbou."

Príkladom originálneho prístupu je skladba Husári. Hudobníci tvrdia, že ide zrejme o najrýchlejšiu baladu na svete. Ako úvod platne však funguje znamenite. Iným prípadom je kombinovanie dvoch zdanlivo odlišných svetov. V obale CD sa dočítate, že goralská medzihra Frajera sa snúbi s latinsko–americkým merengue, či bodrým disco-funkovým rytmom. A úplnou parádou je pieseň Ojoj, v ktorej podľa Smetanu ide o spojenie "rom-popovej pesničky z južného Slovenska s tanečnou, prekvapivo balkánsky pôsobiacou cigánskou melódiou z Klenovca a dokomponovaným sťabykubánskym refrénom".

Samo Smetana, Banda Zdroj: Marko ErdSamo Smetana na koncerte Bandy v rámci festivalu World Music From Slovakia

Starého šveca novým kúskom naučíš

Muzikanti sa pustili aj do prepracovanejších aranžmánov, ktoré si zákonite vyžiadali dlhšiu minutáž. Skladby ako Jarabenka, Zozuľa či Fialečka vďaka tomu vyznievajú skoro až progresívne. "Snažíme sa, aby mali všetky naše skladby premyslenú a aranžérsky originálnu podobu. Myslím, že sa nám darí vymýšľať originálne postupy po harmonickej stránke, najmä v pomalších pesničkách. Piesne, alebo niekedy len úseky skladieb s rozvinutou harmóniou, vyvažujeme jednoduchšími harmonickými štruktúrami, alebo sa vyhrávame so zádržami."

Čakali by ste napríklad írske bouzouki na Záhorí? Pre Bandu to nie je žiaden problém. Vypočujte si skladbu Švec a uveríte. Veď stále je čo zlepšovať a objavovať. Napríklad nevšedné nástroje. Samo si raz v antikvariáte kúpil staré mandolín-banjo, netrvalo dlho a dnes už je zvečnené v spomínanej skladbe Ojoj, kde hrá výraznú melódiu. Aby to však nevyzeralo ako vykrádanie cudzích kultúr, treba povedať, že tvorba Bandy si zachováva rýdzo slovenský esprit a to napriek spomenutým inoetnickým vplyvom. Ilustruje to aj príbeh z bookletu k inštrumentálke Asturias. "Raz sa do bratislavského pubu, kde sme hrávali, prišli pozrieť keltské hviezdy Flook a skoro nás pozvali na spoločné turné do Británie. Škoda, že sme v našej keltskej kariére už nepokračovali, čakala by nás skvelá budúcnosť. Ale my radšej žijeme v tej našej slovenskej 'duvaj es-tam' prítomnosti."

Album hraBanda určite patrí medzi najzaujímavejšie počiny, aké sa u nás vlani urodili - je svieži, dynamický, novátorský a v rámci svojho žánra progresívny. Slovensko na mape world music zatiaľ veľa bielych miest nezaplnilo a keďže je z čoho čerpať, je to naozajstná škoda. Preto patrí dvojnásobná vďaka a poklona Bande, ktorá prezentuje ľudovú hudbu originálne a prináša do nej množstvo obohacujúcich prvkov.

Banda – hraBanda
(Pavian Records, 2014)

1. Husári
2. Kufere
3. Vývoda
4. Frajera
5. Zozuľa
6. Asturias
7. Fialečka
8. Švec
9. Jarabenka
10. Ojoj
11. Kura
12. Divy
13. Prsteň
14. Javor
15. Nadeja



Autor: Marek Danko
Foto: Facebook.com/banda.slovakia (titulná fotografia), Marko Erd - Hudba.sk (foto v článku)