Spievankovo je už viac než dve dekády neodmysliteľnou súčasťou detského sveta a mnohých slovenských rodín. Za týmto fenoménom stojí Mária Podhradská, ktorá sa s láskou a zanietením venuje tvorbe pre deti, čím si vyslúžila povesť priekopníčky v oblasti detskej hudobnej tvorby na Slovensku.

Jej piesne a príbehy spájajú zábavu s edukáciou a prinášajú aj hlboké posolstvá. Nielen tie zaznejú na blížiacom sa podujatí Empire KidFest, ktoré sa uskutoční na Deň detí 1. júna v košickej Steel Aréne.

V rozhovore sa dozviete:

  • Prečo sa Mária Podhradská rozhodla venovať detskej tvorbe a kto jej dal prvotný impulz,
  • Ako Spievankovo reflektuje na aktuálne problémy detí a rodín,
  • Aké emócie a hodnoty sa snažia prostredníctvom hudby komunikovať,
  • Aké nástroje využívajú na to, aby oslovili nielen deti, ale aj rodičov,
  • Či si dokáže predstaviť ďalšiu spoluprácu so Zahrajkom,
  • O čom Mária sníva a prečo sa chce vrátiť k tvorbe pre dospelých,
  • Koho z mladých talentov si dokáže predstaviť v úlohe Spievanky.

Spievankovo Zdroj: Karol Jagoš

Spievankovo je na scéne už 22 rokov. Ako sa z vášho pohľadu menilo vnímanie detskej tvorby a vzdelávacieho obsahu počas tohto obdobia?

Za tých 22 rokov sme prešli obrovským vývojom. Ja osobne mám v sebe stále túžbu zdokonaľovať sa a hľadať nové spôsoby, ako detskému poslucháčovi priniesť kvalitnú a hodnotnú tvorbu. Keď sme začínali, bolo pre mňa až neuveriteľné, že na trhu prakticky neexistovali hudobné nahrávky pre deti. V tom čase sa nám narodil syn a moja spolužiačka, ktorá učila v materskej škole, ma upozornila na to, že jej chýbajú piesne pre deti, najmä tie ľudové. To bol pre mňa okamžitý impulz zmeniť to.

Táto cesta ale nebola "len" o výbere piesní. Ako prebiehal samotný proces zbierania materiálu a tvorby vašich prvých CD?

Spolu s manželom sme začali navštevovať knižnice, antikvariáty a hľadali sme staré spevníky. Nebolo to tak, že by sme našli zbierky špeciálne zamerané na detské ľudové piesne – museli sme ich selektovať z množstva hudobného materiálu. Tak vzniklo aj naše prvé CD, kde sme nahrali práve tieto pesničky spolu s rôznymi inými autorskými skladbami, ale ešte nie našimi.

Ak si porovnáme naše prvé CD-čka s tým, čo produkujeme dnes, rozdiel je priam obrovský. Huslista a náš dvorný aranžér Stano Palúch nám upravil naše autorské piesne pre symfonický orchester a výsledok je úžasný. Napĺňa ma proces tvorenia, skladania piesní, hľadania aranžmánov vhodných pre deti, práca s absolútnymi profesionálmi, to ma nesmierne motivuje. Teším sa, že sme vytvorili niečo, čo tu po nás zostane, a čo si nájdu aj ďalšie generácie detí.

Spolupracujete s top hudobníkmi. Ako nastavujete hranicu medzi kvalitným hudobným aranžmánom a tým, čo je pre detského poslucháča ešte zrozumiteľné a prijateľné?

Spolupráca so špičkovými hudobníkmi, ako je napríklad už spomínaný Stano Palúch, ale aj mnohí ďalší, je pre nás kľúčová. On dokáže hudbu krásne zafarbiť jemnými jazzovými aranžmánmi, ale áno, zároveň si kladieme otázku – čo je pre deti ešte vhodné? Deti majú totiž iné vnímanie ako dospelí, a tak sa často pýtame: "Je to ešte akceptovateľné?". Pre detského poslucháča je dôležité, aby sa hudba spájala s jeho bežnými zážitkami, aby vedel identifikovať jednoduché témy – ako napríklad koníka, zubnú kefku a podobne. Čo sa nám dospelým môže zdať prvoplánové, je pre dieťa často presne tým, čo potrebuje počuť a pochopiť.

Hudba pre deti však neoslovuje iba deti. Ako teda pristupujete k tvorbe, aby boli skladby zaujímavé aj pre dospelých poslucháčov?

Deti žijú v domácnostiach s dospelými, a preto je dôležité, aby naše skladby oslovili i rodičov. Ak sa im hudba nepáči, jednoducho ju vypnú. Preto sa snažíme prinášať kvalitné aranžmány, ktoré sú hudobne hodnotné a zároveň príjemné na počúvanie. A áno, je to často aj finančne náročnejšie, no pre mňa by bolo hriechom uspokojiť sa s priemerom. Chceme odovzdávať to najlepšie, čo vieme – pre deti aj dospelých. 

Dotýkate sa tiež dôležitých tém, akou je napríklad duševné zdravie detí. Aké posolstvo chcete prostredníctvom Spievankova odovzdať?

Máte pravdu. Jednou z tém, ktorým sa aktuálne venujeme, je duševné zdravie detí. Snažíme sa rodičov povzbudiť, aby trávili so svojimi deťmi viac času, aby medzi sebou budovali vzťah dôvery. Len tak za nimi deti prídu, keď budú staršie a budú riešiť náročné situácie, ktorým sa v prípade svojich detí zrejme žiadny rodič nevyhne. Veríme, že aj cez naše skladby môžeme prispieť k tomu, aby sa deti cítili pochopené a prijaté.

Vo vašich skladbách často reflektujete aj na celú škálu emócií. Aký postoj máte k detskému hnevu, vzdoru?

Hnev nie je zlý. Je to prirodzená emócia, ktorú by sme mali uznať a nepopierať. Ak dieťa kreslí a niečo sa mu nepodarí, môže ho to nahnevať – a je to v poriadku. Deti sa z chýb učia a pripravujú na reálny život, kde nie všetko vyjde na prvý pokus. Tolerancia k detským pochybeniam je preto aj toleranciou k sebe samému. Každý omyl je príležitosťou na rast. Toto posolstvo prinášame aj v mnohých našich piesňach.

Vaša tvorba oslovuje najmä deti vo veku 2 až 8 rokov. Vnímate to skôr ako svoje poslanie alebo ako osobnú motiváciu?

Je to jedno s druhým. Celá naša tvorba je postavená na prepájaní výchovy, vzdelávania a zábavy. Čím som staršia, tým intenzívnejšie cítim potrebu prinášať hodnoty, ktoré sú pre súčasný svet dôležité.  Zdôrazním to opäť – v tomto veku, od dvoch do ôsmich rokov, je nevyhnutné získať si dôveru detí a naučiť ich, že s akýmkoľvek problémom môžu prísť za nami dospelými. Snažíme sa ich podporiť v tom, aby sa neizolovali a necítili osamelo. Preto je jednou z hlavných myšlienok našich piesní posolstvo – spolu to zvládneme. O tom je aj náš najnovší klip s názvom My sa máme.

Dokáže to tak malé dieťa pochopiť?

Jednoznačne áno, ale záleží na tom, akým spôsobom tieto témy komunikujeme. V Spievankove sa nesnažíme hrať na psychológov, ale cez symboliku piesní a príbehov upozorňujeme na dôležité témy. Pre nás je podstatné, aby dieťa vedelo vyjadriť svoje emócie, akokoľvek to vie. Či už slovami, hrou alebo kresbou – nech sa vyjadrí. A rovnako dôležité je, aby rodič túto emóciu prijal, nebagatelizoval a nereagoval odmietavo.

Keď dieťa povie: "Choď preč!" a rodič mu ešte vynadá, ako sa správa – to nie je správne. Pokiaľ dieťa vyjadruje svoje emócie, hoci aj prudko alebo neohrabane, rodič by mal zostať prítomný a ukázať mu, že je tu preňho. Počúvať, prijímať a byť príkladom – to je našich 3P, ktoré sa snažíme takisto komunikovať. Ja sama chodím na terapiu štyri roky a otvorene hovorím o tom, že vypýtať si pomoc nie je slabosť, ale odvaha.

Hoci máte pedagogické skúsenosti, spoliehate sa pri tvorbe piesní aj na rady odborníkov, psychológov?

Určite. Pravidelne sa radím s detskou psychologičkou. Konzultujeme témy, ktoré chceme spracovať, pretože každé slovo môže mať veľkú váhu. Áno, aj moje štúdium predškolskej pedagogiky mi v tomto veľmi pomáha. Vždy ma fascinovalo, ako hudba, tanec a spev dokážu uvoľniť dieťa a pomôcť mu vyjadriť, čo cíti. Dieťa koná vždy tak, ako sa aktuálne cíti. Potrebuje len bezpečné prostredie a správne podnety. Preto je dôležité ponúknuť mu vhodnú hudbu v správnom čase. Napríklad, pre dvojročné dieťa povedzme punk nie je úplne ideálny, ale jednoduché, rytmické a hravé piesne môžu byť skvelým spôsobom, ako voviesť dieťatko do sveta hudby. Prirovnám to k jedlu. Nedávame dieťaťu ihneď tuhú stravu, ale začíname materským mliekom.

Ale keď pozitívne reaguje na takúto muziku, dajme tomu na spomínaný punk, aj tak mu škodí?

Nemali by sme umelo preskakovať vývinové etapy dieťatka. Dvojročnému dieťatku samozrejme môžeme skúsiť pustiť aj punk, ale nie len punk. Ono potrebuje ísť od jednoduchosti k zložitosti. Nechcem ísť do úplných podrobností, ale možno začať napríklad len s vnímaním stúpajúcej a klesajúcej melódie – to nie je náhoda, že riekanky sú postavené na troch tónoch. Ak chceme, aby si dieťatko vedelo pieseň zaspievať, je lepšie začať s riekankou a punkovú pieseň si nechať na neskôr. Samozrejme, riekanky sú vhodné pre 2-3 ročné deti, zatiaľ čo sedemročné deti už dokážu zaspievať zložitejšie pesničky. Pri skladaní piesní je preto dôležité poznať vývinové danosti konkrétnej vekovej kategórie detí.

Stretávate sa s príbehmi rodičov, ktorí hovoria o pozitívnom vplyve vašich piesní na ich deti?

Veľa rodičov vraví, že naša hudba je motivujúca a radi ju počúvajú tiež. Dajú dieťa do školy, škôlky a naše pesničky počúvajú v aute ďalej počas cesty do práce. V tejto súvislosti mi napadá príbeh rodiny, kde dieťatko dokázalo byť kľudné počas niekoľkohodinovej jazdy autom iba pri piesni Tancuj Tancuj. Cestovali z Bratislavy do Košíc a len pri tejto pesničke bolo pokojné. Dieťa v nej skrátka našlo niečo, čo ho zaujalo natoľko, že bez problémov zvládlo absolvovať tak náročnú cestu.  Uznávam, horšie to už muselo byť pre jeho rodičov. (smiech)

Ako sa snažíte prispôsobiť obsah Spievankova deťom so špeciálnymi potrebami?

Mám jeden krásny projekt pre nepočujúce deti. Zatiaľ čaká v šuplíku. Tri mesiace som sa stretávala s rodičmi sluchovo znevýhodnených detí aj s nepočujúcimi ľuďmi a navnímala som si, čo je dôležité komunikovať v spoločnosti, s čím majú najväčšie problémy. Boli to napríklad problémy s prijatím, konkrétne, že počujúce deti sa môžu zľaknúť nepočujúcich detí, ich prejavov, ale aj naopak. Preto som sa v tomto projekte dotkla myšlienky, že najlepšie je, keď sa počúvame srdcom a nie prostredníctvom slov.

Nebránim sa myšlienke pokračovať v projektoch pre deti so špeciálnymi potrebami, pretože vidím, aký veľký význam to má. Chcem sa zamerať na inklúziu a vytvárať obsah, ktorý bude prístupný pre všetky deti, a to bez ohľadu na ich schopnosti. Dobre na našu tvorbu reagujú aj deti s poruchami ľahšieho autizmu, alebo deti s Downovým syndrómom. Verím, že hudba a spev môžu byť mostom, ktorý spája a pomáha prekonávať bariéry.

Ak by ste mohli stráviť jeden deň ako ktorákoľvek postava zo Spievankova, ktorú by ste si vybrali?

Bola by som učiteľka Sova, pretože sa identifikujem ako speváčka, skladateľka a učiteľka. Ja to milujem, mňa to napĺňa. Učila som angličtinu desať rokov. Zvolila som spôsob výučby, ako keby sme boli všetci spolu na predstavení, kde deti hrajú svoje postavy. Učili sme sa zážitkovou formou a kus učiteľky vo mne stále zostáva. (úsmev)

Spievankovo si prešlo i náročnejším obdobím. Kto je aktuálne jeho súčasťou?

Naďalej som umelecká vedúca a hlava celého projektu. Ale som obklopená zhruba dvadsiatimi profesionálnymi hercami a hudobníkmi, s ktorými spolupracujem v našich predstaveniach. Mám veľkú túžbu všetky moje skúsenosti postupne odovzdávať novej generácii a vnímam to aj ako prospešné pre našu spoločnosť. Spievankovo sa tak rozrastá o mladých profesionálnych  hercov, spevákov a hudobníkov, akými sú napríklad Peťka Dubayová, Simonka Fedorková, Miško Candrák, Miška Trokanová, Tadeáš Bolo, Erik Žibek, Peťo Szolloš a ďalší, ktorí prinášajú do tvorivého procesu nový vietor, čo je v konečnom dôsledku veľmi osviežujúce. Je to skvelé, že Simonka a Miška prebrali rolu Spievanky a ja môžem byť Nezábudka. Spievankovo sa tak stáva nesmrteľným.

Do Spievankova patria aj ľudia, ktorí sú síce pre diváka neviditeľní, ale rovnako dôležití. Sú to ľudia, ktorí majú na starosti manažment koncertov, marketing, sociálne siete, Youtube, digitálne platformy, či novú produkciu. A samozrejme vizuál! Kostýmy pre Spievankovo už dlhé roky navrhuje Kristína Hroznová a architektkou všetkých scén je Barbora Rajčany. Čo sa týka vizuálnej stránky, vychádzame zo slovenského folklóru a tradícií, keďže milujeme Slovensko. A tak sa v našej tvorbe držíme i týmto spôsobom slovenských koreňov.  

Súčasťou Spievankova je však naďalej aj Zahrajko. A Spievanka a Zahrajko sú naďalej kamarátmi. Postavu Zahrajka nemusí stvárňovať iba pán Čanaky. Viem si ale predstaviť spoluprácu aj s ním, ak sa vzájomne partnersky dohodneme. Uvidíme, čo prinesie čas.

Máte už predstavu o vlastnom živote po Spievankove?

Zatiaľ nehodlám zo Spievankova odísť, ale mám túžbu sa ešte viac venovať tvorbe pre dospelých. Keď môj manžel bojoval s leukémiou, povzbudilo nás to k tomu, aby sme si začali viac plniť sny. Pred Spievankovom som sa venovala "dospeláckej" hudbe a vždy som túžila sa k nej jedného dňa vrátiť. A tak som si pred dvomi rokmi vydala môj nový album Muzika, ktorý je hudobne veľmi bohatý. Spolupracovalo na ňom tridsať skvelých hudobníkov. A vrátila som sa aj ku koncertom pre dospelého diváka, z čoho sa veľmi teším.  Čím som staršia, tým viac ma baví cez tvorbu prinášať do spoločnosti hodnoty a dobro. Vnímam to ako zmysel svojho života.

Ako vnímate situácie, keď sa na jednom pódiu stretnú viacerí umelci, ktorí tvoria pre deti, ako tomu bude napríklad aj na podujatí Empire KidFest v Košiciach? Cítite v takých momentoch rozdiely v publiku alebo skôr určitú jednotu medzi vystupujúcimi? 

Je dôležité uvedomiť si, že množstvo ľudí v hľadisku nemusí vždy odzrkadľovať kvalitu vystúpenia. Miro Jaroš často spomína, že keď pred rokmi začínal s detskou tvorbou a na festivale vystupoval po Spievankove, zostalo v publiku dvadsať ľudí. Neznamenalo to však, že jeho vystúpenia boli horšie. V našej spoločnosti máme niekedy tendenciu stotožňovať slávu s hodnotou. Pre nás stále bude hodnotou to, čo odovzdáme deťom – radosť, kvalitnú hudbu a posolstvo vzájomného rešpektu. Práve takéto podujatia, kde sa stretávajú rôzni interpreti, nám pripomínajú, že každý tu má svoje miesto a každý môže ponúknuť čosi jedinečné.

Je v slovenskom prostredí cítiť konkurenciu medzi tvorcami pre deti?

Som veľmi rada, že Spievankovo naštartovalo vlak, ktorý sa po Slovensku rozbehol po rôznych tratiach. Už to nestojí len na nás, ale rozospievali sme celé Slovensko. Teší ma, že rôzni detskí interpreti spievajú a tvoria pre deti rôznymi spôsobmi. Som rada, že sa Spievankovo stalo inšpiráciou pre rôznych ďalších interpretov. Spievankovo je najbližšie späté s Fíha Tralala aj Mirom Jarošom, ktorí začali účinkovať po desiatich rokoch, keď sme tu boli sami. Im, aj ďalším detským interpretom, držím palce, aby vznikala čo najkvalitnejšia tvorba pre deti. Tak si môžeme byť navzájom tou najlepšou inšpiráciou.

Spievankovo, Mira Jaroša a ďalšie projekty pre deti môžete vidieť na Deň detí na jednom pódiu v Košiciach.

Autorka: Danka Šoporová