Prinášame vám rozhovor s Petrom Cmorikom, druhým víťazom show Slovensko hľadá SuperStar. O jeho pocitoch z účinkovania v tomto populárnom programe, o jeho terajšej kariére a samozrejme aj o plánoch do budúcna.
Niektoré veci ani s odstupom času neviem zhodnotiť. Neviem, čo by bolo, keby som tam nešiel. Jedno je isté - šiel som do súťaže a využil som jej priestor asi najlepšie ako sa dalo. K videám sa z času na čas vraciam, predsa len to boli krásne pesničky a myslím, že i dobre interpretované.
Pravdepodobne nikomu z finalistov, či víťazov tohto programu nie je príjemné neustále spájanie s niečím, čo už nie je aktuálne, respektíve nemá priamy dopad na momentálne výkony. Snažíš sa proti tomuto nejako "bojovať", či máš k tomu stoický postoj?
Časom som pochopil, že účinkovanie v súťaži bol nielen môj boj, ale aj boj všetkých, čo hlasovali, a preto sa ich to osobne dotýka. Majú pocit, že aj oni prispeli k tomu, že som sa mohol stať profesionálnym spevákom - a vlastne to tak aj je. Dúfam, že ma budú podporovať aj naďalej, avšak nie preto, aby som niečo vyhral, ale preto, že sa im naša hudba páči.
Otázka, ktorú asi dostávaš často – zopakoval by si si svoje účinkovanie, alebo by si sa celej show radšej oblúkom vyhol?
S Jurajom Kupcom sme spolupracovali už pred súťažou - šlo by to tou istou cestou, len možno by to dlhšie trvalo. Veď piesne ako Dážď už predsa boli na svete.
S kým z finalistov 2-ky udržuješ kontakty, resp. spoznal si sa aj s niekým z 1. alebo 3. dielu SHS?
Ani veľmi nie, každý si robí svoje a ani na akciách sa veľmi nestretávame. Poznám sa s mnohými zo všetkých dielov - Zdenka, Tomáš, Robo Šimko aj Robo Mikla, Vierka - asi som sa videl so všetkými. Sem-tam si zavoláme s Maťom Koreňom a Ivom Štroffekom.
Doteraz si vydal 2 albumy, a to "Nádherný deň" a "Žijem ako viem", ktoré zožali veľké ovácie publika a komerčný úspech. Aký to bol pocit držať v rukách svoju prvú platinovú platňu?
Mal som pocit, že sa nám narodilo dieťa...Bol to ozaj pocit hrdosti, radosti a ocenenia práce. Mal som pocit, že to nie je zbytočné a že to má naozaj zmysel, veľmi sme sa tešili.
Pri akých príležitostiach/nálade si myslíš, že ľudia siahnu po tvojich pesničkách?
Väčšinou píšem texty o vnútornej čistote človeka - o tých príjemných veciach, ale aj o vzťahoch a krízach v nich. Človek siahne po pesničke, keď mu niečo pripomína zo svojho života, vtedy to má najväčší účinok. Prijme ju za vlastnú.
Chcel by si do budúcna produkovať viac anglických piesní alebo ostaneš radšej verný tvojej rodnej slovenčine?
Anglické piesne by som chcel produkovať v prípade, že by bola možnosť ich prezentovať v zahraničí. Určite to budeme robiť. Chcem si založiť myspace stránku a tam ich prezentovať, avšak ešte som sa k tomu nedostal, keďže to treba pripraviť. A pre Slovákov je jasné, že radi počúvajú piesne po slovensky, anglických je dosť zo zahraničia.
Za svoju tvorbu si získal nemálo ocenení, z ktorých spomeniem dvakrát Zlatého slávika, cenu OTO v kategórií spevák, ocenenie SOZA za najhranejšiu skladbu... Čo pre teba znamenajú?
Myslím, že je to veľká prestíž. Ja som na scéne krátky čas - teraz sú tomu dva roky, ale pre mňa každé to ocenenie znamená krok vpred a takú istotu, že to čo robíme, robíme dobre. A ono to človeka veľmi teší už len z čisto prozaických dôvodov.
Aké sú tvoje plány do budúcna, či už v ohľade nových albumov, videoklipov alebo spolupráce s inými interpretmi?
V októbri sme vydali druhý album a tento alebo budúci rok je na rade tretí. Pomaly už na ňom pracujeme, skladáme pesničky, píšeme a zbierame dobré texty. Zatiaľ sme neuvažovali o nejakej spolupráci, to možno časom, keď to tak budeme cítiť.
Ktorý hudobný nástroj ťa fascinuje v prípade, že nerátame gitaru, a na ktorý sa podľa teba najťažšie hrá?
Mňa fascinujú asi všetky nástroje, každý má svoj charakteristický zvuk, štýl a spôsob hrania, svoje uplatnenie v hudbe... Jeden z najťažších nástrojov podľa mňa je klavír a je všeobecne známe, že najťažšie sa hrá na husliach.
Keď sme pri tej spolupráci, onedlho vyrazíš na turné s Paľom Haberom a skupinou Team. Môžu sa fanúšikovia tešiť aj na nejakú spoločnú pieseň ako bonus?
Je to ešte v štádiu rozhovorov, ale už sa o tom diskutovalo... Uvidíme, necháme sa prekvapiť, možno niečo spolu aj dáme *smiech*.
Mnoho ľudí sa ťa pýta na veci, ktoré patria k tvojmu súkromiu. Zoberme to z iného uhla pohľadu, keby si mal ty tú možnosť sa spýtať niečo ich, čo by to bolo?
To práve neviem, ja nie som zvedavý na súkromie osoby, ktorú nepoznám. Mne je jedno, kde býva Sting alebo koľko má mileniek. Pre mňa je dôležité, že keď si pustím jeho album, tak som nadšený z hudby, ktorú hrá.
Keďže si umelec, skúšal si niekedy aj iný smer než hudbu, ako napríklad kreslenie, či niečo iné?
Kreslenie asi ako každý na základnej škole. Dopadlo to ale veľmi zle - z výtvarnej trojka, to sa asi ani nedá... Ja som to dokázal *smiech*.
Ktorí mladí interpreti zo slovenskej hudobnej scény sa ti momentálne zdajú najperspektívnejší?
To je dosť ťažké. Toto povolanie je dosť neisté a mladí interpreti ešte nemajú tak veľkú základňu, že by si mohli byť istí svojou budúcnosťou. Ale možno to im dáva motor k tomu, aby stále viac a lepšie pracovali. Týmto hovorím samozrejme aj o sebe - všetci majú šancu.
Keby ti niekto dal možnosť hodnotiť v speváckej súťaži, aká by bola tvoja odpoveď?
Možno áno, otázkou je, aká súťaž by to bola a čo by sa odo mňa, ako od porotcu, očakávalo.
Máš nejaký talizman?
Nemám nijaký, nejako som ho nepotreboval na prácu, ktorú robím. Som baran, stále sa spolieham na seba a samozrejme i na mojich kolegov na 100 percent.
Keby si mal svoju povahu spojiť s umeleckým smerom, ktorý zvolíš – surrealizmus, impresionizmus, symbolizmus...?
Asi by som sa priklonil k symbolizmu, ale impresionizmus zase dáva veľký priestor. Pravdepodobne by som to nejako skĺbil, ak by som prišiel na to, ako...
Aký je tvoj postoj k alternatívnej scéne, prípadne undergroundu? Vypočuješ si niekedy aj neobvyklé štýly ako noise, klezmer, dubstep a pod.?
Veľmi málokedy, nie som veľkým fanúšikom týchto štýlov. Počúvam to len zo zvedavosti, aby som vedel, o čom je reč.
O členstvo v tvojom fanklube je záujem, stretávaš sa niekedy s jeho členmi?
Samozrejme ako asi každý. Aj my robíme pre fanklub koncerty, píšem si s nimi na našej stránke www.cmoro.sk, odpovedám im na otázky, organizujú sa spoločné stretnutia, majú nejaké zľavy na koncerty a podobne.
Čo najradšej robíš vo voľnom čase?
Všeličo, rád som v prírode, hrám minigolf s priateľmi, idem domov k rodičom, som s priateľkou... Ako hocikto iný.
Aký je tvoj názor na predsudky a ľudskú závisť?
Predsudky vedia pokaziť veľa vecí. Podľa mňa by každý mal dostať šancu ukázať, čo vie a až potom si treba vytvárať názor. V ohľade závisti - vravievalo sa, že Slováci si závidia aj dieru v plote. Niekedy mám pocit, že je to pravda, ale potom som niekedy aj milo prekvapený z reakcií ľudí, a to nie len vzhľadom na mňa.
Strávil si istý čas v Japonsku, chcel by si sa tam opäť vrátiť? Priniesol si si z tejto krajiny nejakú "múdrosť", či citát, ktorý ti veľmi imponuje a prípadne sa ním aj riadiš?
Nepriniesol, ledva som tam totiž niečo rozumel *smiech*. No na druhú stranu viem, že sú húževnatí a pracujú toľko, koľko by sme asi my pracovať nezvládli. Disciplínou sú schopní zvládnuť strašne veľa vecí v rekordných časoch.
Čo je pre teba momentálne prvoradé a čoho by si sa nikdy nevzdal v prospech kariéry?
Chcem veľa hrať a zabávať ľudí a toho sa nechcem nikdy vzdať.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Cmoro.sk
