Kapely Ears a Shellwoy podporené Rádiom_FM a špeciálnym koncertným hosťom v podobe projektu Čisté tvary vyrazili koncom apríla na spoločné turné po 13 slovenských mestách. Nielen o jeho priebehu sme sa porozprávali s frontmanom kapely Shellwoy, Tiborom Rostasom.
Stále v sebe vyhodnocujem, či mi to viac dalo, alebo vzalo. Okrem toho, že to je vždy dobrá škola - lebo jeden koncert, to je ako desať skúšok na skúšobni - no nie som si istý, či som v tejto škole už raz nebol. (úsmev) Kapela je možno vyhratejšia, ale celkovo ten zmysel turné hodnotím veľmi veľmi neutrálne. Ruku na srdce - boli sme sklamaní z miestami biednej účasti ľudí, čo sa dá pripisovať aj ročnému obdobiu, v ktorom už moc kluby nefičia. Podľa mňa bola aj slabá propagácia. Keď som videl výlep konkurenčných slovenských kapiel na inom turné a porovnal ho s naším - je to asi 100:1.
Ako hodnotíš vašich spolupútnikov na turné - kapely Ears a Čisté tvary?
Ears poznám už dlhšie a vôbec ma neprekvapili - boli proste výborní. Čisté tvary sme spoznali až na turné a robia moc dobrú muziku. "Myslím, že môže ľutovať fakt každý, kto to nevidel" - to citujem jednu z reakcií.
Vaše koncerty sú v porovnaní s predchádzajúcim turné (po albume Essence) hravejšie, veselšie. Čomu to pripisuješ?
Hravejšie a veselšie??? No toto som ani vo sne nečakal. To robí asi ten Ivanov večný úsmev. S ním sa dobre pohupáva, ale ver mi, vo vnútri vo mne je to dobrý masaker. (smiech) Ja som sa miestami dostal do úplne iných dimenzií. Ale pravda je, že bolo zábavné vidieť pod pódiom Ivana ako hrá na base a ľudia ho nosia na rukách - myslím, že to bol trenčiansky koncert.
V polovici turné opustil Shellwoy gitarista Marec Oravský, takže všetky gitarové aranžmány prevzal na svoje plecia Robo Ruman. Ovplyvnila táto situácia náladu v kapele a koncertný playlist?
My sme sa s Marcom dávnejšie dohodli, že po turné zatiaľ skončíme užšiu spoluprácu. Počas turné mu do toho vošli nejaké rodinné povinnosti a potom zvyšok odohral už zase s nami. Čiže situácia to bola plánovaná a nijak neovplyvnila playlist.
Ako hodnotíš úroveň slovenských hudobných klubov?
To by bolo zaujímavé spraviť ako rebríček, aj keď pravda je, že na to pôsobí viac faktorov. Niekedy je klubík malý, ale má super zvuk a je v ňom vždy plno, inokedy zas hráš vo veľkom priestore, ale nijak Ťa to nenakopne. Záleží veľmi od konkrétnych ľudí, ktorí sa o klub starajú.
Karol Mikloš, bývalý člen skupiny, sa výraznou mierou podpísal pod oba albumy. Čo pre Shellwoy tento človek znamená?
Na prvom albume spolupracoval na jednej veci - songu Cyberdelia a gitarkou v Here We Are. Každopádne na albume The Love to už bolo úplne inak. Tam sa podieľal aj ako spoluproducent, aranžér, album celý nahrával a koniec koncov prispel z časti aj autorsky. Ja si Karola ako muzikanta veľmi vážim a spolu sme prešli už veľmi dlhý kus cesty. Ja som mu ešte v roku 1994 robil všetky klávesové aranžmány a Karol zas hrával v Shellwoy už v roku 1993. Prvé songy sme dokonca spolu robili už okolo roku 1989 - tak si to spočítaj. Dá sa nespolupracovať s tvojim muzikantským "druhým ja"? (smiech)
Karol nedávno vydal nový album The Past of the Future. Neplánujete spoločné koncerty?
Maybe someday.
Aká bude najbližšia budúcnosť Shellwoy?
Netuším. Jediná naša cesta je smerom na západ od raja. Skutočne tu nevidím žiadne ďalšie reálne možnosti. Máme jasnú predstavu aj o Čechách, ak sa nám ju podarí splniť, bude to veľký krok vpred.
Text a foto: Juraj Cagáň
