Košice nedávno získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013. Nemalú zásluhu na tomto úspechu má aj pôsobenie nezávislého kultúrneho centra Kasárne Kulturpark. Toto centrum vzniklo v priestoroch bývalých kasárenských skladov na Kukučínovej ulici nadväzujúc na úspešné pôsobenie Centra súčasných umení IC Culture Train, ktoré v ostatných rokoch zohralo veľkú úlohu pri organizovaní podujatí venovaných alternatívnemu umeniu v Košiciach.
Centrum súčasných umení – IC Culture Train, ktoré pôsobilo v priestoroch jemne ošarpaného ale útulného kulturáku v mestskej časti Vyšné Opátske, skončilo svoje pôsobenie v polovici tohto roka a nahradil ho projekt Kasárne Kulturpark. Čo bolo príčinou?
Tých príčin bolo viac. Hlavnou príčinou bol projekt kandidatúry na hlavné mesto európskej kultúry 2013, v rámci ktorého sme prišli s projektom využitia priestoru bývalých kasárenských skladov na kultúrne účely s názvom Kasárne Kulturpark - priestor otvorený a súčasne uzatvorený s využitím komplexu budov a samozrejme parku. Tento projekt sa v rámci spomínanej kandidatúry predložil na Ministerstvo kultúry a možno aj vďaka tomuto projektu sa nakoniec podarilo získať titul. Presvedčili sme mesto, že sa oplatí do týchto, povedal by som, neupravených priestorov vstúpiť za kultúrnymi účelmi a začať tu pôsobiť. Pre nás a pre mňa osobne bola táto kandidatúra vyslovene výzvou, proste čosi čo sa stane raz za 20-30 rokov, v čom som si istý, že sa pre rozvoj kultúrnej infraštruktúry mesta nikdy nebude opakovať.
Ďalším dôvodom bola snaha zachrániť tento priestor pred zničením developermi. Tlak developerov je strašne silný, príklady môžeme vidieť napríklad v Bratislave ale aj v Košiciach. Ja som presvedčený o tom, že keby táto kandidatúra neprišla, tie priestory sú už dávno predané a budovy a parky by boli zničené a boli by tu nejaké novostavby, ktoré by slúžili na úplne iné účely.
Ďalšou príčinou bolo, že projekt IC-čka takpovediac prerástol danú lokalitu, tam sa už nedalo ďalej rozvíjať, "vyššie princípy" presiahli naše záujmy v tomto priestore. Mali sme neustále problémy s okolitými rodinnými domami. Napriek tomu, že pri podpise zmluvy na 20 rokov s miestnymi poslancami nám bolo povedané, že toto nebude problém, my sme neustále cítili, že ten problém bude a napokon sa aj objavil a neustále sa stupňoval. Jednoducho, keď vám vyjde 200-300 ľudí von zo sály, aj keď sú to slušní ľudia, keď sa tam rozprávajú, zdržiavajú, tak je tam určitý hluk. Takže to bolo dosť neriešiteľné a zároveň aj pre nás veľmi nepríjemné. My nie sme nejakí podnikatelia, ktorí majú vidinu peňazí a ideme hlava-nehlava, nám to nebolo jedno.
No určite ďalším pádnym argumentom pre sťahovanie kultúrneho centra bol aj motív, že to budú mať ľudia bližšie do centra, šanca sprístupniť sa viac ľuďom. IC-čko predsa len bolo psychologicky odrezané diaľničným obchvatom a riekou Hornád. Ľudia sa po skončení produkcie nevedeli odtiaľ dostať jednoducho domov.
Bolo jednoduché opustiť priestory IC-čka a budovať úplne nové kultúrne centrum?
IC Culture Train bolo zabehnuté centrum, ktoré malo renomé už nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Kapely, ktoré prišli, dostali komplet slušný servis. Mali šatne, zázemie, slušnú akustiku, slušný zvuk. Sťahovali sme sa s vedomím, že ideme do niečoho, čo je zase niečím novým a začneme od začiatku, od piky, tak ako predtým v ICCT.
Ako sa v malej mestskej časti Vyšné Opátske objavilo centrum IC Culture Train?
Na vytvorení kultúrneho centra som začal pracovať v polovici 90-tych rokov, snažil som sa získať vhodné priestory pre tento projekt. Mali sme vytipovaných viacero vhodných priestorov v okolí, vrátane cirkevných, predkladali sme zástupcom mesta projektové štúdie, no naše rokovania s mestom nedospeli k ničomu. Nakoniec sme skončili na Opátskom v kultúrnom dome kvôli tomu, že po niekoľkoročnom snažení sa mestskej časti nepodarilo nájsť iné zmysluplné využitie týchto priestorov.
Aké sú hlavné rozdiely medzi bývalými priestormi IC-čka a týmito súčasnými v priestoroch bývalých kasární?
Tento kasárenský priestor je trošku iný a dáva aj iné možnosti, ktoré sme predtým nemali. Ja osobne som chcel rozvíjať nielen prezentačné, ale aj tvorivé umenie. Máme tu možnosť vytvoriť ubytovacie kapacity priamo v budove, sú tu možnosti na zriadenie tvorivých štúdií, či ateliérov.
Spomínaný kulturák vo Vyšnom Opátskom mal veľmi dobrú odozvu od viacerých účinkujúcich, či už z hľadiska priestoru ako aj akustiky. Aké sú reakcie kapiel, ktoré doteraz odohrali koncert v Kasárňach?
Z kapiel, ktoré tu doteraz hrali, nie ja asi ani jedna taká, ktorá by predtým niekedy hrala aj v IC-čku, takže to nevedeli porovnať. Spojili sme dve miestnosti dokopy, z čoho vznikla jedna veľká hala, ktorá absolútne nemala riešenú akustiku. Ale keď je kapela profesionálna, keď je dobrý zvukár, stále sa dá vyčarovať nejaký zvuk. Ten zvuk však spočiatku nebol ideálny a myslím si, že kapely mali s týmto ešte menší problém ako ľudia, ktorí boli zvyknutí chodiť do IC-čka a dostali tam kvalitu. Takže možno návštevníci mohli pocítiť ten rozdiel. Ale myslím si, že ľudia, keď sú tolerantní a chápu súvislosti, tak im je jasné, že keď dôjdete do surového priestoru, kde je ešte len nejaký zámer, nemožno očakávať ideálny stav. Všetko chce svoj čas, a takéto projekty sú na dlhé trate, ale stoja za to.
Vyskytli sa nejaké problémy v rámci budovania tohto nového kultúrneho stánku pre Košičanov?
V lete sme otvorili letné kino, spustili sme prevádzku kaviarne, kde nám začalo chodiť v lete podvečer takých 30 ľudí. Každý večer. Ale bohužiaľ nie všetci prajú projektu kandidatúry, nie všetci prajú nám. Takže sa do toho istí ľudia obuli a chceli poškodiť - tak poškodili, a my sme museli po dohode s mestom zrušiť predaj alkoholu, vrátane piva. To nám bránilo robiť istý druh aktivít, nemôžeme urobiť trojkoncert bez toho, aby sme podávali aspoň pivo, a to nielen hosťom, ale aj účinkujúcim, to je absurdné. Jednoduchšie však bolo problém neriešiť a predaj skrátka zakázať. Keďže to bolo približne mesiac-dva pred prezentáciou projektu v Bratislave, bolo to také napäté. Boli sme samozrejme veľmi sklamaní, lebo keď do niečoho niečo investujete, rok tu robíte aktivity, snažíte sa niečo rozbehnúť, začnú prichádzať ľudia... a zrazu stop.
Tým, že sa to stalo, ľudia jednoducho prestali mať záujem - robili sme letné kino, kde prišlo 80 ľudí, vy máte sedenie pri stoloch a jednoducho im neviete podať ani pivo. Ľudia z toho zrazu mali taký rozčarovaný pocit, nedalo sa im to ani poriadne vysvetliť. Neskôr si chodili kupovať do diskontu pivá a nás sa pýtali, či si môžu doniesť plechovky s pivom dnu... Vznikali úplne absurdné situácie, znechutenie. Ale ja verím, že keď sa teraz získal ten titul a keď sa dohodnú s mestom reálne seriózne pravidlá, tak sa to vráti k normálnemu chodu a postupne sa to opäť začne oživovať.
V piatok 19. septembra sa začal 3. ročník festivalu súčasných umení Moonride. Môžeš nám priblížiť jeho históriu?
Chceli sme urobiť taký festival, ktorý by bol festivalom o súčasnom umení, a vlastne samotný názov vznikol tak, že sme si uvedomili, že sme v podstate pri tej celoročnej produkcii a dramaturgii robili niekedy 15 akcií v mesiaci - robili sme vlastne každý mesiac festival. Tak sme si povedali, že ten mesiac trošku zhustíme, dáme tomu nejaký iný, festivalový rámec.
Prvý ročník nedopadol zle, no druhý ročník bol prelomový, programovo viacej nadupaný, celkom slušne dramaturgicky obsahovo naplnený a takisto sme prvýkrát dostali aj finančnú podporu od mesta. Otázka bola, či stíhajú Košičania vôbec chodiť na všetky produkcie, festival bol príliš presýtený a jednotlivé akcie tým trpeli, pričom ceny lístkov vôbec neboli vysoké. A druhá vec, že je veľmi ťažké udržať festivalovú atmosféru jeden mesiac.
Tento ročník teda trvá len deväť dní a je za tým aj iný, veľmi pragmatický dôvod - nedostali sme žiadnu podporu od mesta, s ktorou sme viac-menej rátali. Je to určite spôsobené aj tým, že sme robili veľa projektov pre kandidatúru. Tohtoročná dramaturgia Moonride sa vyskladala takým spôsobom, že je možno okrajovejší a viac experimentálny. To bude pre nás taká skúška toho, ako ľudia na to budú reagovať. Či sa chytia alebo nechytia.
Košice nedávno získali titul Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013, na čom majú určite aj Kasárne Kulturpark nemalú zásluhu. Myslíš, že tento titul pozitívne ovplyvní kultúrne dianie v meste a jeho okolí?
Keďže som expertom priamo v projektovom tíme kandidatúry, viem, že sme predložili najprofesionálnejší projekt - progresívny, moderný, súčasný. Projekt, ktorý môže osloviť Európu. Neskĺzli sme do roviny prezentácie Slovenska na spôsob Matice slovenskej či nitrianskej Stolice Slovákov, ktorým by sa asi veľmi ťažko takýmto spôsobom podarilo priviesť masy Európanov do našej krajiny, a ani sme neponúkali populistický projekt, blízky istým kruhom. Náš projekt bol európsky, prekročil hranice Slovenska a je vystavaný tak, že je reálny a verím, že novovybudovaná kultúrna infraštruktúra bude dobrá. Kultúra nemôže fungovať len na historickom jadre Košíc, Štátnom divadle, Východoslovenskej galérii, Divadle Thália a podobne.
V tomto čase sa pripravuje grantový program pre mesto Košice, čo súvisí s otázkami, ako bude mesto pripravené finančne zabezpečiť navrhované projekty. Keď tento program prejde, bude to jeden transparentný systém, ktorý zagarantuje kvalitu týchto projektov. A čo je dôležité, všetky projekty sú navrhované s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť. Takisto naše centrum Kasárne Kulturpark nie je projekt pre projekt, ale chce sa zaradiť do siete podobných centier v Európe. Sme v sieti Trans Europe Halles, vo vestibule môžete vidieť podporný list od šéfky tejto organizácie Birgitty Persson. Máme pripravené rôzne rezidenčné programy, európski umelci a umelecké skupiny na nič iné nečakajú, len aby mohli cestovať a tvoriť. A my sme pre nich zaujímavou destináciou a inšpiráciou.
► Kultúrne centrum Kasárne Kulturpark - www.kasarne.sk
► Festival Moonride 3 - www.moonride.kasarne.sk
► Stránka úspešnej kandidatúry mesta Košice na titul EHMK 2013 - www.kosice13.sk
► Európska sieť nezávislých kultúrych centier Trans Europe Halles - www.teh.net
---
Autori: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
Foto: Juraj Cagáň
