Trojica mladých chalanov z kapely Komajota sa do povedomia zapísala v roku 2007 úspešným albumom 'Časopriestor'. Teraz prichádzajú s novým albumom, ktorým si chcú sami pred sebou obhájiť svoj výkon. O tomto i mnoho inom rozpráva bubeník kapely Stano Čorej.

Pred rokom ste vydali svoj debutový album 'Časopriestor', ktorým sa vám podarilo nájsť si svoje miesto na slovenskej hudobnej scéne. Očakávali ste až taký výrazný úspech aký sa krátko po vydaní albumu dostavil?

Verili sme, že album sa bude páčiť. Ale nedá sa to nazvať očakávaním úspechu. O to viac máme z toho radosť.

Dnes po pomerne krátkom čase už máme možnosť držať v rukách absolútne nový album 'Bludisko'. Nemáte trošku obavy z toho, či dokáže prekonať úspechy debutu?

Myslím, že nie. S vydaním albumu je spojené veľké množstvo povinností, nie je čas zamýšľať sa nad hypotetickými situáciami. Skôr nám ide o to, či si sami pred sebou dokážeme obhájiť svoj výkon.

Pilotný singel 'Mesto v nás' sa v slovenskom éteri celkom slušne uchytil. Dostali sa k vám už aj nejaké ohlasy zo strany fanúšikov?

Áno, zatiaľ pozitívneho charakteru, následne, keď sa skladba usadí prídu širšie reakcie. Teraz je to veľmi čerstvé.

Ktoré skladby chystáte ako ďalšie single? Podľa úspechu singlov z debutu sa zdá, že máte šťastnú ruku na výber potenciálnych hitov - je to niečia konkrétna ruka alebo o tom rozhodujete spoločne?

Rozmýšľame o skladbách 'Vo vreckách', alebo 'Dvere', ešte uvidíme, aké reakcie vzbudia. Ruka, ktorá vyberá single, je hlavne kompromis medzi vydavateľstvom a nami.

Spozorovali ste nejaký rozdiel medzi nahrávaním debutu a Bludiska?

Rozdiel bol hlavne v tom, čo sme od aktuálneho albumu chceli. Oproti Časopriestoru sme sa vydali cestou koncertnejšieho prejavu. Uvedomujeme si, že na pódiu máme potrebu sa baviť aj popri tom, že tam zo seba nechávame toľko, čo v nás je. Určite je dynamickejší, s tým boli spojené rôzne nahrávacie techniky, ktoré sme pred tým nepoužili.

Môžeš upresniť o aké nahrávacie techniky išlo? V čom ste nachádzali inšpiráciu pre to, aby ste svoj zvuk dokázali posunúť niekam ďalej?

Neviem či by to mohlo niekoho naozaj zaujímať, ale išlo o prácu vo vyšších vzorkovacích frekvenciách, prakticky celý album sme točili v 96 khz a 24 bit. Tomu sme podriaďovali aj následný výber nástrojov, pretože vo vyššom rozlíšení sa ukazuje konkrétnejšie, aká farba zvuku sa kam hodí.

Ako dlho ste pracovali na novom materiáli?

Skladby vznikali už prvý mesiac po vydaní debutu. Pre nás je to prirodzený proces, ktorý by sa nemal zastavovať, skôr sa priebežne napĺňať. Pred nahrávaním sme mali na výber 50 skladieb, z ktorých bolo použiteľných asi 20.

Ako vlastne u vás prebieha proces vzniku a nahrávania albumu? Nahrávate celé skladby spolu alebo sa jednotlivé nástroje a zvuky nahrajú samostatne?

Kvôli čistote nahrávky nahrávame jednotlivé hudobnícke party samostatne. Predchádza tomu dlhé obdobie skúšok, kde sa tieto nápady "obrusujú" a "ekonomizujú".

Čo sa stane s tými 30 skladbami, ktoré neboli použité? Mali ste aj pri nahrávaní prvého albumu toľko nepoužitého materiálu?

Tých zvyšných 30 nápadov určite použijeme, nám skôr išlo o to, aby ten album držal pokope istým druhom nápadov. Ďalší album budeme chcieť natočiť inak, takže verím, že niektoré zo starších veci sa iste uchytia. Aj pri nahrávaní prvého albumu sme mali množstvo skladieb, z ktorých sme mohli vyberať, okolo štyridsať.

Booklet nového albumu obsahuje zaujímavé kresby. Kto sa o ne postaral?

Spolupracujeme s Paulinou Varregn. V podstate sme skončili výber hneď pri prvom tematickom návrhu. Páčil sa nám ten Verneovský štýl, také polonaivné scifi, vyzerá to ako ilustrácia jeho kníh.

Zaujímavosťou je, že v booklete nenájdeme ani jednu fotografiu kapely...

Výsledok interakcii je nepredvídateľný, ak by sme spolupracovali s niekým iným na príprave obalu, zrejme by sa tam tie fotky objavili, ale v tejto podobe bookletu, ktorý navrhla Paulina, sa nám nezdali naše podobizne potrebné.

Pod texty sa podpísali rovnakí textári ako pri predchádzajúcom albume. Nerobí vám problém stotožniť sa s cudzími textami? Neuvažovali ste nad tým, že by ste si písali aj vlastné texty? Má niekto z kapely tzv. "básnické črevo"?

Nikto z nás nie je ten typ, predtým sme niečo napísali, ja aj Martin, ale nejako sme stratili odvahu a inšpiráciu. Každopádne, bolo by pekné tvoriť celý album medzi troma ľuďmi a stáť si za tým, že je to od nuly do stovky celé naša práca.

Znamená pre vás 'Bludisko' akési voľné pokračovanie albumu 'Časopriestor' alebo sa niečím výrazne odlišuje?

Na to nedokážem odpovedať, pretože som absolútne nestranný. Kapela sa skladá z tých istých troch ľudí, ktorí sa vyvíjajú, je to analógový proces, čiže náväznosti tam určite budú, len ich zatiaľ neviem pomenovať.

Už v úvode bolo cítiť, že album v sebe skrýva viac dynamiky ako jeho predchodca. Bol to zámer alebo prirodzený vývoj?

To bol zámer, pretože pociťujeme potrebu silnejšieho koncertného prejavu. Časopriestor bol skôr baladickým kúskom a je dosť problematické zahrať 40-minutový koncert, tak aby ste udržali pozornoť ľudí pred pódiom, pokiaľ hráte samé pomalé skladby, ktoré poslucháči až tak dobre nepoznajú. Jednoducho sme si pri tomto druhom albume chceli vytvoriť väčší priestor na manévrovanie vo výbere skladieb na koncertný program.

Priestor však dostali aj pomalšie skladby...

Bez nich by to nebolo ono. Teraz si s odstupom pár týždňov uvedomujem, že by som tam ešte jednu alebo dve pomalšie uvítal. Takýto druh skladieb nám je určite blízky, ale ako som povedal, nejde nám o to ľudí uspať, hudba je aj o zábave a pokiaľ to nebude baviť nás, potom to nemôže chytiť ani príjemcu.

Vaše najbližšie plány do budúcnosti? Máte v pláne spropagovať novinku prostredníctvom turné?

Ideme na turné s kapelou Gladiátor a kapelou Alone. Budú to strednokapacitné sály pre 1000 – 1500 ľudí. Je naplánovane na druhú polku novembra a prvý týždeň decembrový.

Ako ste sa dostali k takejto spolupráci s kapelou Gladiator? Aké sú vaše vzťahy – sú vám členovia kapely hudobne a ľudsky blízki?

Spolupráca vznikla na podnet hrajúceho manažéra Maroša Hladkého, ktorý nás oslovil s myšlienkou spoločného turné. Myslím, že sme si ako ľudia blízki, samozrejme hudobne sme Gladiator vnímali od malička, pre nás je táto kapela veľký presah do minulosti, až do detstva, takže je to aj pocta.

Tento rok ste na jednom turné už boli spoločne s kapelou Hrdza. Aké máte na toto menšie turné po slovenských kluboch spomienky?

S Hrdzou sme si radi zahrali, bol to zážitok, sám som na niekoľkých koncertoch stál medzi divákmi a bavil sa.

Predtým ste mali turné s Bystríkom, zdá sa, že na rozdiel od mnohých kapiel, ktoré chodia na turné samostatne vám vyhovuje mať so sebou na turné ďalšieho zaujímavého interpreta... Je nejaká kapela, či už zo Slovenska alebo zo zahraničia, s ktorou by ste radi koncertovali?

Zatiaľ sa len rozhliadame, čiže pokiaľ nás niekto osloví s nejakou myšlienkou spoločného turné a nie sme zásadne proti, tak si radi zahráme. Pokiaľ ide o kapelu, s ktorou by sme si radi zahrali turné mimo tých, s ktorými sme spolupracovali alebo spolupracujeme, tak na to naozaj neviem odpovedať, je to otázka dohody.

--
Otázky: Miroslava Kuracinová
Foto: Myspace.com/komajota - Charlotta Varregn

Súvisiaci interpreti: Komajota