Mňága & Ždorp absolvovala pred Vianocami dva vydarené koncerty na východe Slovenska. 19. decembra 2008 si podmanila prešovské Véčko a o deň na to potvrdila svoju výnimočnosť v klube Holičstvo vo Svidníku. Pred nezabudnuteľným prešovským koncertom si spevák a líder kapely Petr Fiala našiel pár minút pre redaktorov portálu Hudba.sk, výsledkom čoho je tento exkluzívny rozhovor.
Vôbec na to nespomínam, pretože normálne žijem ďalej. Mám veľa súčasných zábavných zážitkov, akurát keď sa ma na to niekto spýta, tak mi to preletí hlavou. Je to jednak strašne dávno a jednak to patrí k dávnej búrlivej dobe.
V roku 1987 vznikla Mňága. Sú niektorí tvoji bývalí spoluhráči zo spomínaných zoskupení stále hudobne aktívni?
Tých ľudí je strašne veľa, niekto sa odsťahoval do Ameriky, napríklad bubeník zo Smrti mladého sebevraha, niektorí sa dali na hinduizmus, niekto začal podnikať a prestal byť hudobníkom...
Pokračuje niekto z nich v hudobnej kariére? Čo robí napríklad taký Ivo Chmelař?
Áno, veľa ľudí pokračuje, ale napríklad len tak, že hrajú v cimbálovke, vo vinárni a tak. Tých ľudí je strašne veľa, a tebou spomínaný Chmelař je práve ten z tej cimbálovky.(smiech)
Tesne po revolúcii v novembri 1991 sa Mňáge podarilo podniknúť šnúru koncertov v Belgicku a Veľkej Británii, čo muselo byť na tú dobu dosť zaujímavé, keďže pár mesiacov predtým ste nemohli ani snívať o tom, že slobodne vycestujete za hranice, nieto ešte, že budete vonku koncertovať. Ako na to spomínaš, ako to celé prebiehalo?
Vzniklo to celé za pomoci British Council, ktorý nám dal približne 1000 libier, zvyšné peniaze sme si zohnali sami. Polovicu koncertov sme odohrali v rockových kluboch v Anglicku, väčšinou ako predkapela nejakej známejšej miestnej kapely a druhú polovicu koncertov sme hrali na univerzitách, kde boli študenti, ktorí sa učili slavistiku. Pre nich sme urobili koncert v nejakej učebni a potom sme im robili prednášky, kde sme im hovorili o Československu. Oni tomu ale vôbec nerozumeli a takých 99% z nich tomu všetkému nechcelo uveriť, mysleli si, že si vymýšľame.
Vydal si dva sólové albumy. Hrávaš skladby z nich aj na koncertoch?
Keď je s nami Zuzana, hráme 'Měsíc', inak veci z mojich sólových platní nehrávame. Je to preto, že sa snažím striktne oddeľovať sólové veci od tvorby Mňágy.
Nemáš teda potrebu zahrať si vlastné koncerty?
V roku 2005, po vydaní druhej sólovky (Je čas!) som urobil šnúru asi 8 koncertov, na ktorej som prerobil približne 180 tisíc, pretože som slušne zaplatil kapelu a chodilo na to v Prahe cca sto ľudí, v iných mestách väčšinou tak 20-30.
Ale na Slovensku si nehral...
Na Slovensku už vonkoncom nie, pretože tu ma už vôbec nikto nepozná.
Tak tomu neverím, na Slovensku si tiež dosť známy.
No to si myslíš ty. Napríklad hrali sme s Mňágou v Lucerne a prišlo tam 900 ľudí (ako takmer vždy) a hral som tam o 14 dní na to sám s kapelou a prišlo ich 100. Je to proste zvláštne, človek sa pýta, kde je tých zvyšných 800 ľudí?
Asi si nemal na plagáte uvedené, že si spevákom Mňágy a Žďorp...
No to som nemal, pretože som tých ľudí trošičku precenil. Napriek tomu si však myslím, že to bola dobrá skúsenosť.
Mňága & Žďorp - 'Hodinový hotel' (live, Prešov - Véčko, 19. 12. 2008)
Po dlhšej prestávke sa znovu natáčajú nové časti hudobnej relácie Ladí Neladí, ktorú moderuješ spolu s Michalom Kaščákom. Hosťami tejto relácie sú aj hudobní kritici. Zaujímaš sa ty sám o kritiku na vlastnú tvorbu?
Je to asi 4-5 rokov, čo som to prestal sledovať, prestal som čítať noviny, postupne som prestal sledovať televíziu, čiže som napríklad vôbec nevedel, že v Amerike majú černošského prezidenta alebo že vy tu budete mať euro (rozhovor vznikal 19.12.2008; pozn. redakcie). A tento povrchný svet písania o hudbe som prestal sledovať úplne, neprikladám tomu takmer žiadnu váhu. Keďže mnoho kritikov poznám, viem, čo od nich môžem čakať. Niekedy si ale nechám od nich poradiť, koho si pozvať do Ladí Neladí. Raz za štvrť roka si kúpim nejaký hudobný časopis, napríklad Filter alebo Report.
Kto vyberá kapely do tejto relácie?
Ja, Michal a dvaja ľudia z televízie. Vždy si v decembri spolu sadneme, na veľký papier napíšeme všetko možné a zostavujeme dvojice kapiel. Ja som napríklad do relácie odporučil 5-6 kapiel, ktoré som tam strašne chcel mať - ako napríklad 'Gaia Mesiah'. Takisto som chcel spraviť aj deathmetal a strašne som o to stál, aby to bolo v Českej televízii. Takže do relácie prišiel český Hypnos a slovenský Dementor a bolo to veľmi zábavné.
Je to tak, že ty vyberáš české a Michal slovenské kapely?
Áno, väčšinou je to tak. Napríklad som nikdy nepočul o Pudingu Pani Elvisovej, až kým neprišli do relácie.
A čo kritici v Ladí Neladí?
Kritici mávajú obavu chodiť do relácie, pretože tam musia hovoriť. A väčšinou tam nepovedia nič rozumného. Mali sme tam raz aj kritika, ktorý celú reláciu nepovedal vôbec nič.
Minulý rok ste avizovali vydanie DVD, ktoré sa nakoniec odložilo na neurčito. Je už známe, kedy sa ho vaši fanúšikovia dočkajú?
Medzičasom došlo k tomu, že sa DVD-čka (aj hudobné) začali predávať v trafikách za pár korún. Takže sme prešvihli tú dobu, kedy sa dalo urobiť DVD za 300 korún a utratiť za to pár stotisíc, aby to vyzeralo pekne.
Čiže už to teraz nie je reálne?
Museli by sme buď natočiť koncert, čo stojí strašne veľa peňazí alebo pozbierať videoklipy, ktoré sú príšerné. Máme asi 5 dobrých a zvyšné sú strašné.
Počas roka koncertujete pomerne často. Čo preferujete viac - hranie v kluboch alebo na festivaloch?
V klube môžeme počas dvoch hodín odohrať 30 pesničiek, to čo chceme. Nemusíme hrať len takzvané 'tutovky'. Na festivale nám počas 40 minút vyjde tak 11 pesničiek, približne z každej platne jedna. Čiže vyberieme 'Písničku pro tebe', 'Hodinový hotel', 'Ne, teď ne' a všetky takéto pesničky, ktoré keď nezahráme, tak sú ľudia na festivale nasratí. Taktiež je na festivaloch málo času na zvukovú skúšku, takže buď vsadíme na to, čo ľudia poznajú alebo sme to niekedy spravili aj naopak a zahrali sme na úvod 6-7 nových pesničiek a staré nakoniec, a takisto to fungovalo.
Máte v repertoári pesničku, ktorú hráte neradi, lebo je strašne obohraná? Napríklad ako Buty neradi hrávajú 'Františka', ktorý kedysi značne rotoval v médiách?
To, čo hráme na koncerte, hráme radi. Sú pesničky, ktoré nás už nebavia, napríklad majú blbé tempo, preto neradi hráme 'Výhledově', pretože niekedy ľudia chcú, aby sme ju hrali. Tá pesnička sa vlečie ako sopeľ. Čiže túto pesničku nehráme radi a využívame to právo, že nemusíme.
Tento rok ste vydali album 'Na stanici polární'. Ako dlho vznikal?
Posledné dve platne sme nahrali tak, že sme mali pesničky pripravené úplne celé. Prišli sme do štúdia, jeden deň sme nazvučovali, aby sa nám dobre hralo a nahrávali sme tie pesničky všetci naraz, bez metronómu, proste bubeník odklepol... Zámerom bolo, aby album bol živý, s minimom dohrávok. Ten čas, ktorý sme ušetrili, sme venovali postprodukcii a mixovaniu. Ďalšiu platňu však plánujeme nahrať v Prahe s Janom Muchowom alebo niekým podobným so systémom vrstvenia, aby tá platňa znela inak než všetky predošlé. Už sa nám nechce ísť tretíkrát po sebe do štúdia s tým, že vieme do čoho ideme. Album 'Na stanici polární' sa nahral za dva dni, jeden deň prvá polovica, druhý deň druhá a tretí deň sme sadli do auta so slovami: "Celý rok to chystáme a čo máme teraz akože robiť?!" (smiech)
Tento album na prvé počutie dýcha silným optimizmom. Je taký aj tvoj súčasný život?
Je to tým, že som zmenil uhol pohľadu na svet, že si nemyslím, že všetko je na... Realitu si každý vytvára sám a keď sa rozhodne, že to bude na hovno, tak to bude na hovno.
Mňága & Žďorp - 'Na stanici polární' (live, Svidník - Holičstvo, 20. 12. 2008)
Autori, video: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
Foto: Juraj Cagáň
