Saga je kanadský progressive rockový kvintet s úctyhodnou bilanciou: za vyše tridsaťrokov existencie dokázali predať vyše desať miliónov svojich nosičov, pričom niektoré z tridsiatky albumov skupiny sú platinové a zlaté, a to nie len v tradičných baštách hudobného biznisu ako Kanada, či USA, ale napríklad aj v Nemecku, či v Dánsku.
Hoci v týchto končinách hovorí názov kapely niečo len hŕstke rockových fanjšmekrov a fanatikov, čísla jasne hovoria, že kanadská Saga je trieda. Agentúra Double Head Production sprostredkovala Hudbe.sk rozhovor s Jimom Darylom Gilmourom - hráčom na klávesové nástroje. Presne v dohodnutú hodinu zazvonil telefón:
Ivan?
Zdravím, Jim, vďaka, že si si našiel čas pre užívateľov Hudba.sk. Mimochodom, vieš, kde zhruba leží nejaké Slovensko?
No, zhruba (smiech) – určite v Európe.
Presne. Viem, že skupina má zbalené na turné do Európy, ale pokiaľ som študoval váš program, hráte väčšinou v Nemecku, Holandsku, či Škandinávii. Čo takto pozrieť sa ďalej na východ?
No, to je otázka skôr pre nášho manažéra, ale tuším sme už hrali v Čechách.
Tak to ste boli blízko. Aké boli dojmy?
Musím sa priznať, že si z toho veľa nepamätám. Priviezli nás, odohrali sme a odviezli nás...
Na turné predstavujete svoj nový album 'The Human Condition'. V čom je iný v porovnaní s predchádzajúcimi?
Predovšetkým máme nového speváka – Roba Morattiho. To je zásadná zmena. Okrem toho je album celkovo tvrdší, hutnejší, povedal by som, agresívnejší, ale v dobrom slova zmysle. Myslím, že poslucháčovi ide viac na telo. Pri každom albume sa snažíme priniesť niečo nové. Držať líniu je síce pohodlnejšie, ale spôsobuje to lenivosť. Tomu sa chceme vyhnúť.
Vidíš, nový spevák. Ako ste s ním spokojní?
Jasné, že sme spokojní, inak by sme ho nevybrali. Urobili sme konkurz. Prihlásilo sa do dvesto spevákov. Vieš si predstaviť, že to bola fuška vypočuť si všetkých. V prvom kole sme vybrali piatich a z nich potom Roba. Určite zavážilo aj to, že komponuje, píše piesne – je to výborný spevák a výborný muzikant.
Pred dvoma rokmi ste oslávili tridsiate výročie existencie. Je ťažké vydržať pokope tak dlho, ako ste to vôbec dokázali?
Určite je potrebné nájsť si svoj modus vivendi. Nie sme spolu 24 hodín denne, možno na turné, ale inak každý máme svoje súkromie a rešpektujeme si ho navzájom. Vlastne sa vídame v práci: pri skúškach, pri nahrávaní a na turné. Dá sa to, len sa o vzťahy treba starať. Keď to porovnám, tak so svojimi bratmi som zažil oveľa búrlivejšie obdobia.
Ktorý svoj album si ceníš najviac?
To je ako s deťmi, povedz, ktoré máš najradšej... Ale veľmi rád mám napríklad 'Images At Twilight' a 'Silent Knight' – tam je niekoľko veľmi silných piesní, ktoré hráme dodnes.
Nemáte ambície výraznejšie preraziť na americkom trhu? Pamätám na napríklad na takých Bachman Turner Overdrive, ktorým sa to v sedemdesiatych rokoch podarilo...
Snažili sme sa. Niekoľkokrát. Ale je to ťažké, vkus publika sa zmenil. Dnes sa v amerických rádiách hrá iná hudba. Máme svoje publikum aj v Štátoch, akurát, že sa nejako nerozrastá...
Viem, že hráš na harmoniku i klarinet. Ak klarinet, prečo nie aj saxofón?
Hral som na saxofón počas štúdií v univerzitnom orchestri, ale to je minulosť, teraz by som si naň netrúfol. Harmoniku i klarinet mám rád, pretože dokážu priniesť do muziky nové farby – ...
... v tomto momente sa spojenie s Torontom prerušilo a už sa ho nepodarilo obnoviť. No nič, Jim, tak aspoň na diaľku: prajeme tebe i tvojej kapele veľa úspechov a radi vás privítame aj na Slovensku – záujemcov o dobrú rockovú hudbu by sa tu určite našlo dosť.
Text: Ivan Čeredejev
Súvisiaci interpreti: Saga
