10-členná poľská formácia, kombinujúca prvky elektronickej hudby s klasickým sláčikovým kvartetom a silne sugestívnymi vizualizáciami, sa už o pár dní predstaví na podujatí NouveauNu _FM, ktoré pokračuje v tradícií obľúbených Nu Jazz Dayz_FM. Čo nám prezradili o pripravovanom albume a ako sa v ich radoch ocitol japonský umelec z Wroclavi? Exkluzívne pre Hudba.sk odpovedá čelistka Ola Konczak.
Značne problematické, keďže sa vyskytovalo ohromné množstvo s tým súvisiacich zádrheľov, ktoré bolo potrebné operatívne riešiť. Dohromady je nás na stagei deväť, čo je v porovnaní s bežnými vystúpeniami prinajmenšom neštandardné. Čas ale pokročil a naučili sme sa to, aspoň podľa môjho názoru, vcelku obstojne zvládať.
V súčasnosti ste známi najmä v Poľsku, čo ale zahraničné koncerty?
Radi by sme sa predstavili i mimo našej rodnej krajiny, ale to bude aktuálne až v priebehu budúceho roka, vzhľadom na to, že momentálne sa snažíme dopilovať všetky detaily na pripravovanom albume. Keď ale nastane vhodná doba, radi by sme navštívili Maďarsko, Slovensko a ešte pár európskych krajín, ktoré nám za ten čas prirástli k srdcu. Možno by bolo zaujímavé využiť i masový boom elektronických žánrov pretrvávajúci vo Veľkej Británii, keďže dubstepovo-breakbeatová scéna je tam ešte stále na vzostupe. Uvidíme, závisí to najmä od okolností.
Slovenskému publiku sa ale predstavíte už o pár dní na NouveauNu _FM...
A pochopiteľne sa na to veľmi tešíme, keďže už teraz môžem s istotou povedať, že ponúkneme exkluzívnu prezentáciu dvoch čerstvo nových skladieb. Okrem toho by sa v setliste mal objaviť aj starší materiál z našej debutovej platne v mierne upravených aranžmánoch.
Spomínaný debut vyšiel v roku 2007 – snažíte sa pri tvorbe nového materiálu o iný prístup?
Skôr by som povedala, že sa jedná o dosť podobné skladby, ale to je skôr vec nášho typického rukopisu, než nejakých prehnaných štylizačných záležitostí. Radi by sme tie piesne viac zvukovo "otvorili", dodali im väčšiu priestorovosť a najmä pridali ešte o niečo viac elektronických efektov.
Objavili sa informácie, že by mal po textovej stránke byť anglicko-poľský...
V tejto fáze môžem dokonca prezradiť aj to, že bude trojjazyčný. Takou malou špecialitkou je zhudobnená verzia japonskej básne, ktorú nám pomohol vybrať a v podstate aj nahrať náš vizuálny majster Toyotaka Ota – jedná sa o veľmi cenné dielo tradičnej kultúry krajiny vychádzajúceho slnka.
V jednom rozhovore sa váš duchovný frontman Maciek Zakrzewski vyjadril, že by sa rád viac zameral na živý zvuk Digit-All-Love...
Na všetkých koncertoch hráme live bez nejakých side-playbackov či samplových liniek, takže čo sa aspoň našich vystúpení týka – vždy je to naživo. Na druhú stranu, ako už Maciek niekoľkokrát podotkol, radi by sme docielili celkové zvukové oživenie. V praxi to znamená asi toľko, že sme zaangažovali sláčikové kvinteto, ktoré je citeľné v niektorých skladbách a miestami upustili od prehnane komplikovaných elektronických beatov.
Spomínaná sláčiková sekcia bola pôvodne kvartetom, istý čas triom a aktuálne hovoríš o kvintete – čím tá zmena?
Život je zmena. (smiech) Úprimne povedané, ani sama neviem. Plánované to nebolo, no paradoxne sú všetky aranžmány uspôsobené pre trio. Nie sme zrovna malé hudobné teleso, a tak máme pre podobné okolnosti pripravenú aj zmenšenú verziu našej kapely.
Myslíš Digit-All-Love (soundsystem)...
Presne tak – v tejto forme sa predstavíme aj našim fanúšikom na bratislavskom koncerte. V podstate sa jedná o kapelu bez basy, bubnov a elektrickej gitary. Hudobné ťažisko je prenesené na elektronickú sekciu v kombinácií so sláčikmi, ktoré po vizuálnej stránke dopĺňa náš milovaný Toyo.
Toyo je pôvodom z Japonska – ako ste narazili na japonského umelca v srdci Poľska?
No ono je to celé také vcelku vtipné. (smiech) Do kapely ho vlastne priviedol Maciek, ktorý sa s ním už nejaký ten rok pozná. Spočiatku to nebolo úplne ideálne, ale zvykli sme si na seba a myslím, že teraz tvoríme dohromady zaujímavý celok. Jeho vizualizácie dokážu ľudom viac priblížiť hudbu, ktorú hráme a myšlienky v nej obsiahnuté. Svojim spôsobom sa jedná o krehkú harmóniu vytvárajúcu spletitý umelecký komplex.
Digit-All-Love je považovaná za istú formu "supergroup", keďže každý z vás hrá aj v iných kapelách. Jedná sa v tvojom prípade o hlavný bod záujmu?
Určite áno, a to aj napriek tomu, že to množstvo ľudí považuje len za nejakú bokovku. Elektronická hudba mi dáva niečo, čo by som len veľmi ťažko hľadala v iných žánrových variáciách. Keď sa tak obzriem do minulosti, len pred pár rokmi som hrala v klasickom sláčikovom orchestre, ale nikdy ma to dostatočne nenapĺňalo – v súčasnosti sa ešte niekedy postavím na pódium filharmónie, no jedná sa skôr o občasné vystúpenia. Zhrnuté a podčiarknuté, elektronická hudba vždy bola a aj bude mojou pravou a jedinou láskou.
Text: Miroslav Meňhert
Foto: Digit-all-love.com
