Popradská kapela City vznikla pred štyrmi rokmi. Za ten čas si stihla ustáliť zostavu, nájsť si svoj vlastný hudobný štýl a najmä nahrať debutový album 'SimpliCity' (recenzia). Aj o tomto nám na otázky odpovedali Igor Cpin alias "Ičko", Ľubo Hazes a Martin Lačný.
Ľubo: Kapela od svojho vzniku potrebovala určitý čas, aby sa dokázala ustáliť a zorientovať po hudobnej a aranžérskej stránke. Aj keď hudobné cítenie jednotlivých členov sa v základnom rámci nerozchádza, bolo potrebné nechať vyzrieť jednotlivé individuality, čo sa nakoniec premietlo do takej podoby, akú máte možnosť počuť na našom debutovom albume. Ďalším relevantným momentom boli prebiehajúce zmeny v zostave, ktoré tiež prispeli k tom, že album vychádza až po štyroch rokoch.
Debutu sme sa však nakoniec predsa len dočkali. Ako vznikal, s kým ste na ňom spolupracovali?
Ičko: Nahrávanie prebiehalo v pomerne dlhej dobe, ktorá presiahla jeden rok. Nešlo však o žiadne úmorné šichty, práca celkovo prebiehala vo veľmi príjemnej atmosfére mobilného štúdia Maťa Barlu, ktorý z nás dostal na záznam zvuk, aký sa nám páčil, popri tom často pomohol dobrou radou. Z "mimokapelných" muzikantov, ktorí nás svojou prítomnosťou na albume potešili, je potrebné spomenúť speváčku Marietu Roxerovú, ktorá bez váhania namiešala potrebné vokálne farby, ďalej klávesáka so správnym hudobným korením Pepa Pavlička, ako aj tvorivého klávesáka Janka Zummera. Za nahratie priečnej flauty patrí naša vďaka Veronike Zummerovej. Album sme vytvorili vo vlastnej produkcii, jeho vydanie v nefyzických formátoch nám zabezpečila rakúska spoločnosť REBEAT Digital. Vydanie albumu v podobe klasického CD nám zabezpečila piešťanská Agentúra Duna.
Autorom všetkých textov, ktoré nie sú "na jedno kopyto" je Martin Lačný. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Martin: Inšpirácia, hm, to je tá nezbedná, nepolapiteľná vec, ktorá skôr čerpá mňa ako ja ju... Život je jednoducho plný nádherných detailov, ktoré nám môžu chutiť sladko, slano, horko, všelijako. Obyčajná ľudská vnímavosť je kľúčom k detailom mozaiky, ktorá nás potom teší svojimi výjavmi...
Hudobne sa vás dá asi ťažko niekam jednoznačne škatuľkovať a viem, že interpreti to ani nemajú radi. Ale keby ste sa mali sami niekam zaradiť, tak kam by to bolo?
Ičko: S tým škatuľkovaním to je veru ťažké. Veľký podiel na tom našom nejednoznačnom zaradení má možno to, že počúvame široké spektrum hudobných žánrov, niekto ma rád fusion jazzu a rocku, blues, niekto zasa prog-rock a niekto je doma v špecifických metalových odnožiach. No a tá zmes, ktorá z toho v našej kuchyni vzniká, je zaujímavá. Našťastie sme si nedávno na nás vytvorili vlastnú škatuľku, a tá sa volá neoklasický rock (neo-classic rock), čiže rocková muzika postavená na klasických základoch s prímesou nových prvkov.
Úsmevný je pre mňa váš názov, teda skôr zátvorka za ním (čítať sa dá slovensky aj anglicky). Ku ktorej z týchto verzií sa radšej prikláňate vy?
Ičko: To bol zámer...
Ľubo: Na začiatku sme predpokladali, že názov kapely budú ľudia vyslovovať aj v anglickom aj v slovenskom význame. Avšak v dnešnej dobe, kedy sa anglický jazyk stáva čoraz viac súčasťou našej kultúry a životného štýlu, sa ustálil anglický význam City, čiže mesto. No ani jeho slovenský význam nám nie je cudzí, keďže práve city alebo emócie sú tým prvým impulzom, na základe ktorého komponujeme, aranžujeme ale aj interpretujeme našu tvorbu. Čo sa týka členov kapely, tak medzi nami sa hneď od začiatku ustálil anglický výraz City.
Ste stále kapela niekde na začiatku svojej dráhy. Je ťažké presadiť sa? Upozorniť na seba?
Ičko: Upozorniť na seba asi nie je až tak ťažké, mám pocit že v dnešnej dobe sa to dá docieliť všeličím možným. Aký spôsob si na to vybrať je dôležitejšie. Aj keď na nás sláva nedýcha, myslím, že ideme dobrou cestou, venujeme sa tomu, čo nás baví. Ak sa to dá z nás cítiť, je to fajn.
Martin: Aj v tomto sa asi skôr prikláňame k procesu postupného vyzrievania. Rýchlokvasené produkty zvyknú zbytočne rýchlo zvetrávať a zvyčajne toho ani veľa nepovedia.
Ako je to s vami a live vystúpeniami. Máte dostatok príležitostí sa takouto formou prezentovať?
Martin: Živé hranie je jednak tou najlepšou formou spätnej väzby a jednak je to príležitosť zažiť veľkú hudobnú radosť, ak sa koncert vydarí a sme s publikom na jednej vlne. Príležitosti neprichádzajú samé od seba, ide tu skôr o trpezlivú a vytrvalú "mravenčiu" prácu – vyhľadávať kluby a eventy, kam sa naša hudba hodí, prípadne si príležitosti vytvárať. Niekedy sa to deje metódou "pokus-omyl" – a potom rozlišujeme (ako hovoria naši kamaráti z kapely Longital) "koncerty" a "skúsenosti"...
Mne vaša hudba pripadá skôr klubová ako festivalová pre veľké davy. Preto ma zaujíma, ako na vás ľudia reagujú počas vystúpení?
Ičko: Tak nejako to asi bude. Naše skúsenosti z tunajších festivalov sú asi také, že ľudia sa na našej muzike veľmi nevybláznia a potom aj ich reakcie môžu byť chladné. Možno však treba skúsiť odohrať iný druh festivalov (nielen tie prevažne „rocko-punkovo-metalovo“ ladené), kde by to bolo skôr o počúvaní, vnímaní muziky. Preto zatiaľ radšej volíme kluby, kde s ľuďmi ľahšie vytvoríme spoločnú atmosféru.
Ľubo: Mali sme možnosť vyskúšať odprezentovať našu hudbu aj na klubovej scéne, ale aj na festivaloch. Reakcie publika najmä na festivaloch sú závislé asi na tom, či štýlovo hudba zapadá do kontextu festivalu. Aj keď ešte na žiadnom festivale neboli reakcie vyslovene negatívne, myslím že hlavne po tomto lete, kedy sme si hranie na väčších pódiách mali možnosť vyskúšať, budeme do budúcna plánovať koncerty na akciách, žánrovo nám podobných. Podľa môjho názoru je vystupovanie v kluboch v tomto smere jednoznačnejšie, pretože ľuďom sa buď páčite a na koncert prídu, a tí, čo vás nemusia, jednoducho ostanú doma. Aj keď sa momentálne viac profilujeme ako klubová kapela, do budúcna by som ja osobne viac hrania na festivaloch nevylučoval, keďže ten väčší priestor nám na pódiu všetkým vôbec nevadí.
Vráťme sa k vášmu debutu. Keby ste ho mali sami opísať, tak aký album SimpliCity podľa vás je?
Martin: Pokúsim sa vygenerovať zopár prívlastkov – dúfam, že výstižných... Je emotívny, rôznorodý a zároveň kompaktný, osobný, úprimný. Jednoducho taký, aký môže vzniknúť z obyčajnej chlapčenskej radosti z muziky...
Plány do budúcna...?
Martin: V pláne máme v najbližšom období niekoľko koncertov na Slovensku a v Poľsku. Tešíme sa najmä na klubové pódiá, kde sa dúfam stretneme aj s čitateľmi hudba.sk. Momentálne už usilovne pracujeme na pesničkách pre náš druhý album, ktorý sa, dúfam, čo nevidieť bude hlásiť na svet.
--
Text: Miroslava Kuracinová
Foto: Daniel Lipár - Citymusic.sk
Súvisiaci interpreti: City
