Žena z lesoparku ešte nepovedala svoje posledné slovo - aspoň tak sa ešte prednedávnom vyjadril frontman doposiaľ pauzujúcej kapely Peter "Šarkan" Novák. Jedná sa teda o definitívny comeback bratislavskej funkovej legendy, alebo bude niekoľkoročné čakanie fanúšikov ešte pokračovať...?
Nechceme aby to bolo vnímané až takto, skôr sa jednalo o comeback pre nás samotných. Toto vystúpenie bolo vlastne prvé z rady koncertov, ktoré by mali prebehnúť v nadchádzajúcich týždňoch.
Slovo comeback je podľa mňa príliš zradné a v podstate v sebe obsahuje takmer okamžité vydávanie singlov, skladanie nových a nových hitov a celkovo sa to nehodí na momentálne fungovanie našej kapely. Pre nás je to o živom hraní – dokonca už minulý rok sme sa snažili o taký menší návrat, keďže sme odohrali dva koncerty na lokálnych festivaloch a tam sme si povedali, že by to mohlo ísť aj "vo veľkom". Aktuálne sme pripravili tri nové skladby, ktoré by mali byť v štúdiovej podobe do dvoch týždňov a potom sa uvidí.
Takže práve ony by mali byť základom nového albumu?
V podstate áno a okrem toho sme už dlhšie chceli prekopať aj niektoré staršie veci z predošlých albumov. De facto ich nie je možné získať nijakým spôsobom, tak sme im trocha pozmenili aranžmány, vynovili zvuk a celkovo ich posunuli niekam inam. Do úplne nového albumu zatiaľ ísť nechceme, lebo by sme sa do toho akurát zamotali – dali by sme si nejaký výhľadový polročný termín a napokon by sme zistili, že to aj tak nepôjde a odkladali to donekonečna. Dlhodobo termínové veci u nás nikdy nefungovali.
EPčko by ale reálne byť mohlo...
Chalani ma už dávnejšie začali prehovárať, aby sme kašlali na túto pripravovanú retrospektívu a urobili kvázi radové EPčko s ôsmimi skladbami. V tejto dobe nie je problém vydať niečo na internete a distribuovať to podobnými cestami, prípadne si to spraviť vo vlastnom náklade – problémom je čas. Keď sa s tým nápadom prišlo, mali sme plné ruky práce s koncertom v Nu Spirite a ďalšími byrokratickými vecami, takže to nevidím zatiaľ veľmi reálne. Ak, tak by to bolo na jeseň, ale po toľkých odkladoch sa radšej chceme sústrediť na rozrobenú retrospektívu, ktorá by sa teoreticky mohla stať základom klasického EPčka.
Istý čas sa hovorili aj o produkčnom zásahu Mareka Rakovického prípadne dvojice Zubák/Graus, je to ešte aktuálne?
Momentálne nie – chceme si to spraviť sami, respektíve nie je tam toľko voľného priestoru na nejaké manévrovanie, keďže sa z veľkej časti jedná o prerábané skladby. V budúcnosti by som ale naše materiály určite zveril do rúk týmto, podľa môjho názoru, talentovaným hudobníkom, než osobe, ku ktorej nemám taký osobný vzťah. Marek napríklad, má svoje štúdio, svieži pohľad na vec, robí hudbu svojou cestou a práve toto hľadáme.
V apríli sa púšťate na turné s IMT Smile – je to teda definitívny termín vydania spomínanej Best Of-ky?
Určite áno, keďže by sme ju tam radi odprezentovali a predsa je to už dlhá doba, čo naše platne zmizli z pultov obchodov. Mala by obsahovať po tri skladby zo všetkých období Ženy z lesoparku, takže vlastne mapuje náš hudobný a personálny vývoj. Celkovo som rád, že môžeme našim fanúšikom niečo také ponúknuť a to za relatívne krátky čas.
Miro (Tásler, pozn. autora) mi volal len prednedávnom a myslím, že toto turné bude dobrým krokom. V prvom rade si zahráme na veľkých pódiách a okrem toho je to zaujímavý paradox, keďže nám pred rokmi robili predkapelu práve oni. Hrajú síce niečo iné, ale tá energia, ktorá vzniká je úžasná – ono bude veľmi zaujímavé sledovať ako sa to celé vyvinie. Nie sme už tí mlaďasi, ktorým nič nevadí, ale myslím, že to bude zaujímavá skúsenosť.
V rámci Odysea dva tour sa predstavíte aj v Anglicku – je to predzvesť ďalších zahraničných koncertov?
Po všetkých tých rokoch sme pochopili, že to v tomto smere nemá zmysel. V podstate sme vytriezveli a radšej sa zameriavame na niečo, čo je reálne a nie v nedohľadne. Tomu koncertu by malo predchádzať sedem vystúpení v rámci Slovenska a dve v Čechách, takže to ani nevidím na skorý návrat do končín za našimi hranicami. Dokonca aj tento "výlet" je skôr lokálnou záležitosťou, ktorú organizuje Pišta Krasňanský pre slovenskú komunitu. Na tieto koncerty chodia Slováci s pár známymi, prípadne kamarátmi, no nejedná sa o nič halového charakteru.
Takže sa dá povedať, že vás tá povestná predkapelová nálada drží ešte stále?
O nás koloval jeden čas taký vtip, že my nie sme kapela, ale profesionálna predkapela. Mám taký pocit, že to vzniklo po The Cranberries v Prahe, ale do toho sme vlastne šli hlavne kvôli lokalite. Bolo to dôležité a myslím, že to vtedy vypálilo najlepšie ako len mohlo – videlo nás veľa ľudí a zhodou okolností oni nezahrali nejako extra výrazne a nám išlo. Rovnako to bolo aj pri Jamiroquaiovi, boli sme z toho celého úplne nadšení a potom, čo nám Jay Kay pokrstil album sme ukončili veľmi úspešné turné. Tie ďalšie veci typu Bryan Adams a Anastacia boli také, že nás zavolali, lebo vedeli, akí sme a čo môžu od nás očakávať. Objavilo sa síce pár sporov, ale tak to už chodí. V Prahe to bolo rovnaké – vyberalo sa z nás a jednej českej kapely, ktorá mala speváčku, pričom zavážilo len to, že my sme čisto mužská zostava.
Ako to vyzerá s ďalšími samostatnými koncertami Ženy z lesoparku?
Do konca apríla by sme mali odohrať ešte dve "šouky" – teraz v marci to bude taká väčšia repríza Nu Spirit Clubu a po nej vystúpenie na Národných dňoch kariéry v Bratislave. Chceli by sme si toho už teraz zabookovať čo možno najviac, no prevažne sa bude jednať o také lokálne záležitosti a menšie festivaly pre 1000, nanajvýš 2000 ľudí. Väčšie open-air akcie zatiaľ nie sú v pláne, ale ak by sa podarilo, veľmi radi by sme vystúpili na Pohode.
--
Text: Miroslav Meňhert
Foto: Peter 'Šarkan' Novák
Súvisiaci interpreti: Žena z lesoparku
