Víťaz Česko-Slovensko hľadá SuperStar Martin Chodúr, stihol počas niekoľkých mesiacov vydať svoj debutový album so špičkovými slovenskými hudobníkmi či participovať na projekte Symphony Session s Oskarom Rózsom. Aktuálne pripravuje materiály na svoj druhý album, na ktorom sa možno objaví aj text od legendárneho Jaromíra Nohavicu.
Chceli sme si byť istí, že album bude kvalitný a podľa našich predstáv. Okrem toho sme ho nahrávali so živou kapelou, a to vždy trvá o niečo dlhšie, než tá tradičná "bakelitová" produkcia. S odstupom času si však myslím, že sme mohli ešte trochu počkať. Som však rád, že je to také, aké to je, ale už sa teším na ďalšiu platňu, ktorú pripravujeme.
Pracovný názov debutu Let's Celebrate sa v priebehu tohto obdobia dokonca zmenil na oficiálny...
Úprimne povedané nás nenapadlo nič lepšieho. Chceli sme názov, ktorý bude v človeku evokovať špecifické spojenie hudby s vizuálom, ale jednoducho sme nenašli iné riešenie. Radšej sme sa zamerali na dôležitejšie veci a nestrácali čas premýšľaním nad názvom. Let's Celebrate je názov vhodný pre album i pieseň – svojim spôsobom sa jedná aj o istú formu retra, keďže v minulosti sa využíval práve tento spôsob pomenovávania platní.
Z jedenástich piesní na albume je iba jedna česká. Išlo v jej prípade o niečo ako marketingový ťah?
Všetky piesne boli pôvodne anglické a práve skladba Vím, jak to je mala byť nasadená ako prvý singel. Pôvodne som síce bol proti jej "prekladu" do češtiny, keďže tým výrazne stráca na dynamike, ale napokon som si nad to sadol. Neskôr sme pripravili dve verzie – Vím, jak to je a Hey Girl, pričom názory na ne boli doslova päťdesiat na päťdesiat. Ja sa totižto snažím skladať piesne ako komplex – pre mňa je hudba kombináciou melodiky a textu, a práve angličtina je hnacím motorom, ktorý ma inšpiruje. V češtine to bohužiaľ nefunguje a preklady jednoducho neuznávam.
Ako je to s češtinou na koncertoch?
Mne je text Hey Girl bližší. Češtinu som tam iba napasoval a v istom slova zmysle to stratilo tú osobnostnú dynamiku, ktorú to pôvodne malo – na koncertoch ju preto takmer vždy spievam po anglicky.
V jednom rozhovore si na margo koncertov dokonca spomenul plány na šou v štýle Las Vegas...
Je mojím veľkým snom spraviť niekoľko koncertov na spôsob Franka Sinatru. Jedná sa však o beh na dlhé trate a v prípade, že sa to naozaj podarí, to musí byť dokonalé – inak to nemá cenu.
Uvažuješ aj nad prípadnými akustickými vystúpeniami?
To je podľa mňa niečo úplne iné. Akustické koncerty, napríklad výhradne s klavírom, robím a mám ich veľmi rád. Spolupracujem s výborným klaviristom Eugenom Vizvárym a je to pre mňa veľký zážitok. Musím však podotknúť, že takéto vystúpenia patria k tým najnáročnejším – všetko je totiž počuť. (smiech)
V dohľadnej dobe ťa čaká vystúpenie v rámci špeciálneho projektu pre deti a mládež so zdravotným postihnutím. Plánuješ dať svojim koncertom do budúcna i takýto rozmer?
Vystúpenia, ktoré niekomu pomôžu, sú najkrajšie. Tento konkrétny koncert je však, aspoň pre mňa osobne, srdcovou záležitosťou. Lidová škola pro děti a mládež, ktorá toto podujatie organizuje v spolupráci s Muzickou školou se speciálním zaměřením na děti a mládež se zdravotním postižením, totiž neučí iba postihnuté deti, ale snaží sa zamerať aj na prepojenie ich sveta s tým našim. Tiež som chodil na túto školu a mal som tam množstvo dobrých priateľov, pri ktorých som na všetky rozdiely zabudol.
Pomaly sa začína hovoriť aj o nových nahrávkach – rozmýšľal si nad prípadným zaangažovaním zahraničnej produkcie?
O tomto sme premýšľali už pri prvom albume, kde sme chceli spraviť niečo ako Amy Winehouse. Tá si na produkciu prizvala Marka Ronsona, ktorý dal jej skladbám úplne nový rozmer. Z toho dôvodu sme chceli osloviť niektorého zo zahraničných hip-hopových, respektíve rapových, producentov a urobiť niečo podobné. Sony sa síce ten nápad páčil, ale sami nám povedali, že zahraničné kapacity u nás pracovať nevedia. Podmienky, ktoré sú v Čechách a na Slovensku jednoducho nevyhovujú ich "štandardom".
Zaujímavosťou však je, že ti svoje služby ponúkol legendárny Jarek Nohavica...
To je pravda – komunikovali sme spolu. Pár vecí sme dokonca aj skúšali, no momentálne sa skôr jedná o istý prísľub spolupráce do budúcna. Pôvodne som mu poslal text Papparazzi, ktorý som chcel pretransformovať do češtiny – z toho ale napokon zišlo, keďže by mohol nastať konflikt záujmov v ohľade autorských práv. Neskôr som mu ponúkol ešte jednu svoju pieseň, ale ako hovorím – momentálne je táto spolupráca skôr vecou budúcnosti.
A napokon – čo ten dlho sľubovaný Tom Jones?
Ten práve vydal nový album. K tomu by sa samozrejme malo viazať turné, v rámci ktorého sa snáď objaví aj niekde v Európe. A práve tu prichádza moja chvíľa a to dlho sľubované stretnutie. Keď si to však vezmem z môjho pohľadu – veľmi dobre viem, aké to je, keď sa človek stretne so svojou hviezdou. Ľudia sa na seba pozerajú a nejako si nemajú čo povedať, čo je samozrejme úplne logické, takže sa ho nechystám priveľmi otravovať. (smiech) Pre mňa je dôležité podať mu ruku, zoznámiť sa a vedieť, že som s ním strávil spoločný moment.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Zdenko Hanout, Martinchodur.cz
