Kritikou vychvaľovaný britský producent a spevák Toph Taylor koncertoval prednedávnom so svojim projektom Trouble Over Tokyo dvakrát na Slovensku – 13. mája 2011 v košických Kasárňach a o deň na to v bratislavskom River’s Clube. Oba koncerty zanechali výnimočný ohlas, navyše si po tom košickom našiel Toph čas na exkluzívny rozhovor pre portál Hudba.sk, v ktorom dokázal, že je nie len skvelý a rozhľadený muzikant, ale aj príjemný a zábavný chlapík.
Bolo to dnes veľmi dobré. Bol to môj druhý koncert v Košiciach, hral som tu tuším pred dva a pol rokmi. A vtedy neprišlo veľa ľudí, tak som dnes očakával, že to bude zlé, že príde málo ľudí.
Som veľmi rád, že to tak nakoniec nebolo. Keď som prišiel na stage, ľudia viac-menej postávali v bare. Medzitým ako som si pripravil svoje veci, zdvihnem hlavu, pozriem sa opäť do publika a ľudia boli zrazu tam! Bolo to skvelé a zábavné až do konca.
Počas koncertu striedate tanečné veci s komornejšími akustickými skladbami, no stále sa vám darí udržiavať pozornosť ľudí. Ako to robíte?
Čo mám na mojich koncertoch najviac rád a čo si naozaj užívam je testovanie pozornosti ľudí. Je to pre mňa veľmi zábavné. Keď hrám, sledujem ľudí podobne ako to robí DJ. Vidím ľudí ako tancujú a poviem si "hmm, tak teraz im vytrhnem koberec spod nôh a zahrám niečo akustické". A táto variabilnosť udržuje publikum nabudené. Keď vidím, že sú ľudia najviac high, v tom momente ich už nemôžem viac napumpovať. Preto v tej chvíli robím radikálny rez a snažím sa ich zaujať akustickými pesničkami predtým ako nasadím znova veci tanečné. Je pre mňa veľmi zábavné manipulovať s ľuďmi.
Takže pri koncertoch nepoužívate playlist...
Nie nie, nikdy. Viem len, ktoré veci budem hrať a počas koncertu rozmýšľam, kedy s nimi vyjdem von. Je to mimo iného veľmi zábavné aj pre bubeníka Maxa, ktorý počuje pár tónov "tip tip tip tip..." a myslí si, že hrá správnu skladbu, no zrazu si uvedomí "shit, to je iná skladba!". (smiech)
Hrávate len s bubeníkom, ako tomu bolo dnes, alebo máte aj iné variácie hudobníkov?
Keď som tu hral naposledy, bol som to len ja, gitara a laptop. Hrával som kedysi aj s gitaristom a basgitaristom, s ktorými som odohral dobré koncerty, no v tejto dobe je to projekt "len" dvoch mužov – mňa a bubeníka Maxa.
Keďže s prehľadom zvládate akustickú interpretáciu pesničiek, zvyknete hrávať aj koncerty v štýle unplugged?
Áno, v posledných mesiacoch som párkrát tak hral a miestami mi to pripadalo ako koncert v kníhkupectve (smiech), keďže náš album sa predával aj ako kniha. Čas od času je príjemné hrať akusticky, ale čo najviac milujem, je ten "úder", ktorý vychádza z pesničiek hraných naplno s beatmi a bubnami.
Zvyknete hrávať aj na väčších open air stage-och?
Áno, párkrát sme hrali aj vonku na veľkom pódiu, väčšinou na festivaloch. Naposledy minulý týždeň sme hrali vo Viedni na pódiu, ktoré bolo umiestnené pod veľkou katedrálou, čo bolo veľmi cool.
Dá sa rovnako manipulovať s publikom z veľkého pódia, pod ktorým je veľké množstvo ľudí?
Ale áno a je to v podstate ešte jednoduchšie. Čím viac divákov, tým jednoduchšia manipulácia. (smiech) Pretože pokiaľ viete ukontrolovať desiatich divákov, potom poľahky zvládnete aj desaťtisícový dav. Dôvod je jednoduchý – človek v skupine desiatich ľudí je trochu plachý a všíma si, ako reagujú ostatní a ako ostatní vnímajú jeho, pričom desaťtisísový dav si takéto veci vôbec nevšíma, práve naopak, prejavuje sa tu efekt davu, v ktorom sa divák pridáva k divákovi, ktorý tancuje po jeho boku.
V hudbe, akú robíte, zvyknú byť beaty, sample a loopy vopred pripravené a usporiadané, bez možnosti ďalšej improvizácie. Ako je to u Vás, dokážete improvizovať aj keď hráte s počítačom?
Ste známy nielen ako muzikant, ale aj ako producent. Venujete sa teraz len čisto projektu Trouble Over Tokyo alebo spolupracujete aj s inými muzikantami?
Spolupracujem aj naďalej s hudobníkmi, nedávno som produkoval jeden vydarený popový projekt v Anglicku. V Rakúsku dávam hodiny spevu a radím spevákom ako napredovať. Robím toho dosť, jednu vec skončím a hneď ma čaká ďalšia... ale baví ma to!
Ste z Londýna, no za svoje hudobné útočisko ste si vybrali Viedeň. Prečo?
V prvom rade preto, že Viedeň je skvelé mesto, oveľa krajšie a uvoľnenejšie ako Londýn. A jednoduchšie ako tam neustále cestovať, je tam zostať. (smiech)
Vaša hudba je mix rôznych žánrov. Kto vás hudobne najviac ovplyvnil?
Pokiaľ sa bavíme o pesničkároch, určite musím spomenúť Paula Simona, ktorého milujem pre jeho texty. Mám rád aj Radiohead... Keď som bol malý chlapec, bol som hotový z viacerých popstars – Michael Jackson, Eurythmics. Mám ešte rád Archive. Obvykle ma ale neovplyvňujú celé pesničky, ale len malé fragmenty, ktoré si potom beriem so sebou.
Beriete ako svoju výhodu, že vďaka vašej žánrovej rôznorodosti môžete byť pozvaný na rôzne druhy hudobných festivalov?
Hmm, teoreticky áno. (smiech) Aj keď za tým nie je žiadny úmysel. No nie je to jedno, kde človek hrá. V tanečných kluboch mám jednu veľkú istotu, že ľudia prídu, lepšie povedané na tanečnom parkete už stoja. Na druhej strane pri akciách festivalového typu, pri ktorých nie je zabezpečená dostatočná propagácia, je vždy riziko menšej návštevnosti a slabej atmosféry.
Je to už váš štvrtý koncert na Slovensku, plánujete sa sem ešte vrátiť?
Po dnešnom úžasnom večeri určite áno! Je to o tom, že hráte niekde dva roky dozadu a nepredpokladáte, že si vás ešte ľudia budú pamätať. A potom prídete hrať opäť na to isté miesto a je tam viac ľudí a vidíte ich spievať vaše pesničky. Dnes to bol skvelý koncert a som presvedčený, že ľudia, čo tu dnes boli, budú o tom hovoriť svojim známym, takže keď prídem o pol roka, o rok, bude tu určite viac ľudí a na to sa veľmi teším.
Ok, tak uvidíme koľko ľudí bude spievať nabudúce...
Áno!
Trouble Over Tokyo - 'Pyramids' (live @ Kasarne Kulturpark Kosice, 13.5.2011)
--
Autor, foto a video: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
