Pesničková súťaž Košický zlatý poklad oslávi už 26. októbra jubilejný 40. ročník. Finálový večer predstaví nielen desiatku súťažných piesní, ktoré vybrala odborná porota, ale aj päť úplne nových pesničiek od bývalých finalistov.

O trvácnosti Košického zlatého pokladu, jeho bývalých finalistoch, význame pre mladé talenty aj v čase internetu, novej súťažnej kategórii, ale aj plánoch do budúcna, sme sa rozprávali s jeho organizátorkou Hanou Rodovou-Kolbašskou.

V Bratislave fungovala Bratislavská lýra, na Strednom Slovensku to boli Banskobystrické zvony. Na Východnom Slovensku podobná súťaž chýbala. Boli spomínané dve fungujúce pesničkové súťaže impulzom pre vznik Košického zlatého pokladu?

Súťaž Košický zlatý poklad vznikla pôvodne ako súťaž mladých spevákov a speváčok, ktorí spievali akési cover verzie známych súdobých hitov a nebola spájaná s rozhlasom. Až koncom 70. rokov vznikla potreba vymyslieť novú rozhlasovú pesničkovú súťaž v košickom rozhlasovom štúdiu. Predpokladám, že to mala byť v tej dobe aj akási východniarska verzia k vami spomínaným súťažiam. Takže KZP má svoje korene v amatérskom prostredí, v rovnomennej súťaži...

Na prvom "profesionálnom" ročníku Košického zlatého pokladu v roku 1980 to už teda bola transformovaná súťaž autorských piesní, na ktorej sprevádzal súťažiacich Vieroslav Matušík s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu. V porote sedeli profesionálni skladatelia a textári.

KZP vznikol ako posledný, ale funguje dodnes. V čom spočíva jeho výnimočnosť a trvácnosť?

Je to momentálne jediná profesionálna autorská pesničková súťaž na Slovensku, ktorá podporuje pôvodnú slovenskú tvorbu vo všetkých rozmeroch. Skladateľskom, textárskom i interpretačnom. Zároveň je to i platforma pre mladých/é a začínajúcich/e umelcov/kyne aj pre už relatívne etablovaných autorov a autorky. Slovenský rozhlas hrá súťažné piesne vo svojom vysielaní na rôznych okruhoch a rôznymi spôsobmi intepretov/ky a kapely podporuje vo svojich programoch aj po skončení súťaže.

I keď si uvedomujeme, že existujú malé lokálne súťaže, ktoré fungujú na iných princípoch. Čaro trvácnosti KZP spočíva najmä v nadšení organizátorov a viere v zmysel hľadania a objavovania nových piesní, talentov a skvelých ľudí. Na druhej strane aj o odvahe a radosti z hudby tých, čo sa do súťaže prihlasujú.  

Koncept súťaže bol na začiatku iný, ako ho poznáme dnes. Spočiatku boli súťažné skladby dodávané s notovým zápisom, neskôr už mladé talenty posielali demonahrávku na hudobnom nosiči, predpokladám, že to boli magnetofónové pásky nahrávané niekde za zatvorenými dverami detských izieb. Aké technické podmienky musia súťažiaci splniť v súčasnosti?

Cesty hudobných nahrávok do štúdia Slovenského rozhlasu boli a sú naozaj rôzne a často aj bizarné (úsmev). V posledných rokoch je to už však vďaka technológiám zjednotené. Prihlásené skladby a texty treba len vo vopred avizovaných formátoch (.wav alebo .mp3 a text vo Worde alebo .pdf) nahrať na našu webstránku počas trvania prihlasovania, býva to pravidelne medzi 1. 5. a 1. 9.

Samozrejme, že ideálne je, ak sú to už zaranžované skladby profesionálne nahraté. Jednak preto, že semifinálové a finálové skladby sú ešte pre samotným finálovým večerom promované vo vysielaní Rádia Slovensko a Rádia Regina a jednak preto, že vo finále pracujeme s podkladmi bez spevu. Dnes to už ale nie je žiaden problém.

Existuje fyzický archív, kde sú všetky tie magnetofónové kazety, CD nosiče prípadne aj tie notové zápisy uchované? Predstava miestnosti, kde sa toto všetko pohromade nachádza, evokuje nájdenie pokladu.

Žiaľ, nie všetky. Ale určite by sme sa vedeli k mnohým dopátrať.

Od prvých ročníkov vychádzali zo súťaže kapely a sóloví interpreti, ktorí sa dokázali po súťaži presadiť a sú stálicami domácej hudobnej scény dodnes. Či už je to Peter Nagy, Beata Dubasová alebo kapely Nocadeň či No Name. Pesničky, s ktorými súťažili, sa stali hitmi a dodnes ich hráva aj Slovenský rozhlas. To je skvelá vizitka. Všetci, ktorí sa podieľajú na KZP, musia byť na takto úspešných finalistov hrdí.

To je absolútne prirodzené. Sme hrdí. A veľmi šťastní, že aj naši finalisti/ky sa k súťaži Košický zlatý poklad hrdo hlásia.

Kto z finalistov ostatných ročníkov súťaže zarezonoval tak, že jeho kariéra po účasti v KZP pokračuje dodnes?

Málokto vie, že aj Peter Cmorik bol finalistom KZP. A hoci nevyhral, je etablovaným slovenským hudobníkom. Ale sú aj ďalší: Zuzana Mikulcová, Mukatado, Iconito, Skyva, BuranoWski, Slávka Tkáčová a mnohí ďalší.

Priniesol Vám Košický zlatý poklad do života interpreta, pri ktorom si môžete povedať, že ste sa vďaka jeho účinkovaniu v súťaži stali jeho fanúšičkou?

Samozrejme. Je ich viacero. K mnohým sa vraciam aj opakovane a mnohých si aj veľmi rada pozývam na ďalšie rozhlasové spolupráce. Ale radšej nebudem menovať, aby som na niekoho nezabudla.

O osude piesne nerozhoduje iba víťazstvo

V posledných rokoch sledujeme zaujímavý trend. Rastie počet prihlásených autorských pesničiek. Rok čo rok informujeme o rekordnom počte súťažných skladieb. Ako si to vysvetľujete?

Tak napríklad tento rok rekord nepadol. Ale zas na druhej strane, z prihlásených piesní cítiť oveľa väčšiu vyzretosť, skúsenosti, odvahu experimentovať so žánrom, a samozrejme, aj už spomínaný technický a technologický progres je v prihlasovaných skladbách zjavný.

Aký bol záujem v tomto ročníku? Vyhodnocujete, či sa viac prihlasujú sóloví interpreti alebo kapely, speváčky či speváci? Je aj v tomto smere viditeľný nejaký trend posledných rokov?

Tento rok regulárne súťažilo 125 skladieb. Skladieb prišlo viac, ale, žiaľ, nemohli sme ich zaradiť do súťaže z viacerých dôvodov. Napríklad nemali text v slovenčine, nevyplnili prihlášku a podobne. Štatistiky sme ešte nerobili, ale je to vyvážené. Svedčí o tom aj vyskladaná finálová desiatka piesní, ktoré spievajú muži aj ženy, kapely aj jednotlivci a sú naozaj z celého Slovenska. O trende sa nedá hovoriť. Každý rok je to úplne iné a to je na tom fantastické.

Prečo by sa aj v čase internetu a sociálnych sietí mali mladí hudobníci snažiť zvíťaziť v pesničkovej súťaži, keď je tak jednoduché skladbu iba niekam zavesiť?

Tým, že sa prihlásia do súťaže, stratia svoju anonymitu. A musia mať talent nielen autorský, ale aj interpretačný. A to je niekedy tiež problém. Pri súťaži sú hneď konfrontovaní nielen s páči sa mi/nepáči sa mi pieseň, ale aj s argumentmi od poroty a s tlakom vystúpenia na verejnosti a v živom prenose.

Finančná výhra je skvelá motivácia. Možnosť nahrať pesničku v profesionálnom štúdiu je pre mladých autorov taktiež veľká pomoc. Čo považujem za skutočne významnú výhru, je garancia 50 odohraní pesničky v Slovenskom rozhlase. To je niečo, čo nie je samozrejmosťou ani pre etablovaných domácich hudobníkov. Ako sa rokmi menili ceny pre víťazov jednotlivých kategórií?

Veľmi postupne a pomaly. Finančné možnosti KZP sú len jednou stranou mince. Aj my sme si už pred rokmi uvedomili, že o osude piesne nerozhoduje len víťazstvo v súťaži. Akejkoľvek. Niekedy pieseň potiahne text, inokedy hudba alebo skvelá interpretácia, nápad. A samozrejme, ľudia ju musia počuť. Ideálne viackrát. Preto bolo skvelé rozhodnutie oceňovať aj texty piesní. Svojho víťaza si vyberali aj študenti, čo bol zas generačný pohľad.

Rádio Slovensko ponúklo cenu hrania skladby 50-krát, čo je mimoriadna podpora, ku ktorej sa tento rok pridáva aj Rádio Regina Východ s 50 hraniami. A prvýkrát odmeníme aj spevácky výkon. Chceme súťaž zatraktívniť a, ako som už spomínala, objavovať nové talenty i budovať hudobné siete.

Tento rok je pre KZP výnimočný, pesničková súťaž oslavuje 40. výročie. Na to, kto bude víťazom jubilejného ročníka, si ešte musíme počkať. No už teraz vieme, že finálový večer, ktorý sa uskutoční 26. októbra,  bude mať pestrý program. Na jeho nesúťažnej časti ste si dali špeciálne záležať. Čo prinesie?

Veľmi sa na to teším. Prinesie 5 nových skladieb napísaných špeciálne pre tento ročník KZP od bývalých finalistov/iek našej súťaže – Zuzany Mikulcovej, Tomáša Buranovského, kapiel Iconito a Mukatado. Hrať ich budú naživo s kapelou večera s lídrom Mariánom Čekovským. Špeciálne zaspomínať na KZP a zaspievať svoje piesne prídu aj Beáta Dubasová a Igor Timko z No Name.

Okrúhle 40. výročie dokazuje stabilitu a obľúbenosť súťaže. Aké sú jej ambície do ďalších rokov?

Verím, že súťaž zostane u našich poslucháčov, ale aj hudobníkov populárna minimálne tak, ako je dnes. Ambície nebudem zatiaľ prezrádzať, lebo sú veľké.

Autorka: Miroslava Rabčanová