Možnosť spievať šansóny Hany Hegerovej (†89) vníma ako dar. Tvrdí, že túto skúsenosť hodnotí ako veľmi cennú, nie ľahkú, no o to krajšiu. Vo všetkých jej skladbách navyše spoznáva kus seba. Speváčka a herečka Zuzana Mauréry nám porozprávala (nielen) o projekte Levandulová, ktorého je súčasťou.

Práve veľkolepý úspech spomínaného podujatia a naliehanie širokej verejnosti sú dôvodom, prečo sa umelci rozhodli pokračovať v ňom i tento rok. Najkrajšie piesne Hany Hegerovej, ako aj ďalšie dojemné šansóny z autorskej dielne Hapka – Horáček, si v nasledujúcich týždňoch užijú fanúšikovia v rôznych kútoch Slovenska. Zuzana Kronerová, Richard Müller, Zuzana Mauréry i Lucia Šoralová, s klavírnym sprievodom Petra Maláska, zaspievajú v šiestich slovenských mestách od Trenčína až po Prešov. 

V rozhovore so Zuzanou Mauréry sa dozviete:

  • čím si ju získal šansón,
  • v čom je pre ňu Hana Hegerová dodnes neoceniteľnou legendou,
  • prečo je pre ňu hudba vesmírom,
  • čo by zmenila v oblasti kultúry ako prvé, ak by mala túto možnosť,
  • ako sa rokmi zmenilo jej publikum,
  • ale aj to, čo by rada zmenila na sebe...

Prvá dáma česko-slovenského šansónu svojho času povedala: "Viem, že aj tragická príhoda vám dá silu pokračovať ďalej, a dokonca sa niekedy premení aj na šťastie." Myslíte si, že Hana Hegerová prežila šťastný život?

To si vôbec nedovolím hodnotiť. Aj po prečítaní poslednej knihy o nej, Carmen – Skutečný život Hany Hegerové, kde síce sú isté náznaky, zostáva veľa vecí nevypovedaných. Pani Hana bola prirodzene noblesná aj v tejto oblasti a nemala potrebu prezentovať svoje súkromie na verejnosti. Robila to prostredníctvom piesní a robila to dokonale.

Bolo práve precítenie atmosféry jej piesní v rámci vášho účinkovania v projekte Levandulová to najnáročnejšie? 

To si nemyslím. Stotožniť sa s témami jej piesní evidentne nebolo a ani nie je náročné pre trochu vyspelejšieho diváka či poslucháča, nieto ešte pre herečku. Veď aj preto bola hádam taká obľúbená a jej koncerty zakaždým vypredané.

O šansóne sa zvykne hovoriť, že je to akýsi vyšší druh piesne, ktorý nemusí pochopiť každý, no jeho výnimočnosť cíti väčšina. Čím všetkým je šansón pre vás?

Nemám rada tento druh elitárstva – vyšší či nižší druh piesne. Každý prechádzame určitými životnými etapami a sú určite aj také, pri ktorých sa práve v spoločnosti šansónov necítime sami. Šansón u mňa, aj v rámci interpretácie, rezonuje nielen svojím obsahom, ale aj formou. Keďže je to z veľkej časti herecká pieseň, nemusím sa toľko sústrediť na intonáciu a posadenie hlasu, ako tomu býva povedzme pri náročných muzikálových áriách. To mi je ako herečke tiež blízke.

Mnohí herci sa v rámci prípravy na náročnú úlohu pohybujú priamo v prostredí, kde hlavná postava trávila či trávi veľa času, alebo im s prípravami pomáhajú osoby, ktoré mali k danému človeku blízko. Ako vyzerajú vaše prípravy na turné?

Už v prvej časti tohto turné, ktoré sme absolvovali minulý rok, sme namiešali dobrú zmes vlastnej autenticity a zachovania originality prejavu Hegerovej piesní. Určite je to aj vďaka doprovodu dlhoročného klaviristu pani Hanky, pána Petra Maláska. Ja sa úplne spolieham na jeho úsudok. On je zas geniálny tým, že dokáže absolútne podporiť speváka v jeho jedinečnej interpretácii.

Okrem vás vystupujú v projekte i ďalšie známe mená. Ste odlišné typy umelcov, každý s bohatou kariérou. Stretávate sa vo vašom postavení ešte vôbec s rivalitou?

Myslím si, že už sme všetci za kategóriou "rivalita", ak sme v nej vôbec niekedy boli. Každý si razíme vlastnú cestu a každý z nás je originál. Ako raz povedal Charlie Chaplin, umelec by mal byť verný len sám sebe, inak nikomu. To si vyžaduje dlhú cestu práce na sebe. Tento fakt ma neustále poháňa vpred - urobiť zo seba tú najlepšiu možnú verziu, aby to, čo môžem odovzdať divákom, malo pre nich hodnotu. Kolegovia sú pre mňa vo všeobecnosti inšpiráciou, no v prípade projektu Levandulová platí, že táto inšpirácia je naozaj hodná obdivu.

Čo myslíte, darí sa práve hudbou tohto druhu primäť ľudí aj k počúvaniu vážnejších žánrov? 

Primäť ľudí ku kultúre? (úsmev) Asi treba začať pri vzdelaní. Každopádne, musí byť zrejme prítomná tiež určitá vnútorná potreba alebo hlad po odpovediach na otázky, kde neexistuje či chýba jednoznačná odpoveď. Každý z nás ju nachádza v niečom inom. Hudba je však určite druh vesmíru, kde si každý nájde to svoje. Ja napríklad nesiaham po jazze či Wagnerovi, pretože tam sa už strácam.

Vy sama máte s vystupovaním pred ľuďmi bohaté skúsenosti, menia sa rokmi vaši diváci a existuje typ publika, ktoré vás vyslovene desí?

Publikum je adekvátne žánru, na ktorý si kúpi lístky. Strach z neho nemám, ale vždy cítim veľký rešpekt. Napríklad aj takí kolegovia z brandže sú špecifické publikum. Bývajú síce najviac kritickí, ale na druhej strane vedia, čo táto práca obnáša, preto dokážu vašu snahu urobiť veci najlepšie aj najviac oceniť. 

Vo vašom životopisnom profile na internete sa píše, že doposiaľ ste nevydali vlastný profilový album či singel. Môže sa to ešte v budúcnosti zmeniť? 

Všetko je možné a verím, že dôjde aj na to, pokiaľ tomu okolnosti budú priať. Nerada tlačím na pílu, nakračujem opatrne a skôr číham, či sa nájde niekto, kto by do toho so mnou šiel, respektíve by to považoval za zmysluplné. Nie som klasický interpret, nájsť si svoju vlastnú cestu nejde zo dňa na deň.

Ste neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života na Slovensku. Ak by ste mohli zmeniť čokoľvek na fungovaní kultúry na Slovensku, čo by to bolo?

Investovala by som do vzdelania a zaradenia kultúry všetkého druhu do bežného vyučovania. Tak ako pri chudnutí nepomáha z dlhodobého hľadiska diéta, ale iba osvojenie si správnych stravovacích návykov, dôležité je vypestovať už v deťoch prirodzenú potrebu / túžbu po kultúre a umení v bežnom živote. Je to kompas, ktorý okrem ovládania cudzích jazykov, považujem za veľký benefit a spôsob, ako sa vo svete nestratiť.

A čo by ste chceli zmeniť na sebe?

Už som si za tie roky na seba celkom zvykla. (úsmev) Dokážem rešpektovať to, čo je v mojej moci a čo nie. Nie som závislá od vonkajšej chvály či kritiky. 

Hana Hegerová tvrdila, že vitalita je závislá na tom, ako človeka baví to, čo činí. Museli ste niekedy začať odznova, bez ohľadu na prípadné obety, aby ste boli v živote naplnená?

Odznova začínam každý deň. Páčilo sa mi jej motto v poslednej knihe Carmen: "...stačí se jen rozhodnout..."

Ak to nie je tajomstvom, akým krédom sa riadite vy? 

Mám ich neúrekom, no jedno predsa len vedie. (úsmev) "Ak spravím pre vec všetko, výsledok nie je dôležitý."

Jarné koncerty projektu Levandulová - Najkrajšie piesne Hany Hegerovej:

31. 3. (19:00) – Aréna Poprad, Poprad
1. 4. (20:00) – Spoločenský Pavilón, Košice
2. 4. (19:00) – Kino Scala, Prešov
14. 4. (19:00) – Rates Aréna, Zvolen
15. 4. (19:00) – PKO Nitra, Nitra
16. 4. (20:00) – Dom Armády, Trenčín
11. 5. (19:00) – Športová hala, Prievidza

Vstupenky:  Predpredaj.sk

Kto je Zuzana Mauréry?

V roku 1990 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením Martina Hubu. Deväť rokov bola protagonistkou súboru Radošinského naivného divadla. Ako výrazný herecký a spevácky talent sa začala po roku 2000 venovať prevažne muzikálom nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Má za sebou aj dvojročné angažmán v Raimund Theater vo Viedni. Takmer denne stála na javisku ako Lady Montague a Pestúnka v muzikáli Rómeo a Júlia. Následne stvárnila hlavnú postavu Márie Terézie v komédii Habsburgovci v Museumsquartier vo Viedni.

Popri bohatej divadelnej činnosti má na svojom konte množstvo televíznych inscenácií a filmov doma aj v zahraničí. Na Slovensku bola hviezdou televíznych seriálov Odsúdené, Panelák, Tajné životy, Oteckovia či Iveta. Účinkovala vo filme Tlmočník, ale aj v minisérii Mária Terézia. Jeden z najväčších úspechov jej priniesla hlavná úloha vo filme Učiteľka, za ktorý získala nielen Krištáľový glóbus na festivale v Karlových Varoch, ale aj Krištáľové krídlo a ocenenie Slnko v sieti.

Autorka: Danka Šoporová

Súvisiaci interpreti: Hana Hegerová