Na prvý pohľad netradičné spojenie vážnej hudby a tanečného štýlu breakdance ponúkne šou tanečnej skupiny Flying Steps. Tá vystúpi so svojím programom Red Bull Flying Bach už v októbri v Bratislave. Tešiť sa môžete na projekt, pri ktorom v hľadisku bežne sedia starší v oblekoch, ale aj mladí v ležérnom oblečení.
Traja členovia tejto úspešnej formácie - Uwe Donaubauer alias B-boy Real (B), Ya-Chun (Y) a Nordine Grimah alias Nono (N) - nedávno navštívili Bratislavu a okrem toho, že u nás viedli workshop pre mladé talenty, stretli sa aj so zástupcami slovenských médií. Ako vysvitlo v našom rozhovore, o živote Johanna Sebastiana Bacha síce tanečníci veľa nevedia, ale tancovať na jeho hudbu dokážu perfektne. A práve o to v celosvetovo úspešnom projekte ide.
Zdroj: Matej Fabiánek, Red Bull SlovenskoČlenovia Flying Steps v Bratislave: zľava B-boy Real, Ya-Chun a NonoBach bol rovnako šialený ako sme my, takže to funguje
Prečo práve Bach a nie napríklad Beethoven alebo Mozart?
B: Neboli sme na začiatku tohto projektu, pridali sme sa k nemu až po čase, preto nevieme povedať, prečo práve Bach. Vždy sa však snažíme prísť s niečím inovatívnym, či už ide o tanec na klasiku alebo basketbalovú šou. S ideou tancovať na Bachovu hudbu prišiel Christoph Hagel. A prečo práve na jeho hudbu, to je skôr otázka na neho, ale vieme, že hľadal niekoho, kto dokáže tancovať na Bacha a bum, sme to my! Flying Steps. Bach bol rovnako šialený ako sme aj my, čiže to funguje.
Ste fanúšikovia hudby Johanna Sebastiana Bacha?
Y: Nie som fanúšik, viem ho však zahrať na klavíri. Ale doma si ho nepúšťam, a to som pritom študovala klasickú hudbu.
B: Vďaka tomuto projektu sme pochopili, ako komponoval a hral, a aj sme sa k jeho hudbe veľmi priblížili. Je však veľmi individuálne, či ho niekto z nás má rád alebo nie.
Mám tu pre vás malý test, čo viete o Bachovi... Viete, kedy zomrel alebo koľko mal detí?
B: Uf, tak to netušíme... To je asi hanba. Pridali sme sa ku tomuto projektu iba 2-3 roky dozadu a nejako nebolo potrebné sa venovať Bachovi ako osobe. Venovali sme sa tréningu a príprave šou ako takej.
Ako dlho ste trénovali na túto šou?
B: Šou pripravoval Christoph Hagel a keď dal dokopy celý projekt, trénovalo sa štyri mesiace do prvej premiéry. Rovnako tak aj my, pred tým, než sme sa objavili na scéne, niekoľko mesiacov sme tvrdo makali.
Ako dlho ste súčasťou Flying Steps?
N: Ja už viac ako štyri roky.
J: Ja som sa pridala minulé leto, čiže je to iba rok a zopár mesiacov
B: Moje prvé vystúpenie bolo v roku 2014
Ako často trénujete?
B: Záleží na tom, či sme na turné alebo nie. V podstate trénujeme stále, maximálne máme v lete mesiac pauzu. Keď máme turné, musíme viac aj oddychovať, nakoľko mávame veľa vystúpení, ktoré naše telo vedia poriadne vyšťaviť. Je to však individuálne, počas turné máme mnoho iných povinností - rôzne reklamné aktivity, pozvánky a battles (tanečné súboje, pozn. red.)... Čiže ak máme nejaké voľno, najradšej ho trávime s rodinami. Musíme sa o telo starať, nakoľko je to náš pracovný nástroj. A samozrejme tréningy boli iné, keď sme začínali s tancom, než sú teraz. Už sme sa naučili veľa, rôzne piruety, točenie na hlave, a pod. To už skrátka vieme, preto nám tréning nezaberá toľko času, ako v minulosti. Ak sa však učíme novú choreografiu, zaberá to veľa času a trénujeme každý deň, lebo musíme, a hlavne chceme, to vedieť perfektne.
Spojenie klasickej hudby a urban dance (pouličný tanec) znie na prvé počutie zvláštne, ako to vyzerá v publiku? Chodia na vaše šou aj milovníci klasickej hudby alebo skôr mladí ľudia zaujímajúci sa o tanec?
N: Na predstavenia chodia aj starší ľudia, milovníci klasickej hudby, ale aj mladí, ktorí majú radi breakdance a Flying Steps, a samozrejme rôzni tanečníci. Chodia dokonca aj celé rodiny, pre ktoré to je niečo ako ísť do kina. Nie je to len tanec alebo klasická hudba, je to jeden celý príbeh.
Starší ľudia, ktorí majú radi klasickú hudbu, sú predsa len dosť konzervatívni, aký máte feedback od nich? Ale úprimne...
Y: Ľudia, ktorí prídu kvôli hudbe Bacha, neočakávajú v podstate nič iné okrem hudby. Preto ich vie veľmi milo prekvapiť, že sa dá na to tancovať. Nie je to ako balet, nie je to o tom, či patríme do divadla alebo športovej haly, robíme skrátka umenie. Veľmi si vážia, že niekto dokáže tancovať na hudbu, ktorú majú radi.
B: Je to dôkladne premyslené, a preto sa im to páči, dokonca aj odborníci na jeho hudbu sú spokojní. Počujú hrať orchester ich obľúbenú hudbu, vidia tancovať premyslené choreografie, sú jednoducho spokojní. Dávame si pozor, aby z toho išla emócia, je to veľmi dôležité, a práve preto to každý z nás pred svojím prvým vystúpením niekoľko mesiacov trénoval.
Myslíte si, že toto je cesta ako predstaviť mladým ľuďom klasickú hudbu?
Y: Určite je to cesta. Mladí ľudia všeobecne nechodia do divadla a toto je spôsob, akým ich tam dostať.
B: Určite im touto cestou vieme priblížiť klasickú hudbu, o ktorú by sa inak možno vôbec nezaujímali, dokonca možno ani nevadia, že taká existuje. Je to dobré spojenie urban komunity a klasickej hudby. Mnoho ľudí je v divadle po prvýkrát práve na našom predstavení a možno si napokon aj povedia: "Cool, toto je pekné miesto". Ak sa nám podarí takto docieliť, že sa ľudia začnú zaujímať aj o iný druh umenia, je to len dobre.
Aký dress code je vhodný na návštevu vašej šou?
B: Haha, toto je veľmi zábavná otázka, nikdy sme sa nad tým nezamýšľali. Ale pravda je, že starší ľudia, ak vystupujeme v divadle, chodia v oblekoch a mladí v tom, v čom je im dobre. Tak to má byť. My takisto vystupujeme aj v teplákoch, čiže si na dress code v hľadisku nepotrpíme. Nepredpokladáme, že ľudia pred naším vystúpením chodia do drahých reštaurácií a jedia pri sviečkach, ako to býva pred operou. Je to skrátka šou a netreba to brať veľmi vážne. Dôležité je, aby si večer užili.
Koľko ľudí je počas predstavenia na scéne a ako dlho trvá?
B: Predstavenie trvá 70 minút a je nás na scéne maximálne deväť tanečníkov.
Ak máte voľno, akú hudbu počúvate?
N: Ja žiadnu.
Y: Ja počúvam hudbu iba z času na čas, lebo ak robím niečo iné, napríklad čítam, tak mám rada ticho. Inak počúvam v podstate akúkoľvek aktuálnu hudbu, vadí mi však rocková hudba, tá ma jednoducho ruší.
B: Počas ciest som najradšej vo vypnutom režime. Najradšej mám ticho, ale ak mám na hudbu náladu, počúvam jazz, smooth, hudbu, kde je veľa perkusií, ale aj hip-hop, funk a deep house, záleži to od nálady a emócie, ktorú práve prežívam.
Priblížte nám históriu a fungovanie Flying Steps.
B: Vznikli sme v Berlíne v roku 1993 a od začiatku až dodnes sme breakdance skupina (B-boy crew). Sme profesinálny súbor zhruba 30 tanečníkov, ale máme za sebou aj celú crew (produkciu, marketing a podobne). Fungujeme ako normálna firma. Po svete cestujeme súčasne s viacerými projektami, aktuálne sú dva a pripravujeme tretí. Väčšina z nás tancuje 10 až 25 rokov a sme vo veku 18-35 rokov. Začínali sme ako crew, ale dnes sa veľká väčšina z nás tancom vo Flying Steps živí. Nie je to úplne bežné pri takýchto B-boy crew, ako sme my.
Splnil sa vám sen, že tancujete vo Flying Steps?
Y: Jednoznačne áno.
B: Úplne najviac, živiť sa tancom je úžasné a je to splnenie toho najtajnejšieho sna. My naozaj môžeme povedať, že robíme presne to, čo nás baví.
Boli ste fanúšikovia Flying Steps pred tým, ako ste sa k súboru pripojili?
B: Nepovedal by som fanúšik, ale jedna z prvých skladieb, ktoré som mal veľmi rád, je pieseň Get Freaky, ktorú nahrali Flying Steps (1998). Bolo perfektné sledovať to video a vtedy som si povedal, že toto chcem robiť. Hneď som na škole začal tancovať. Ani vo sne by mi nenapadlo, že by som sa tým niekedy mohol živiť a nie je to na začiatku ani dôležité. Treba iba na sebe makať a tvrdo trénovať. Musíš to robiť preto, lebo to miluješ a nie preto, že na tom môžeš zarobiť. Makaj na sebe a choď za svojím snom, chodievaj na súťaže, nikdy nevieš kto si ťa tam môže všimnúť. Ak to budeš robiť iba doma pred zrkadlom, ďalej sa dostaneš ťažko. Ani jeden člen Flying Steps neprišiel náhodou, každého z nás niekto poznal, stretávali sme sa na súťažiach a vystúpeniach a až keď sme si boli istí, že je niekto fakt super, až potom sa mohol ku nám pridať. Je dôležité, že jeden druhého inšpirujeme a posúvame ďalej. Skrátka, dávame zo seba všetko.
Kde je podľa vás najlepšie publikum? Sú krajiny, kde ľudia majú tanec v krvi...
B: Napríklad USA, tam vznikol breakdance a ľudia perfektne ovládajú hip-hop a breakdance, ale oveľa lepšie reagujú na vystúpenie jednotlivca ako celej skupiny. Vždy, keď má niekto z nás tanečné sólo, dávajú von oveľa viac emócií, ako keď tancujeme spolu. Sledujú totiž každý detail a to ide iba vtedy, ak tancujeme jednotlivo.
Pár slovami, pozvite fanúšikov na vaše vystúpenie...
B: Všetci, ktorí máte radi breakdance, tanec ako taký alebo aj klasickú hudbu, mali by ste nás vidieť. Je to perfektné spojenie a neoslovuje to iba starých alebo mladých, je to určené všetkým, ktorí chcú prežiť príjemný večer. Dáme do toho všetko, budeme radi, ak nás prídete podporiť a budete odchádzať domov s veľkým úsmevom.
Vstupenky:
Autor: Andrej Kratochvíl
Foto: Red Bull
