Jej nový album #2017 vás zasiahne priamo do srdca. Mária Čírová (28) sa predstavuje v celkom novej, pre mnohých fanúšikov doposiaľ nepoznanej podobe. Speváčka na ňom odkrýva to, čo ľudia poznajú z jej koncertov - neskutočnú pohodu, dobrotu, úprimnú lásku, veľké srdce, pokoru a radosť z hudby. Mária však tvrdí, že každá minca má dve strany.

Všestranne nadanú a krásnu speváčku netreba nikomu predstavovať. Budúci rok uplynie desaťročnica, odkedy Mária Čírová vstúpila na slovenskú hudobnú scénu. Úspech nového albumu #2017 predznamenal singel Unikát, jedna z najúspešnejších slovenských skladieb posledných rokov. Očakávania preto boli vysoké, no prvé reakcie na jej štvrtú štúdiovku sú viac než pozitívne. Prečo album nepomenovala podľa prelomového singla? Čo ju pri písaní nových skladieb inšpirovalo? Aké je to pracovať s vlastným manželom? Nielen o týchto témach sme sa s Máriou rozprávali v exkluzívnom rozhovore.

Mária, naposledy si nahrala Vianočný album v roku 2015. Je podľa teba dvojročný rozostup medzi albumami ideálny?

Sú interpreti, ktorí sú schopní vydávať albumy každý rok, ja si dávam načas. Som typ hudobníka, ktorý nespraví album, lebo musí, ale preto, že teraz prišiel ten správny čas. Nič ma netlačí, snažím sa k životu pristupovať pocitovo. Našťastie mám okolo seba fanúšikov, ktorým moja, akoby pomalšia cesta neprekáža. Mnohí stoja pri mne už roky, fandia mi, chodia na koncerty, tešia sa a ja som spokojná. Prvé dva albumy vznikali zároveň s mojimi deťmi - najprv album, potom dieťa. Následne som mala pauzu, počas ktorej som sa ako umelec vyvíjala a dozrievala. Myslím, že to tak bolo správne, pretože ja osobne vidím obrovský progres medzi #2017 a albumom Búrka.

Načrtla si istú postupnosť. Vieš si predstaviť ešte ďalšie dieťa? 

Riadim sa mottom: čo má prísť, to príde, v ten pravý čas. Zmysel môjho života vidím v rodine. Ak by som mala mať ešte jedno dieťa, určite budem šťastná. Teraz je to ale dobré takto. Deti sú už vo veku, keď sa z nich stali parťáci a ja si môžem pomaly plniť všetko to, čo som roky posúvala do úzadia.

Máš pocit, že ti niečo ušlo?

Určite nie. Ak je reč o mojich deťoch, bolo to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Je pravda, že v detstve som si príliš veľa zábavy - mám na mysli párty, chaty s priateľmi a podobne, neužila. Každý deň po škole som trénovala na súťaže - v speve, v klavíri, v recitovaní, v tancovaní. Ja som pôvodne ani nechcela spievať, nemala som najmenšie plány stať sa speváčkou. Na konzervatóriu som vyštudovala hru na klavíri a dlho som bola presvedčená, že sa budem živiť klavírom, prípadne tvoriť hudbu do filmov a robiť hudobný sprievod iným muzikantom.

Potom prišli deti. Hugo sa narodil, keď som mala dvadsať, Zoe o dva roky neskôr. Poznám veľa žien, ktoré nemali deti kvôli kariére. A hoci teraz majú vo vitrínke ocenenia alebo sa môžu pochváliť inými úspechmi, tešia sa z nich nanajvýš desať minút. Po zvyšok roka ich nechajú zapadať prachom a cítia prázdnotu v srdci. Mať deti v tak mladom veku je odvážne. A dodnes netuším, kde som toľko odvahy nabrala. Išlo to však všetko veľmi prirodzene. Teraz mám 28 a to, čo som v úvodzovkách zameškala, pomaličky doháňam. Milujem život, milujem kone, cestovanie, spoznávanie krajín, stretnutia s priateľmi. Úžasné je, že so všetkým tým krásnym, čo prežívam, sa môžem podeliť. Môj manžel a naše dve deti sú pre mňa obrovskou inšpiráciou, ktorú sa snažím pretavovať do skladieb. Taká je napríklad skladba Niekoľko rokov z albumu #2017.

Mária Čírová, 2017 Zdroj: archív speváčky

Hovoríš, že albumy vydávaš postupne podľa toho, čo chceš ľuďom povedať. Existuje ešte niečo, nejaká myšlienka, posolstvo, ktoré si nechávaš na neskôr?  

Často sa nad tým zamýšľam. Viem, čo od života chcem, a cítim, čo chcem ľuďom povedať. Album #2017 je síce veľmi osobný, ale dokázala by som byť ešte osobnejšia. Nie som si však istá, či je to potrebné. Najbližšie, keď budem mať nutkanie nejaké pocity a myšlienky dostať zo seba, nahrám nové skladby.

Skúsenosti na to určite máš. Možno z teba raz bude aj motivátorka. Pre mnohých ľudí si vzorom. 

Mne v tomto smere úplne postačia koncerty. Počas nich som vo svojom živle. Dokážem o skladbách rozprávať s otvoreným srdcom. Cítim, že ľudia ma počúvajú, cítim ich energiu, cítim, že sme na jednej vlnovej dĺžke. Fanúšikov občas zamrzí, ak robím koncert v menšej sále, napríklad pre dvesto ľudí a neujdú sa im lístky. Ale tie koncerty si to vyžadujú. Vtedy vzniká tá správna intímna "obývačková" atmosféra. Je úžasné dostať ľudí do tzv. inej dimenzie. Oslobodiť ich od starostí. Keď sedím na pódiu za klavírom, som úplne slobodná aj ja. Takmer každý koncert začínam myšlienkou: "Skúsme teraz na chvíľku zabudnúť na každodenné problémy." Totiž, aby vznikla krásna atmosféra medzi mnou a poslucháčmi, musím presne toto isté urobiť aj ja.

Ale späť k podstate tvojej otázky. Nie som tá správna osoba, ktorá by mala ľuďom poskytovať návod na život. Ja sama som si niekoľkokrát povedala, že týmto albumom možno končím.

Prečo?

Neviem, doba sa mení. Mávam také momenty, že mi tá zmena viac škodí, než priťahuje. Nič už nie je tak, ako bolo pred desiatimi rokmi. A predpokladám, že o pár rokov bude opäť všetko inak. Čiže ak som mala nejaké hudobné sny v roku 2008 a dúfala som, že vďaka tvrdej práci sa mi v roku 2018 splnia, medzitým je už realita niekde úplne inde. Asi to nie je iba v hudbe. No mám pocit, že človek sa musí neustále učiť novému prístupu. Akoby ste boli stále na začiatku. Menia sa nároky, marketing, komunikácia s fanúšikmi.

Ako interpret dávam ľuďom počas koncertu kus seba a svojej energie, snažím sa, nech je to najmä o prítomnom zážitku. A čo ma dokáže občas prekvapiť je, že po takmer dvojhodinovom koncerte a následne ešte hodinovej autogramiáde sa predsa len nájde niekto, kto odchádza sklamaný alebo nahnevaný. Dôvodom je, že sa mu nepodarilo urobiť so mnou v poradí piatu selfie a na tých ostatných fotkách nevyzerá dobre. A to mi príde veľmi zvláštne - nejde o vlastný pocit, ale skôr o to, aby sme sa páčili druhým, aby sme sa im ukázali v čo najlepšom svetle. Niekedy mám takú chuť skryť sa do ulity, byť vo svojom svete, pravdivom, úprimnom a vyliezť z neho iba raz za čas.  A pritom týmto albumom som zo seba odhalila viac, než kedykoľvek predtým.

Spomínala si, že dokážeš byť ešte osobnejšia.

Dokážem. Mám milión tém v hlave, rovnako ako aj nápadov, ktoré by sa dali zrealizovať. Začnem rapovať?! (smiech) Tam sa dá vložiť oveľa viac slov a myšlienok. Do melodickej linky sa slová ukladajú ťažšie. V tomto raperom skutočne závidím - čo na srdci, to na jazyku. (smiech)


Celú šou Tvoja tvár znie povedome som absolvovala s deťmi

Záleží ti na tom, čo si myslia ostatní?

V minulosti záležalo, ale dnes to prestávam riešiť. Veľa som sa naučila sama, ale za veľkú múdrosť vďačím aj manželovi. Vždy mi povedal: "Dnes je nový deň a nemá zmysel trápiť sa tým, čo bolo včera." Nič tým človek nedocieli, iba si zbytočne navodí do tak krásneho dňa smútok a zlú náladu. Maroš má úžasný nadhľad, ale tiež vie, že určitými skúsenosťami a podrazmi si musím prejsť. Tie každého z nás posilnia a obrnia. Už sa nepozastavujem nad tým, že ľudia si na články klikajú podľa titulkov, ktoré nakoniec aj tak nemajú s článkom nič spoločné. A, že o dobrých veciach sa píše málo, prípadne, že sa v médiách objaví "zaručená pravda", ktorá je v skutočnosti úplný nezmysel.

Ty ale patríš k interpretom, ktorým ani negatívny článok neublíži.

Tomu vďačím mojim fanúšikom. Mám pocit, že oni už tiež majú nadhľad a pochopili, ako to chodí. Väčšina z nich už bola na niektorom z mojich koncertoch. Poznajú ma a vedia, že hudbu robím podľa seba a nie podľa toho, aké sú aktuálne trendy. Nebolo ľahké prísť do tohto štádia. Sú za tým aj roky driny a dozrievania. Ale pocit, že môžem vystupovať takto slobodne, je na nezaplatenie.

Čo ťa zamrzelo naposledy, ak je reč o článkoch v médiách?

Minulý rok som si zažila asi najväčší šok. Novinári vymysleli teóriu, že som mala vopred dohodnutú výhru v šou Tvoja tvár znie povedome. Začal to šíriť jeden novinár a postupne to prebral takmer celý bulvár, keďže im to pripadalo dostatočne "škandalózne". Nikomu neprekážalo, že je to klamstvo. Na nejaký čas mi skutočne pokazili náladu a aj radosť z výhry. Keď som dostala ponuku účinkovať v tejto šou, najskôr som ju chcela odmietnuť. Nikdy som nevystupovala v takomto formáte TV programu. Ale na druhý deň ráno som sa zobudila a povedala si: "Prečo nie? Bude zábava!"

No až taká zábava to nebola, hoci skúsenosť rozhodne výborná! Človek si za tie tri mesiace skúsi naozaj všetko. Zistíte, ako reagujete v stresových situáciach, ako dokážete fungovať, keď v noci spávate približne štyri hodiny, aké je to učiť sa z týždňa na týždeň novú zahraničnú skladbu a načítať vybraného interpreta, a do toho všetkého riešiť svoje koncerty. Celú šou a prípravy na jednotlivé kolá som absolvovala spolu s deťmi. Brávala som ich na tanečné, spevácke skúšky, niekedy sa prišli pozrieť aj prenos. Nebolo to vôbec jednoduché, takže som neraz robila rôzne šašoviny, aby to brali ako hru. Veľmi sa im páčili všetky prevleky a vytešovali sa z toho, aká je ich mamina zábavná. Raz je Whoopi Goldberg, raz Michael Jackson, inokedy princezná Elza. Na tie ich žiarivé radostné očká nikdy nezabudnem. 

Aké je to žiť s tebou v jednej domácnosti?

Otvorene priznávam, že Maroš to so mnou nemá vždy ľahké. Som umelkyňa so všetkým, čo k tomu patrí (smiech). A ja mu vďačím za to, aký je, a že to dáva už toľko rokov. Našťastie má úžasný zmysel pre humor, ktorým ma vie vždy nakaziť. 

Marián Kachút je tvoj manžel, manažér i najlepší priateľ... Dá sa u vás vôbec oddeliť práca od súkromného života?

Veľakrát sme si povedali, že sa doma nebudeme rozprávať o práci. Ale dlho nám to nevydržalo. Celý deň lietame - ja som úplne normálna baba, okrem koncertov a tvorenia, riešim naše deti, krúžky. Maroš má svoju firmu a spolupracuje na veľkých projektoch. Kedy sa máme porozprávať, ak nie večer? A komunikáciu, spolu s úctou jeden k druhému, považujem za základný predpoklad fungovania vzťahu. My sme už natoľko zohratí, že z minúty na minútu dokážeme prepnúť. Rozprávame sa o pripravovanom koncerte a zrazu preladíme na to, čo si uvaríme na večeru. Rozhodli sme sa prežiť pekný život, nepotrebujeme sa hádať, hoci k výmenám názorov prichádza aj v našej domácnosti. Ale zatiaľ sa nám ešte nestalo, že by sme si niečo preniesli do ďalšieho dňa. 

Na tlačovej konferencii k novému albumu si spomínala, že tak tomu bolo aj v prípade skladby Unikát.

Presne tak. Pamätám si, keď som ju Marošovi pustila prvý raz. Bola som presvedčená, že môj nový hlasový prejav sa mu v skladbe ihneď zapáči. Ako veľmi som sa mýlila. (smiech) Nebol presvedčený, že by som mala takto radikálne zmeniť svoj prejav. Teraz je úprimne rád, že som si urobila po svojom. Dokonca mi povedal, že niečo také počas svojej kariéry hudobného producenta ešte nezažil. Neveril by, že po rokoch romantického falzetového spievania sa dá prejav takto rozbaliť a ukázať celkom iný, doposiaľ nepoznaný hlas. A navyše, že takéhoto umelca bude mať rovno doma. Vyzerá to tak, že skladba Unikát odštartovala moju novú éru.


Ako vôbec došlo k tomuto prerodu?

Vždy som tušila, že vo mne drieme naturálny, možno až černošský hlas. Ako dieťa som sa venovala ľudovkám a bez silného hlasu to v tomto žánri ani nejde. Neskôr som začala spievať jemne, priam melancholicky, a možno som sa dokonca hanbila silnejší hlas ukázať. Raz mi totiž jedna učiteľka spevu na ľudovej škole povedala, že spievať treba s citom a začala ma preúčať podľa svojich predstáv. Ale, ako vravím, všetko má svoj význam. Pred tromi rokmi som začala robiť iba malé pokusy v zmene hlasu počas koncertov. A na jednom z nich si to všimol môj gitarista Samuel Kovács, ktorý bol jedným z tvorcov Unikátu. 

Na novom hlasovom prejave som začala intenzívne pracovať. Dohodla som si hodiny spevu v Prahe. Môj profesor ma ubezpečil, že niekde vo vnútri to mám, ale bude trvať aspoň pol roka, kým hlas správne "vypáli". Baví ma kombinovať jemnosť s tvrdosťou. Mimochodom, pred časom mamičky chodievali na moje koncerty s deťmi v náručí, pretože im pri klavíri pekne spinkali. Dnes im už berú aj protihlukové slúchadlá na uši. (smiech) 

Tvorí sa ti lepšie v období, keď si šťastná, alebo skôr v ťažších životných momentoch?

Ešte pred niekoľkými mesiacmi som mala pocit, že v tomto uponáhľanom svete už viac nedokážem nič plnohodnotné vytvoriť. Ale v januári som zložila skladbu Iba tebe (M.K.), ktorá vznikla v mojej ťažkej situácii doslova za desať minút. Otvorila mi oči a začalo sa mi nové obdobie. Pôvodne ani nemala byť na albume. Asi preto, že ide o osobnú výpoveď. Tým pádom je veľmi drahá na to, aby niekto hodnotil jej kvalitu. No Maroš mi k nej povedal: "Láska, nikdy nevieš, kto a kedy bude raz potrebovať počuť práve tieto slová."

Niet pochýb, že medzi fanúšikmi Márie Čírovej najviac zarezonovali skladby BúrkaUnikát. Vidíš medzi nimi nejaký prienik?

Tieto skladby majú spoločnú asi iba jednu vec. Ani pri jednej z nich sme netušili, že sa stane hitom. Búrka bola do počtu a na album zaradená ako posledná. Má krásne pozadie. Maroš mi spravil hudbu, ktorú som si po ceste vlakom do Trnavy prehrávala stále dookola. Síce sme spolu ešte nechodili, ale už vtedy bola cítiť medzi nami veľká sympatia a chcela som ho prekvapiť. Celú noc som písala text, aby som mu ráno skladbu predviedla. Bol nadšený a povedal mi, že ihneď môžeme ísť do štúdia a nahrať ju. Je ľahká, založená na niekoľkých akordoch. Je tiež intímna, plná lásky, dokonca v nej opisujem jeden konkrétny moment medzi nami. Nemala som tušenie, že ľudí tak nadchne. K Unikátu si ľudia našli cestu úplne prirodzene, pretože sa v nej vidia.

Turné k novému albumu je v plnom prúde. Aký máš z neho zatiaľ pocit?

Moje jesenné turné odštartovalo vo Zvolene, dva dni po vydaní albumu. Momentálne máme za sebou aj vypredanú Žilinu a čakajú nás ďalšie dva koncerty - 24. októbra hráme v Bratislave v Babylone a na druhý deň budeme v Piešťanoch. Posledný koncert bude 8. novembra v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou každého koncertu je symbolický krst môjho nového albumu. Novinkou je, že krstným otcom či mamou je vždy niektorý z divákov, z toho mám obrovskú radosť a ešte väčšiu fanušíkovia!

Celú atmosféru krásne dopĺňa sláčikové kvarteto - prvé husle Pavel Bogacs, druhé husle Matej Šútora, viola Martin Petrík, violončelo Andrej Gál, na bicích Stanko Kociov, basgitara Juraj Adam a na gitare môj Maroš. Sú to všetko vynikajúci muzikanti, s ktorými sa výborne na pódiu tvorí. Toto turné má svoju komornosť a intimitu. Ľudia odchádzajú nadšení a môžem povedať, že pre nás všetkých je najväčšia radosť, keď sa nám ich podarí vtiahnuť do nášho hudobného sveta.

Zostávajúce termíny akustického turné Mária Čírová #2017:

24. 10. - Bratislava, Ateliér Babylon
25. 10. - Piešťany, Dom umenia
8. 11. - Liptovský Mikuláš, Dom kultúry

Vstupenky:  Predpredaj.sk

Mária Čírová na akustickom turné, október 2017 Zdroj: archív speváčkySpeváčka už pokrstila album #2017 vo Zvolene a Žiline - viac fotiek z turné

Viac sa o Márii Čírovej, jej novom albume a ďalších plánoch dozviete na oficiálnej stránke www.mariacirova.sk, na Facebooku a na Instagrame.

Autorka: Danka Šoporová
Foto: Facebook.com/mariacirova

Súvisiaci interpreti: Mária Čírová