Český spevák a hudobník Michal Hrůza patrí určite k najusmievavejším osobám, s ktorými sme kedy robili rozhovor. Pri ňom je to však o to sympatickejšie, že má za sebou trpkú skúsenosť, v ktorej úlohu zohral boj o život po napadnutí na festivale a následný návrat na pódiá. V piatok sa o svoj hudobný aj životný príbeh podelí na koncerte v Bratislave.
Tiež sme sa čudovali, že nám to tak trvalo. Ale spomenul som si, že sme vlastne boli hosťami jedného koncertu Anety Langerovej pred približne ôsmimi rokmi v Inchebe. No náš normálny samostatný koncert je to fakt prvý, takže sa naň veľmi tešíme.
Štýl hudby, aký s kapelou hráte, je u nás pomerne obľúbený. Budete sa snažiť preraziť na Slovensku viac? Čo tak prísť zahrať na nejaké festivaly?
My sme si hovorili, že sme relatívne blízko a veľa ľudí v Čechách to má rado, tak sme sa rozhodli, že by sme to na Slovensku mohli skúsiť. Ale samozrejme uvidíme, nebudeme to nejako siliť, proste keď sa to bude ľuďom páčiť, tak radi prídeme.
Na jeseň ste odohrali turné po divadlách a na tieto miesta sa opäť vraciate aj na jar. Aké sú skúsenosti z prvej časti turné? V čom vám hranie v divadlách učarovalo?
Páčilo sa nám to a je to samozrejme trochu novinka hrať tie pesničky v akustickej verzii. Je tiež príjemné, že pri tom sedíme. Urobili sme si na pódiu takú izbičku, evokujeme atmosféru skúšobne, takže my pozývame to divadlo za nami do skúšobne, teda na pódium. Máme so sebou aj hostí, väčšinou sú to herci, ktorí s nami nejakým spôsobom spolupracovali, či už hrali v klipe alebo sú to proste kamaráti. A zistili sme, že by sme mohli nejaké divadlo ešte pridať, pretože o to bol veľký záujem.
Myslel som si, že to budú tak dve alebo tri, ale zrazu sme zistili, že tých divadiel je celkom dosť aj na jar. Takže sme veľmi radi, pretože nás to strašne baví, je to príjemné a tiež to dopĺňame aj tým, že medzi mnohými piesňami sa rozprávame s ľuďmi, o čom chcú. To znamená, že často rozoberáme skladby, zaujíma ich, o čom pesničky sú, ako vznikli. Takže sa vlastne dozvedia aj interné veci o skladaní a je to pre nich zaujímavé. Samozrejme, niekedy sa pýtajú aj nezmysly, ale to je v poriadku, všetko je dovolené.
Ste si teda s fanúšikmi bližší. Čo všetko okrem skladieb ich ešte zaujíma?
Napríklad, či vieme tancovať. Tak som bol nútený im zatancovať, aby videli, že to neviem. (smiech)
Série akustických koncertov nie sú novým formátom, mnohé české aj slovenské kapely tieto koncepty na svojich turné už využili. Ide o akúsi obmenu klasických koncertov, čo však potom? Kam sa kapela ešte môže posunúť?
My sme sa sami seba pýtali, čo je na nás v určitom zmysle také akoby najzaujímavejšie a zistili sme, že nič. Že sme zaujímaví práve tým, že sme úplne normálni a obyčajní ľudia, a tak sme si povedali, že to by sme mohli trochu vyzdvihnúť a urobiť tú "normálnosť" zaujímavou. Takže aj preto máme ten model otázok, že sa ľudia pýtajú, na čo chcú. A tú príjemnú "normálnosť" sa snažíme šíriť nielen hudbou, ale aj tým, akí skutočne sme. A na naše koncerty chodia ľudia, ktorí tú "normálnosť" majú tiež radi.
Nová doska by mala byť dospelá
Od vydania albumu Den (2014) vyšla zatiaľ ako jediná oficiálna skladba Padesátka. Ide o titulnú pieseň k rovnomennému filmu o pretekoch v behu na lyžiach. Prečo najprv soundtrack a nie vlastný nový singel?
Tá ponuka prišla trochu náhodou a pôvodne to malo byť o Jizerskej padesátke, kde sa to aj malo nakrúcať, potom z dôvodu nedostatku snehu sa to netočilo v Jizerských horách, ale v Krkonošiach. Avšak ja som pesničku urobil ešte pred filmom a to preto, že tú Jizerskú padesátku rád behám, takže je to akoby o mojom prístupe k tomu preteku. Pesničku som urobil bez toho, aby som film videl. A nakoniec sa doň dostala, tak som z toho mal radosť, že vo finále toho filmu zaznie. A keď táto ponuka prišla, prijal som ju, pretože mám rád behanie na bežkách, tak je to tam.
Nebola to prvá pesnička z tvojej dielne, ktorá bola na objednávku a pre film. Baví ťa tvoriť, keď ti niekto dá ponuku?
Tak samozrejme musí tam byť nejaká symbióza s tým interpretom, inými slovami musíme si trochu rozumieť. Nemohol by som napísať pesničku pre niekoho, kto funguje úplne inak, pretože by som sa musel do niečoho triafať a to sa mi zase nechce. Väčšinou sa mi dobre píše pre niekoho, s kým máme nejakú vnútornú podobnosť. Nedávno som mal opäť ponuku, ktorej som sa venoval, ale teraz už sa teším na to, až sa tento rok budeme zameriavať na skladanie nových pesničiek, pretože by sme chceli na jeseň urobiť novú dosku.
Bude to niečo špeciálne? Posledná dvojica albumov Noc a Den bola zameraná skôr konceptuálne.
Ja o tom stále ešte premýšľam, a kým som v tejto fáze, tak ešte nemôžem s istotou odpovedať, aká tá doska bude. Ale mám taký plán a začína mi z toho vychádzať práve tá "normálnosť", prirodzenosť. Takže by som chcel, aby tá doska bola práve o tom.
Takže fanúšikovia nemajú čakať experimenty typu orchestrálny album a podobne...
My sme si skúsili koncert so sláčikovým orchestrom a vymysleli sme si, že urobíme ešte jeden. Nebojím sa toho, ale ešte je skutočne veľmi skoro o tom hovoriť, keďže o tom ešte len začínam premýšľať. Takže som v tej fáze, že o tom ešte uvažujem.
Bolo náročné si sadnúť a začať znova tvoriť po takej dlhej dobe?
Som rád, že to ostalo normálne a rovnaké. Skôr prišlo také uvedomenie si radosti z toho, že to človek môže robiť. Je to vlastne ako keď niekto príde späť do práce, ktorá ho baví, tak má vždy z toho určitú radosť. Podobnú vec som prežíval aj ja. Mám radosť z toho, že to snáď pôjde. (úsmev)
V akej nálade sa budú nové veci niesť? Človek by čakal, že zo seba dostaneš negatívne emócie a skúsenosti, ktoré sa ti prihodili, ale ty znieš veľmi optimisticky.
No my sme vlastne na minulých dvoch albumoch, ktoré sme nazvali Noc a Den, chceli zohľadniť také ponuro, a potom naopak akúsi detskú čistotu. A teraz si myslím, že by to mala byť dospelá doska. Nie, že by to nadväzovalo na tie predošlé, ale že si človek práve vďaka tým veciam uvedomí dôležité a menej dôležité veci, takže by sme chceli opisovať tie obyčajné, ktoré majú veľký význam. Často chodíme okolo vecí, ktoré sú nádherné a my si to ani nestačíme uvedomiť, lebo stále riešime nejaké iné veci. Takže si myslím, že by tá nová doska mohla byť o zameriavaní sa na krásu, ktorá je okolo nás a často si ju nie sme schopní ani uvedomiť.
Predminulý rok označovali české médiá ako najťažšie v tvojom živote, minulý rok sa všetci radovali z návratu na scénu po incidente v lete 2014. Aké obdobie prežívaš teraz ty osobne a s kapelou?
Boli sme za to veľmi radi, že mi ľudia držali palce, takže sme sa im chceli odvďačiť tým, že sme im hrali celkom dosť a teraz sme si povedali, že to trochu prerušíme, že sa zatvoríme do štúdia a že by sme zase radi aj niečo vytvorili, čo je samozrejme časovo náročnejšie, takže tento rok už toľko koncertov mať nebudeme. Aj keď v lete nejaké festivaly zahráme, no chceli by sme sa sústrediť hlavne na tú tvorbu. To znamená, že ak došlo k nejakému posunu, tak by sme ho radi odrazili práve do nových piesní.
Stojí za to podeliť sa aj o smutné veci
Minulý rok si získal sošku Anděl v kategórii Spevák roka. Vidíš v tom len ocenenie tvojej práce alebo po udalostiach, ktoré sa ti stali, aj istú dávku súcitu?
Asi to nedokážem objektívne posúdiť. Možno tam hralo rolu všetko, ale je pravda, že hrám už mnoho rokov a že to bolo skôr ocenenie mojej práce, nielen tej speváckej, ale aj autorskej, pretože tých piesní, ktoré som napísal, je celkom dosť. Ale zo svojej pozície to nedokážem zhodnotiť. Nečakal som to, ale potešilo ma to.
Už sme spomenuli, že nová tvorba bude o krásnych veciach, o tom, čo si ľudia bežne nevšímajú. Je toto nejaká črta, ktorá sa v tebe zmenila, ktorú si nadobudol časom?
Ako som hovoril, sme súčasťou tých pekných vecí, ale nie vždy máme čas si ich uvedomiť. A ja nechcem mať ten album len o krásnych veciach, chcem hlavne, aby bol pravdivý. To znamená, že okrem krásnych vecí chodíme aj okolo smutných a stojí za to sa podeliť aj o ne, pretože nemáme každý deň jasné počasie, tiež niekedy prší a sú búrky. Takže by to malo byť široké a emocionálne farebné.
Na sklonku roka vyšlo DVD s názvom Noc a Den Michala Hrůzy a Kapely hrůzy, ktorý zachytáva tvoj návrat na pódiá. Okrem neho však obsahuje aj dokument Návrat zpátky. Ako to celé vznikalo?
Chceli sme zaznamenať jednak samotný koncert, ktorý bol skvelý hlavne z toho dôvodu, že nás tam podporilo množstvo kamarátov, ktorých poznáme roky, či už to bola Aneta Langerová, Klára Vytisková, Michal Malátný, Xindl X... Chceli sme sa podeliť aj o pocit, ktorý sme z toho mali. Ja som bol nervózny, pretože to bol pomerne veľký koncert, prišlo zhruba tritisíc ľudí, čo bolo dosť a chceli sme to urobiť čo najlepšie. A je samozrejme zaujímavé aj pre filmárov takéto niečo natočiť.
Michal Budinský je človek, ktorý s nami spolupracuje už dlhšiu dobu a on prišiel s nápadom zachytiť celkovú prípravu môjho návratu na pódium aj vo chvíli, kedy sme skúšali s kapelou a znova som sa učil texty. Aj toto je v tom dokumente. Pomohla nám s ním aj moderátorka Lenny Trčková, ktorá nám všetkým kládla otázky a snažila sa zachytiť, aký ten koncertný návrat vlastne bol.
Koncert a teda aj samotný návrat sa udial zhruba pred rokom. Ako je to teraz? Si už späť v kondícii a funguješ ako predtým?
Ešte úplne nie. Nebudem klamať, mám napríklad stále problémy s pamäťou, čo sa týka textov. Takže so sebou nosím čítačku. Nie, že by som sa ich neučil, ale predsa len niekedy nastávajú situácie, kedy človek na pódiu premýšľa o niečom inom a tak ju mám pre istotu so sebou. A teraz vlastne prichádza obdobie, kedy chcem znova začať písať pesničky. Dúfam, že to všetko dobre dopadne.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: PR
Súvisiaci interpreti: Michal Hrůza
