Vraví sa to často - slovenská hudobná scéna je malá, no aj napriek skromným rozmerom veľmi pestrá. Máme tu interpretov pokrývajúcich všetky žánre, máme legendy, ktoré budú navždy definovať kánon slovenskej hudby, a máme aj mená, ktoré sa pravidelne presadzujú viac v zahraničí ako doma.
Jedným z nich je Oliver Vaško alias Changing Faces z Piešťan. Jeho drum&bassové produkcie slávia pravidelne úspech v zahraničí, kde stihli zaujať aj niektoré z vôbec najrešpektovanejších vydavateľstiev tohto žánra ako RAM Records, Hospital či UKF. Tento rok dokonca vystúpi ako vôbec prvý slovenský drum&bassový slovenský dídžej na prestížnom belgickom festivale Tomorrowland, ktorý je najväčším podujatím elektronickej tanečnej hudby.
V online rozhovore som sa ho pýtal, ako k tomuto pozvaniu prišlo, ale aj aké to je, keď hrá introvert pre davy ľudí, ako môže interpretovi pomôcť zaradenie tracku do prestížnych playlistov na Spotify, či prečo by, nebyť propagácie svojej hudby, osobne vôbec neriešil sociálne siete.
Začnem zoširoka, ako si sa dostal k produkovaniu hudby?
Venujem sa tomu už od pätnástich, tento rok to bude 11 rokov. Vždy ma bavili kreatívne veci spojené s umením, v začiatkoch napríklad kreslenie. Ako presne som sa dostal k hudbe už neviem. Začínal som v programe FL studio, vlastne aj preto, že bolo vždy jednoduché si ho stiahnuť (smiech), potom som začal zverejňovať svoje tracky zadarmo na stiahnutie, neskôr oficialne vydávať a nakoniec aj hrávať, čo ma začalo živiť. Čo sa týka hudby samotnej, neovládam žiaden nástroj ani teóriu.
Nemal si taký ten moment, ktorý sa ti z minulosti vybaví, že aha, tomuto sa chcem naozaj venovať.
Vlastne neviem. Ja som celkom introvertný človek a vždy ma viac bavilo byť sám a robiť si samostatné veci.
Nedesia ťa ako introverta davy, pred ktorými hrávaš?
Hej, to je taký paradox. Na jednej strane mám rád samotu, na druhej strane mám rád väčšie akcie. V halách alebo na festivaloch som od davu ďalej, no zároveň je samozrejme super hrať pre mnoho ľudí. Keď hrávam v kluboch, kde sú ľudia rovno oproti mne, väčšinou sa hanbím, sústreďujem sa hlavne na mix a málokedy skáčem za playermi - to jedine po pár panákoch (smiech). Drum&bass je rýchly žáner a s tým súvisí aj to, 6e sa musíš viac sústrediť.
Ktorá bola vôbec najväčšia akcia, na ktorej si hral?
Myslím, že najväčšia bola SLSP Aréna na Pohode. Top hranie, také, že keby som mohol, tak sa tam hneď vrátim, bolo však na Grape v roku 2019 v Piešťanoch, kde som doma. Aj som sa trochu bál, či prídu ľudia, pretože počas presetu bol stan úplne prázdny. Rýchlo sa to ale naplnilo, ľudia stáli až za stanom. Na mikrofóne som vtedy mal aj MCho Jimmyho Dangera, ktorý rozdával fakt dobrú energiu, ktorá hajpovala ľudí. V roku 2015 som zase otváral hlavný stage Let it Rollu, čo je najväčší drum&bassový festival na svete.
Spomenul si obavy, či prídu ľudia. Aké ešte mávaš pred hraním pocity?
Trému ako takú už nemávam, najviac sa vždy bojím toho, že sa niečo technicky pokazí, na toto mám veľké šťastie. Fakt dlho som si nezahral bez nejakých technických komplikácií. (smiech)
Zdroj: archív Changing FacesV tvojej tvorbe sa v posledných rokoch vyskytuje speváčka Lottie Woodward, ty si sa k nej tuším dostal v nejakej internetovej komunite?
Áno, na Facebookovej skupine. A sme často v kontakte aj mimo hudby, už sme sa aj vzájomne navštívili. Máme spolu ale už dosť trackov, a v blízkej dobe asi nič neplánujeme no určite sa k tomu ešte niekedy vrátime. Naposledy som s ňou vydával track minulý rok v auguste.
Ako si sa za tých vyše desať rokov tvorenia hudby posunul v rámci produkcie?
Musím sa priznať, že so svojou doterajšou produkciou som sám nikdy nebol úplne spokojný. Asi nemám track, s ktorým by som bol stopercentne spokojný. Technická stránka produkcie ma nikdy až tak nebavila, baví ma skôr tvorenie melódií, feeling a aranžovanie, preto moje doterajšie tracky neboli, čo sa týka mixu a zvuku, veľmi dobré.
Počas pandémie, kedy bolo hraní minimum, som sa preto zdokonaľoval v technických skills, čo sa, verím, odrazí na nových trackoch. Po desiatich rokoch robenia hudby si už teraz v rámci nových songov konečne vravím, že to bude kvalitné. Bude na nich popová speváčka z Nového Zélandu, hlasom sa dosť podobá Dua Lipe, ktorú mám veľmi rád. Jeden z nových trackov by mal vyjsť v septembri a podarilo sa ho podpísať pod label jedného z vôbec najvýznamnejších mien elektronickej scény.
Pod aký?
Zatiaľ neprezradím viac, pretože je to stále v štádiu riešenia. Inak párkrát sa mi stalo, že vydavateľstvo niečo nasľubovalo a na poslednú chvíľu to zrušilo, takže s oznamovaniami radšej fakt nepredbieham.
Vedel by si si predstaviť urobiť track v slovenčine?
Nové tracky sú dosť energické, slovenčina mi do nich veľmi nesedí. Ďalšia vec je, že drum&bass má aj tak väčšiu fanúšikovskú základňu v zahraničí a ja som sa prirodzene vždy zameriaval skôr na zahraničie - dokonca čo sa týka Spotify a top päť štátov, odkiaľ ma ľudia počúvajú, tak Slovensko medzi nimi ani nie je. Myslím, že angličtinou oslovíš viac ľudí, drum&bass nie je taký prípad ako rap - v drume fungujú slová a spev viac ako melodický komponent, na význame zas až tak nezáleží.
Dlhodobo si všímam, že v drum and bassových skladbách sa vyskytujú viac ženské, ako mužské vokály.
To je určite pravda.
Prečo?
Asi skrátka len preto, že ženský vokál sa viac hodí. Už len zohnať dobrého speváka alebo speváčku je obrovský problém - buď je to drahé, alebo veľké meno, ktoré ti na ponuku spolupráce neodpíše. Potom je rozdiel medzi spevákom a spevákom v tom zmysle, že niekto ti len pošle nahratú stopu, ale postprodukčne sa to musí ešte veľmi upravovať. Potom je profík, ktorý pošle kvalitnú stopu, kde je potrebné ladiť už len úplné detaily.
Inak, samozrejme, že existujú aj výborné tracky s dobrými mužskými vokálmi, len je ich menej, napríklad Joe Killington v tracku If I Could od Camo & Krooked, Montel v tracku Broken od Netskyho, Tom Cane v Half Light od Wilkinsona a mnohí ďalší.
V iných rozhovoroch si viackrát spomínal, kto zo svetovej scény ťa baví. Máš niekoho z domácej scény, koho produkciu by si odporučil?
Na Slovensku rozhodne FVLCRVM a interpret menom Siik, ktorý robí kvalitný bass-house a house. Obaja majú zahraničný sound a sú nedocenení.
Spomenul si mená, ktoré sa na drum&bass nezameriavajú.
Hej, lebo ja vo voľnom čase moc drum&bass nepočúvam (smiech). Rád ho robím a rád ho hrám, ale vo voľnom čase počúvam deep house, a iné elektronické štýly. No a samozrejme, že si z iných žánrov beriem inšpiráciu.
Kde si hľadáš hudbu, máš slabosť pre nejakú streamovaciu službu?
Rozhodne Spotify. Mám pocit, že tam vždy natrafím na všetko. Páči sa mi celá aplikácia, jej rozhranie, playlisty. Vyhovuje mi aj Spotify for Artists, a potom je veľmi super, i keď vôbec nie jednoduchá možnosť dostať track do oficiálnych Spotify playlistov - raz za čas motyka vystrelí. Zaradenie do takého playlistu strašne pomôže streamom.
Ako sa dostane track do oficiálneho playlistu?
Umelec má vždy možnosť pitchnúť track do playlistov - záleží od toho, kedy vychádza. V rozhraní Spotify for Artists samozrejme definuješ žáner, píšeš krátky popis. Môže sa stať, že track náhodne vyberú, čo je ale extrémne zriedkavé.
Druhá možnosť je, že je umelec podpísaný pod dobrým labelom s dobrými kontaktmi priamo na Spotify, v tomto prípade sa to dá riešiť priamo. Playlisty sú rôzne, napr. New Music Friday, kam dajú skladbu v piatok a na týždeň, no track ti môžu do playlistu zaradiť aj dva, tri týždne po tom, ako je vydaný. Track s názvom Thunder s Lottie Woodward mi umiestnili v playliste Massive Drum & Bass, tam to záležalo na tom, ako často sa streamoval. Keď to "žije", keď si to ľudia púšťajú, tak sa tam drží, keď prehrávania klesajú, vyhodí sa.
Na Spotify máš mesačne cez 30-tisíc poslucháčov. Dá sa takto aj niečo zarobiť?
Áno, ale nie je to čiastka, za ktorú by som si kúpil Ferrari (smiech). Ak si napr. Wilkinson s troma miliónmi mesačných poslucháčov, priebežne produkuješ a vydávaš skladby, a máš dobrý deal s vydavateľstvom, alebo ho vlastníš, potom je to super. Menší umelec má skôr len také vreckové, zarába najmä na hraniach. A, samozrejme, nie všetky peniaze dostáva interpret, každá platforma dostáva svoj diel - častý býva medzi interpretom a vydavateľstvom deal 50 na 50, ak je track robený s niekým, tak tých 50% ešte ide logicky na polovicu. Potom sú tu samozrejme mnohé vedľajšie náklady, napríklad na grafiku a podobne.
Máš niečo z toho, keď tvoj track propaguje na Youtube nejaký iný kanál, napr. UKF?
Nejaké peniaze sú zo všetkého, štandardne sa to rozdeľuje na dve časti. Peniaze z master dealu s vydavateľstvom a potom publishing - to sú streamy, alebo keď tvoju hudbu zahrá rádio alebo sa použije v nejakom filme či televízii. Zo všetkého niečo máš, len sa to prerieďuje. Čo sa týka takýchto kanálov, tak to skôr beriem ako promo, že sa o mne dozvie viac ľud. Nerobím hudbu, aby som z nej bol bohatý, ale preto, že ma to baví.
Máš človeka, ktorý sa ti stará o manažment a booking?
Manažéra nemám. Mám jedného bookera na Slovensku a jedného v Česku. Čo sa týka Európy a štátov mimo Česka a Slovenska, to si riešim sám. Na scéne sa pohybujem dlho a vidím do súvislostí, sám robím booking pre značku Bassizm na Slovensku a pre Hoofbeats v Čechách - vyhovuje mi, že nad tým mám kontrolu, nemusím sa s nikým doťahovať a ešte ma to aj baví.
Slovensko je maličká scéna, no s bohatým zástupom interpretov rôznych žánrov. Osobne mám pocit, že tí elektronickí sa za hranicami presadzujú častejšie.
Možno preto, že elektronika je vo všeobecnosti populárna a drum&bass je extrémne veľký napr. v Británii, odkiaľ je pravdepodobne aj najviac veľkých producentov. U nás je omnoho populárnejší rap, drum&bass funguje skôr v zahraničí.
Keby som sa ťa ako reprezentanta scény opýtal, čo ti na Slovensku v rámci hudby najviac chýba, čo by ti napadlo?
Napríklad keby dostal drum&bass väčší priestor na festivaloch a v médiách. Nemôžem samozrejme povedať, že to vôbec nepodporujú, dostal som už priestor aj na Grape aj na Pohode, ale mohlo by toho byť viac. Drum&bass je dosť energický žáner, ktorý udrží človeka na nohách aj nad ránom, myslím, že by to ocenilo mnoho ľudí.
V hudobných kruhoch sa často diskutuje, že chýbajú kvalitné kluby, manažment alebo médiá, ktoré by pokrývali hudobné žánre rovnomerne.
To je určite pravda. Ak to vztiahnem na médiá, extrémne sa v nich tlačí práve rap a hip-hop. Je to ale úplne pochopiteľné, médiá pokrývajú to, čo chcú ľudia čítať, aby mohli fungovať. Nikto nechce riskovať a sypať energiu do niečoho, čo nemá návratnosť.
Keď je už reč o médiách, je Instagram tvojím hlavným komunikačným kanálom s fanúšikmi?
Hej. Dosť som používal Facebook, kde sa mi podarilo získať aj overený badge, strašne túžim získať ho aj na Instagrame (smiech), len je to ťažké, vybavuje sa hlavne po známostiach a cez vydavateľstvá. Facebook všeobecne časom upadá, Instagram sa mi páči viac. TikToku sa zatiaľ úspešne vyhýbam, ale je mi jasné, že by to mohlo pomôcť - prostredníctvom virálnych videí sa tam presadilo mnoho hudby. Tiež si ale myslím, že keby som nerobil hudbu, asi by som sociálne siete vôbec neriešil.
Prečo?
Príde mi, že len veľmi málo ľudí na sieťach zdieľa realitu. Trendom je hlavne cool vystupovať pred ostatnými. Mnoho ľudí sa kvôli tomu môže cítiť zle, na psychiku to môže mať všelijaké účinky. Toto už je trochu iná téma, ale vnímam aj sám na sebe, že sa s inými interpretmi porovnávam, často aj s tými obrovskými, čo nemusí byť vždy dobré. Človek by sa nemal porovnávať s nikým, maximálne tak so svojím starým ja, ale od tohto je ťažké sa odnaučiť. Počas korony som sociálne siete trochu obmedzil, pretože som videl, že niekde na Novom Zélande sa v pohode hráva a dídžeji si tam žijú svoj sen, zatiaľ čo my sme sedeli doma.
Porovnávať sa s inými v určitej miere nemusí byť na škodu, nie?
V určitom smere hej, len ja to niekedy fakt preháňam. Všetko ma mínusy aj plusy.
V komunite som počul napríklad aj názor, že drum&bass je žáner, ktorý vyhorel a dlhodobo sa cyklí sám v sebe.
Nesúhlasím. Drum&bass má množstvo subžánrov - liquid, neurofunk, dancefloor, deep drum&bass... Každý si v tom nájde to svoje. Ja si myslím, že každý má rád drum&bass, len o tom ešte nevie, lebo ešte nepočul ten správny track. Odporúčal by som začať s remixami, tie bývajú super vstupnými dverami do žánru.
Uvažoval si niekedy aj nad inožánrovou produkciou?
Jasné, ja sa stále chystám urobiť bass-house alebo house, no stále sa to zvrtne na drum&bass (smiech). Zatiaľ nechcem veľmi vymýšľať, som z tých producentov, ktorí robia dva-tri tracky za rok, a kreativita sa nedá siliť.
Veľká gratulácia k pozvaniu na Tomorrowland, ako k tomu došlo?
Akurát som cvičil a počas pauzy medzi setmi idem vždy na telefón. Už z diaľky som v predmete mailu, ktorý mi prišiel, videl, že Changing Faces Tomorrowland 2022. Najprv som si myslel, že je to scam, že si zo mňa niekto robí srandu. Väčšinou, keď príde booking, tak booker má nejaký svoj signature podpis. Tento človek tam mal len krstné meno, čo bolo podozrivé, hneď som začal googliť. Týpka som našiel na Instagrame a keď som si prestalkoval, kto ho followuje a koho followuje on, zistil som, že je to reálne.
Ako vnímaš Tomorrowland?
Je to jeden z najväčších EDM (Electronic dance music) festivalov a nikdy by mi nenapadlo sa tam ísť len tak pozrieť, nieto ešte zahrať. Bavil som sa o tom s jedným kamošom z Belgicka, ktorý tam hrá tiež, a hovoril mi, že je ťažké sa tam dostať aj iba ako návštevník, lebo je to hneď vypredané. Väčšina mladých ľudí sa tam dostane tak, že tam idu brigádovať. Samozrejme, zahrať si tam je sen.
Budeš chystať nejaký špeciálny set?
Budem hrať na pódiu, kde má svoju noc crew Unorthodox z Londýna. Pôjde o b2b set s britskou dídžejkou Clouwds, zatiaľ nie sme na ničom dohodnutí (smiech) - samozrejme si s ňou musím zavolať. Pozeral som si už nejaké jej sety a hrá podobné veci ako ja, takže si nemyslím, že to bude problém.
Autor: Matej Kráľ
