S akými výzvami sa potýkajú organizátori festivalu a kultúrnych udalostí? Ako sa vyberá téma a čomu všetkému sa venuje organizačný tím mesiace pred eventom? Zakladateľ festivalu FRAJ Tomáš Bálint hovorí o šiestom ročníku, ktorý sa koná už tento víkend 26. a 27. júla v budove Čierny Orol v Rimavskej Sobote.

Rozhovor nie je redakčným obsahom, poslala nám ho PR manažérka festivalu FRAJ Barbora Bončová a rozhodli sme sa festival podporiť jeho zverejnením.

Čo ťa inšpirovalo k organizovaniu festivalu FRAJ?

Inšpirovali ma podobné festivaly, ktoré vznikali a, chvalabohu, stále vznikajú v rôznych malých slovenských mestách, dokonca dedinkách. Ako introvert som nikdy nebol fanúšikom masových podujatí. Naopak, tie menšie ma fascinovali svojou jedinečnou, komornou, často až rodinnou atmosférou. V Rimavskej Sobote mi podobný festival chýbal, a tak som sa ho s partiou kamošov a kamošiek, ktorým chýbal tiež, rozhodol v roku 2019 založiť.

Aká je tvoja najobľúbenejšia spomienka? Máš aj nejakú bizarnú?

Rád spomínam na koncert Pary, ktorý nám po prvýkrát zaplnil celé nádvorie. Keď počas koncertu Lomnických Čháve začalo pršať, no ľudí to neodradilo, a zostali tancovať aj v daždi. Alebo na koncert Ventolina, ktorý roztancoval celý náš tím. Z tých bizarných sa už legendárnou stala príhoda, ako som naprieč celým mestom utekal s francúzskymi zemiakmi v rukách, aby som Vecovi načas doručil jeho neobvyklú večeru. Keď sme sa vymkli v malej miestnosti počas tajného koncertu Mateja Tále. Či koncert Billy Barman v estrádnej sále s bizarnou výzdobou, kde väčšina návštevníctva absolvovala svoj venček.

S akými najväčšími výzvami ste sa stretli pri organizovaní festivalu a ako ste ich prekonali?

Veľkou výzvou bola pandémia koronavírusu v roku 2020, kedy sme festival museli posunúť o dva mesiace a do poslednej chvíle sme nevedeli, za akých podmienok, a či vôbec, budeme môcť FRAJ zorganizovať. Napokon sme boli jedným z mála festivalov, ktoré sa v lete konali. Vlani nám zase primátor Rimavskej Soboty nepodpísal už schválenú mestskú dotáciu, čo bol pre festival výrazný škrt cez rozpočet. Prostredníctvom crowdfundingu sme však chýbajúcu čiastku dokázali vyzbierať za menej ako 24 hodín. Výzvy sa nám tak darí prekonávať vďaka mimoriadnej sile, skúsenostiam a kreativite nášho tímu, ale aj skvelému návštevníctvu, ktoré nás v ťažkých časoch vždy podržalo.

Ako vyberáte témy festivalu?

Tému pre daný ročník sa vždy snažíme vybrať tak, aby reflektovala aktuálne dianie v spoločnosti, našom meste či dianie okolo samotného festivalu. Tohtoročnou témou sú (NE)ISTOTY a reagujeme ňou na povolebný vývoj v našej krajine. Máme totiž obavy z ohrozenia slobody a nezávislosti kultúrneho života na Slovensku. Naša neistota však plynie aj z toho, že po vlaňajších útokoch zo strany vedenia mesta sme sa ako festival osamostatnili a vstúpili do nových, neistých čias. Aj v nich však chceme byť istotou pre tých, ktorí hľadajú festival s kvalitnou dramaturgiou, jasnými postojmi a frajerskou atmoškou.

Aká je tvoja obľúbená časť procesu plánovania festivalu? Čo ťa baví najviac?

Najviac ma bavia prvé stretnutia nášho tímu po festivale, na ktorých hodnotíme práve skončený ročník, no najmä zostavujeme dramaturgiu toho nasledujúceho. Uvažujeme nad témami, vyberáme konkrétnych interpretov a interpretky a vymýšľame, čo nové by sme o rok mohli priniesť. A veľmi ma baví aj booking a komunikácia s manažérmi a manažérkami či, v mnohých prípadoch, aj samotnými umelcami a umelkyňami. Neraz sa z nás dokonca stávajú kamaráti.

Čo by si poradil niekomu, kto sa chce stať organizátorom festivalu?

Aby najskôr nazbieral dostatok skúseností z iných festivalov, či už ako dobrovoľník/čka alebo člen/ka štábu, vybudoval okolo seba tím ľudí talentovanejších, než je on sám, a hlavne sa nebál a išiel do toho. Je to najkrajšia práca na svete

Čím je výnimočný aktuálny ročník festivalu?

Tohtoročný FRAJ je špecifický, lebo ho po prvýkrát organizujeme bez podpory mesta, pod hlavičkou nášho občianskeho združenia. Prináša to väčšiu mieru slobody, ale aj zodpovednosti. Omnoho viac si strážime rozpočet, dbáme na bezpečnosť návštevníctva, venujeme sa administratíve, ktorej sme v minulosti boli ušetrení či zháňame materiál a techniku, s ktorými sme kedysi počítali automaticky. Učíme sa nové veci a v istom zmysle akoby sme začínali odznova. Našťastie sme už po piatich rokoch dostatočne skúsení a skúsené na to, aby sme aj túto situáciu bez väčších problémov zvládli.

Na aké aktivity sa môžu účastníci tento rok tešiť?

Tak ako každý rok - na stopercentný multižánrový džús plný hudby, divadla, literatúry, vizuálneho umenia, filmu, tvorivých dielní, humoru či diskusií. Zaujímavosťou je, že tento rok na FRAJi vystúpi viac zahraničných, než domácich hudobníkov a hudobníčok. Z noviniek sa môžu tešiť na slam poetry, workshop sieťotlače či tanečný workshop. V rámci NGO zóny privítame [fjúžn] a Nadáciu Milana Šimečku, ktorí zastrešujú aj časť nášho programu, občianske združenie Saplinq, venujúce sa vzdelávaniu v oblasti LGBTI+ tém, neziskovú organizáciu INEX Slovakia, ktorá sa zaoberá dobrovoľníctvom či občianske združenie Kŕdeľ, pôsobiace v Rimavskej Sobote s cieľom budovania priateľských vzťahov medzi obyvateľstvom Slovenska a Ukrajiny. A skvelé knižky, slovenské aj maďarské, na festival privezie komárňanské kníhkupectvo Ez az.

V programe máte dve zaujímavé diskusie s témami, ktoré sú veľmi aktuálne, no v spoločnosti sa stále považujú za tabu. Čo vás inšpirovalo zaradiť diskusie na tieto témy do tohtoročného programu festivalu?

Diskusiou Guláš vo vzťahoch otvárame tému slovensko-maďarských vzťahov, a to najmä v súvislosti so silnejúcim nacionalizmom v našom meste. Pozorujeme, že zástupcovia maďarskej komunity v mestskom zastupiteľstve sa prikláňajú k politike Viktora Orbána, ktorú považujeme za nedemokratickú. Pochybujeme však, že by svojimi postojmi reprezentovali všetkých Maďarov a Maďarky, ktorí a ktoré tvoria asi 30% obyvateľstva mesta. Pozývame ich preto na FRAJ, ktorý je slobodným a bezpečným ostrovčekom pre všetkých bez ohľadu na ich národnosť. Chceme sa otvorene rozprávať o tom, ako naše vzájomné vzťahy zlepšiť.

A keďže spomínaný nacionalizmus je v Rimavskej Sobote neraz sprevádzaný homofóbnymi prejavmi, v debate s názvom Nebojme sa dúhy chceme upriamiť pozornosť na život LGBTI+ ľudí, a to cez optiku kvír človeka žijúceho v hlavnom meste, malomeste, na Slovensku aj v Maďarsku. Pre maďarský pohľad sme sa rozhodli aj preto, že situácia u našich južných susedov vo vzťahu k LGBTI+ ľuďom predstavuje možný predobraz vývoja aj na Slovensku.

Ako si predstavuješ budúcnosť festivalu FRAJ?

Vzhľadom na zmeny vo Fonde na podporu umenia, od ktorého náš festival závisí, ako aj na sústavné útoky zo strany vedenia mesta, ktoré by FRAJ z Rimavskej Soboty najradšej vytlačilo, vidím jeho budúcnosť veľmi hmlisto. Urobíme však všetko pre to, aby FRAJ prežil. Množstvo Soboťanov a Soboťaniek ho považuje za kultúrnu udalosť roka a pre mesto a región Gemer-Malohont má nevyčísliteľnú hodnotu.

Tvoja TOP 6 tohtoročného FRAJu, ktorú si účastníci nemajú nechať ujsť?

Určite by si nemali nechať ujsť koncert českej kapely Parta vynikajících lidí, ktorý bude ich posledným koncertom vôbec. Bude to silné, krásne a dojímavé. Tiež by nemali vynechať vystúpenie českých Bert and Friends, o ktorých sme sa snažili dlhé tri roky. Jedinečná bude opäť aj výstava vizuálneho umenia, v rámci ktorej sa, okrem iných, predstavia až tri maliarky roka - Dominika Kováčiková, Lucia Oleňová a Natália Šimonová, ktorá výstavu pripravila. V sobotu treba zájsť na čítačku maďarskej autorky Ediny Szvoren, kde zaznie prvá ochutnávka slovenského prekladu jej knihy Pertu, a srbských KOIKOI, ktorí ma pred dvoma rokmi na Sharpe roztancovali tak, že sa mi dodnes trasú nohy. A skvelú bodku za festivalom spraví ukrajinské duo Killa Selfie, ktoré rozoberie elektronickú hudbu (aj návštevníctvo) na franforce.

Zdroj: PR článok