Len pred pár dňami vydala Barbora Švidraňová so svojou kapelou Basie Frank Band druhý singel Love a už o niekoľko dní pokrstia v Bratislave debutový album Fénix. Z hereckej kariéry sa tak preorientovala aj na tú spevácku a tvrdí, že to vždy bola jej priorita. Vďaka spevu chce "povstať z popola seriálových mŕch", keďže tak ju pozná väčšina Slovenska.

Seriály, divadlo a televízne šou sú to, v čom ťa ľudia poznali najlepšie. Čo v tebe prebudilo túžbu ukázať sa im aj ako speváčka s kapelou?  

Vo mne to drieme už dosť dlho a dlho to aj pripravujem, v podstate odkedy som skončila v Hlase Česko Slovenska. Aj preto som do toho vlastne išla, aby som mohla naštartovať toto kapelové a spevácke fungovanie. Dovtedy som tiež hrávala s kapelami, big bandami a inými formáciami, len o tom ľudia nevedeli, pretože málo z nich chodí za kultúrou, pokiaľ to nevidia v televízii. Tak som si povedala, že jediné médium, ako sa dostať do povedomia, je televízia, takže to skúsim.

Od Hlasu som dala dokopy kapelu, aby sme mohli začať hrávať, len bohužiaľ na Slovensku trvá trošku dlho, než sa človek presadí a poukáže na to, že robí niečo hudobne. Trvalo to vlastne štyri až päť rokov, počas ktorých sme tvorili a nahrávali vlastné piesne, z ktorých vznikol náš debutový album Fénix. Vyšlo to na povrch teraz, keďže ma ľudia videli v rôznych šou a povedala som si, že je najlepší čas. Síce som vyštudovala herectvo, ale aj spev, respektíve muzikálové herectvo. Moja priorita bol vždy spev, no to, že som dostala herecké ponuky, je taká nejaká náhoda osudu. Teraz sa to snažím vyrovnať.  

Myslíš, že keby si sa v Hlase dostala do finále, tak sa veci mohli udiať skôr?  

To neviem povedať, možno by som skôr nahrala album, ale možno by to nebolo v tejto formácii ako teraz a asi by to nebolo úplne v mojej réžii. Tento album je celý podľa mojej réžie, ja som jeho hlavným producentom, je to tvorba mňa, môjho brata a celej našej kapely. Nie je tam žiaden iný producentský zásah alebo vklad človeka, ktorý by nás ovplyvňoval, že toto budete hrať a takto budete vyzerať. Tomu som sa chcela vyhnúť, aby ma niekto hudobne manipuloval iným smerom, ako som chcela. Takže som rada, že sa to stalo takto a nie inak.  

V polohe speváčky sa vraj cítiš komfortnejšie než v herectve. Je to preto, že si, obrazne povedané, sama sebe režisérkou?  

Áno, lebo dávam zo seba von svoje pocity a svoje názory a snažím sa to vyjadriť hudobne. Nikto ma neovplyvňuje v tom, aby som spievala niečo, čo mi je proti srsti. Iné je, samozrejme, spievať covery buď v televízii, na plesoch alebo podujatiach, kde ľudia očakávajú, že sa bude hrať aj niečo známe, kým nepoznajú naše skladby. To je iná vec, ale spievam rada aj prevzaté veci, lebo na tom sa človek dosť veľa učí.  

Debutový album tvojej kapely sa volá Fénix. Ako vznikol tento názov, kto ho vymyslel?  

Je to titulná skladba albumu a v januári by sme k nej chceli vydať aj videoklip. Túto skladbu pôvodne napísal raper Eko a robil ju môj brat. Ešte predtým sa ju snažili nejako vydať, ale potom sme ju vzali do rúk my, text sa upravil a urobilo sa to iným spôsobom, tak sme si ju nechali. Povedala som si, že chcem povstať z popola seriálových mŕch, že už ma nebaví počúvať reči, ako ma ľudia kategorizujú iba do jednej polohy, lebo myslím si, že mám trochu na viac. Je to pre mňa obroda, chcem zmeniť mienku o mne a mojom pôsobení. Aj preto je skladba Fénix ako prvá na albume a preto sa album tak volá.   


Ideme smerom žánrovej neidentifikovateľnosti

Album bude obsahovať slovenské aj anglické skladby a takisto viacero rôznych žánrov. Chcela si vydať pestrú nezaraditeľnú paletu?  

Neviem, či som to chcela vytvoriť, ale tak to nejako vzniklo. Je nás veľa muzikantov a máme veľa vplyvov. Môj brat študoval na konzervatóriu v Žiline, potom v Brne na Janáčkovej univerzite. Máme veľa priateľov hudobníkov z rôznych kútov sveta a spolupracovali sme aj s inými formáciami, čiže sa na nás nalepilo viacero štýlov od jazzu, cez funky, fusion či rockové veci. A keďže sme to tvorili celé spolu, tak je tam veľa podpisov každého jedného z nás. Preto je tá hudba multižánrová a rôznorodá, aj keď celé to má náš podpis a chceme vytvoriť značku, ktorá by hovorila - toto je typická hudba Basie Frank Band.  

Odpadá teda klasické delenie na mainstream a alternatívu?  

Asi áno. Máme s tým trošku problém, veľa ľudí sa nás snaží niekam zaradiť, ako to väčšinou ľudia robia, keď si povedia, že toto je jazz, toto je pop... My sme dosť inšpirovaní svetovou hudbou a funguje to aj u svetových popredných hudobníkov ako Bruno Mars či Beyoncé, ktorí sú vrchol mainstreamu, no veľa experimentujú so žánrami a spájajú ich v pope. Tým pádom sa to snažíme aj my tak nejako prirodzene robiť a nevieme to kategorizovať. Je to súčasná a moderná populárna hudba, ale je poprepájaná žánrami. Dnes je všetko poprepájané, či už v móde, hudbe alebo herectve.  

Máte ambície zabodovať aj v rádiách?  

Áno, máme, aj keď je to ťažké, lebo je to o tom, že rádiá nás nevedia zaradiť a s týmto trošku bojujeme. Je veľa hudobníkov a interpretov, ktorí idú presne týmto smerom k žánrovej neidentifikovateľnosti. Takže sa to možno časom zmení a tá cesta bude jednoduchšia.  

Texty na albume vraj zachytávajú až šesť rokov tvojho života...  

Začala som tvoriť už skôr, lebo sme s mojím bratom hrávali aj predtým a niektoré texty som mala v šuplíku. Len som nemala prostriedky na to, aby som to všetko dala von. Respektíve tie texty vznikali počas skúšok s kapelou a piesne sa tiež formovali dlho. Na začiatku zneli inak než teraz, prešli veľkým vývojom.  

V čom to je, že to celé trvalo toľko rokov, než ste s vašou tvorbou vyšli na svetlo sveta? Potrebovali ste hudobne dozrieť, vyprofilovať sa?  

Asi áno, určite sme sa potrebovali zohrať ako kapela, nájsť spoločný štýl, ktorý vyhovuje každému jednému z nás, lebo ja nie som zástanca toho, že jeden je líder a ostatní hrajú to, čo on povie. Aby bola kapela spokojná a hrala s radosťou a s láskou, tak musia byť do tvorivého procesu angažovaní všetci, aby boli spokojní. Aj preto sa to tak dlho tvorilo, aby sme si všetci našli cestu, keď sme si povedali, že toto sa nám páči. A tiež to trvalo dlho, lebo dostať sa cez mediálnu mafiu, ako to ja nazývam, a presvedčiť ich, že medzi nich patríš, je dosť ťažké. Rovnako tak bol problém nájsť prostriedky, či už finančné alebo mediálne na to, aby to nejakým spôsobom išlo. Lebo sme hrávali aj predtým, len o tom ľudia nevedeli.  

V čom sa to zlomilo?  

Asi v tom, že ma ľudia začali vnímať ako speváčku a začali sa zaujímať o to, či budem mať vlastné skladby. Asi chceli počuť aj iné veci ako covery a som rada, že sa ozvali, lebo som mala pripravené veci, len o tom ešte nevedeli. Teším sa, že na mňa takto zareagovali, lebo som si istejšia a sebavedomejšia v tom, že keď teraz dám niečo von, tak to budú počúvať. Teda dúfam.  

S kapelou už síce pravidelne koncertujete, teraz vás však čaká čosi väčšie, veľký koncert spojený s krstom. Čím bude špeciálny?  

Od našich bežných koncertov sa bude líšiť tým, že budeme vo veľkej štrnásťčlennej zostave. Ako hosť sa predstaví aj sláčikové kvarteto Adventure Strings, s ktorým spolupracujeme už dlhšie. Bude tam aj dychová sekcia, ktorú sme nanovo postavili a vokálna sekcia, takže taká veľká hudobná formácia. Chceme ukázať kapelu v plnej sile. Krstiť bude Pyco a prídu aj moji kamarátia a kolegovia zo šou Tvoja tvár znie povedome, s ktorými si na konci zaspievame. Bude tam Mária Čírová, Emma Drobná, Lukáš Adamec a ďalší, takže dúfam, že bude dobrá zábava.  


Som tímový hráč, v kapele nerada vystrkujem rožky

Si na pódiu ty tou líderkou, okolo ktorej sa všetko krúti alebo ste v kapele rovnocenní ako celok?  

Zhodli sme sa, že moja tvár to predáva. Ale samozrejme má absolútne rovnocenné miesto môj brat, ktorý je hlavným kapelníkom a manažérom všetkých hudobných vecí. Ja som bola vždy tímový hráč a pokiaľ to nie je potrebné, nerada vystrkujem rožky. Asi to znie divne, keď ma ľudia videli v televízii v inej polohe, ale čo sa týka mojich projektov, ktoré tvorím a robím ja, tak sa vždy snažím, aby sa v nich nikto necítil menejcenný, lebo takto to nefunguje.

Muzika je o komunikácii. Ja sama si hudbu neurobím a tých ľudí, ktorí sú za mnou, potrebujem. Je to podľa mňa zohraté a dosť vyvážené. Máme to pomenované tak, že ja som mediálny frontman, ale spolu sme kapela. Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo nevystupujem sama, no samostatne ako Barbora Švidraňová som herečka a Basie Frank Band je moja hudobná sféra.  

Ako speváčku ťa môžu ľudia poznať aj z kapely Mila Kráľa a zaskakovala si v kapele Funkiez. Pôjdu tieto aktivity teraz bokom, keď sa už budeš venovať BFB naplno?  

Určite to pôjde trošku do úzadia, ale stále sa tomu venujem. V podstate Funkiez sa už pre mňa skončilo, išlo o zaskakovanie, Saška je už naspäť z materskej dovolenky. Ale bola to pre mňa úžasná skúsenosť, lebo tam som zistila, že ma tento štýl veľmi baví a veľa som sa naučila. Tie vplyvy prišli aj do mojej kapely a tvorby, takže mi to veľmi pomohlo. A čo sa týka Mila Kráľa, ide o úplne iný štýl muziky. Tým, že je spojená s divadlom a ide o scénickú hudbu, ktorú Milo napísal pre divadelné inscenácie, tak je to skôr spojenie s hereckým svetom. Tá kapela nemá tendenciu preraziť v mainstreame, je to projekt, ktorý vznikol, aby sa zachovali divadelné pesničky z predstavení, ktoré sa už nehrajú. Takže toto beriem ako vedľajší projekt, kde hosťujem a je to skôr pre radosť.  

Nedávno si nahrala aj vianočnú pieseň s Robom Opatovským a Miroslavom Dvorským. Ako došlo k tejto spolupráci?  

My sa s Robom už dosť dlho poznáme a aj sme spolu párkrát spievali v rámci vianočných koncertov. Som veľmi rada, že ma oslovil, lebo zase je to iná skúsenosť a pán Dvorský je úžasný. Pre mňa ako speváčku to bola veľmi pekná spolupráca a výzva. Spievalo sa mi veľmi dobre a dúfam, že aj v ľuďoch pieseň zanechá taký vianočný pocit, lebo má láskyplnú atmosféru.


Keďže si viac či menej zabŕdla do všelijakých hudobných žánrov, máš zo seba pocit, že si univerzálna speváčka?  

Myslím, že áno. Snažím sa byť univerzálny typ speváčky. Je to ako v herectve – nemôžeš sa špecializovať len na jeden štýl, napríklad, že budem hrať celý život iba mrchy, lebo tak sa človek nikam neposunie a nevyrastie. A to isté je aj v speve. Myslím si, že spevák by mal vedieť zaspievať všetko a mal by sa celý život učiť spievať rôzne veci, lebo len tak môže do hudby viac zasahovať, rozumieť jej a nejakým spôsobom ju obsiahnuť.

Áno, dá sa byť celý život len rockovým spevákom, ale je to trošku škoda, keď na svete existuje toľko peknej hudby. Iste, sú veci, o ktorých si aj ja poviem, že ich spievať nebudem, lebo na ne nemám alebo ma nezaujímajú. Ale sú žánre, ktoré sa dopĺňajú a podporujú a dá sa na ne použiť univerzálna technika spievania. Hovorí sa, že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom a presne to platí aj v hudbe či v herectve. Treba objavovať farby, ktoré v sebe človek má.  

Čo je teda to, čo by si ty spievať nikdy nechcela?  

Tak určite metal (smiech) a podobné štýly, ktoré sú naozaj skôr o ziapaní, lebo to veľmi nepovažujem za spev. Kedysi som študovala operu, aj som chcela ísť operným štýlom, ale potom som zmenila názor, lebo operný spev človeka v speve obmedzuje v rámci techniky spievania len na tento žáner. A tým, že som sa chcela učiť aj nové veci, tak som si povedala, že operu už nie. Vyzerá to teda tak, že opere sa už nikdy venovať nebudem, hoci ma fascinuje. V popovom spievaní je to oveľa farebnejšie.  

V druhej sérii šou Tvoja tvár znie povedome si robila dokonca hlasovú pedagogičku. Predpokladám, že si sa v tejto úlohe cítila zodpovedne, no napriek tomu sa objavili názory, podľa ktorých si nebola dostatočne kvalifikovaná...  

Ľudia, ktorí ma hodnotili, netušia, čo mám za sebou. Aké mám školy, že som odmalička spev a hudbu študovala, že hrám na klavír, poznám noty a že som hudobne vzdelaná. Samozrejme, nemajú to odkiaľ vedieť, keďže sa na to nikdy nepýtali. Nepovažujem sa za pedagogičku, lebo som sa tomu nikdy dlhodobo nevenovala. Vždy som pripravovala ľudí iba v nejakých krátkych obdobiach, napríklad na prijímačky či súťaže. Učiteľ nie je o tom, že ťa naučí presne techniku, ale že ti odovzdá svoje skúsenosti a tých mám celkom dosť.

Na to, že som mladá, tak som spievala veľa žánrov a v každom som sa naučila niečo, čo viem ľuďom ponúknuť ďalej. Nehovorím, že už sa nemám čo učiť, človek sa učí celý život. Som na tom leveli, kedy viem ľuďom poradiť niečo z mojich vlastných skúseností a sú veci, ktoré sa musím ešte sama naučiť. Ale v rámci tejto šou sa to dalo zvládnuť, lebo všetci, ktorí tam boli, už majú nejaké spevácke základy. Tým, ktorým nebolo treba radiť techniku spievania, som mohla poradiť prejav, výraz alebo zameranie sa na detaily ako akcenty. A pri tých, ktorí naozaj nikdy nespievali, ako napríklad Zuzka Vačková alebo Lenka Vavrinčíková, som dbala na to, aby mysleli na základné veci, ktoré sa týkajú dýchania, posadenia hlasu a tak ďalej.  

Ako oni vnímali to, že si ich viedla?  

Ja si myslím, že celkom pozitívne, nikto nemal žiadne námietky a nikdy mi nikto nepovedal do očí, že toto sa mi nepáči. Na skúškach a natáčaniach bola vždy veľká zábava, všetci sme veľmi dobrí kamaráti, lebo sme spolu robili už viacero projektov. Tiež ma videli účinkovať v  prvej sérii, tak si asi povedali, že okej, prežila si si to, vieš, o čom to je, tak mi teraz poraď, čo mám robiť. Takže to bolo o takej kamarátskej podpore.  

V prvej sérii si skončila na druhom mieste. Nebolo ti ľúto, že si bola len krok od víťazstva?  

Nie, je to presne o tom, že som tímový hráč. Ani keď som bola v Hlase Česko Slovenska, tak ma to nemrzelo, pretože nerobím veci preto, aby som vyhrávala, ale preto, aby som sa niečo naučila a získala skúsenosti, lebo tie ma posúvajú ďalej. Aj ľudia, ktorí vyhrali napríklad Superstar, tak nie všetci sú zaradení niekam vyššie.

Neviem, či je to otázka osudu, že takto to má byť, tak to tak je. Nikdy neriešim otázku, prečo som nevyhrala. Prajem ľuďom a priala som to Lukášovi Adamcovi. Sme veľmi dobrí kamaráti, veľmi dobre sa nám spolupracuje. A hlavne táto šou nebola o výhre, ale o zábave a o tom, že keď si ľudia zapnú televíziu, tak v nedeľu večer myslia na niečo iné, než na to, že ráno vstávajú do práce.

TIP: Basie Frank Band na jeseň vyrážajú na Fenix Tour 2017, navštívia 10 slovenských miest.

Autorka: Michaela Žureková
Foto: Svetlografia.sk