Český pesničkár Ondřej Ládek alias Xindl X už onedlho vydá nový album Čecháček Made, ktorý príde predstaviť aj na Slovensko. S 34-ročným hudobníkom sme sa však rozprávali nielen o hudbe, ale aj o politike, duchovne či jeho scenáristickej minulosti.
Máme nahrané všetko okrem dvoch skladieb, na ktoré sa aktuálne sústredíme. Aby som pravdu povedal, nové CD sme mali už kompletne hotové, ale potom sme sa rozhodli, že pridáme ešte ďalšie nástroje. Pôvodný koncept totiž bol, že to bude úplne priamočiary jednoduchý album, ktorý nahráme tak, ako na koncerte – v zložení akustická gitara, basgitara, klavír a bicie. Potom sme si však povedali, že by bolo fajn pridať tam ešte dychové nástroje a sláčiky, takže sme to nahrali celé odznova. Musím však zdôrazniť, že spomínaný koncept sa nezmenil – stále je to akustická nahrávka bez zdvojovania gitár, samplov či iných elektronických zvukov.
Prečo ste sa rozhodli pre túto cestu? Mali ste pocit, že sa príliš odkláňate od akéhosi ideálu tvorby, ktorý ste si stanovili?
Nikdy som nemal nejaký pesničkársky ideál, ktorého by som sa držal. Odkedy robím hudbu, tak som sa snažil plniť si svoje sny a to je vlastne celé. Predošlý album sa podľa mňa vydaril a bol som s ním spokojný. Asi po polroku som však naň získal iný pohľad a jednotlivé skladby ma viac bavili v podobe, v akej sme ich hrali na koncertoch. Práve to ma priviedlo k myšlienke osekať jednotlivé kúsky a skúsiť sa vrátiť k jadru pesničkárstva. Posledné dva albumy totiž boli dosť experimentálne. Teraz však chcem, aby bolo naozaj rozpoznateľné, že tieto skladby sú odo mňa. Ono všetky kapely tvrdia, že ich nové CD bude radikálne iné a vo finále fanúšikovia ten rozdiel ani nespoznajú. Pre mňa je to o pocite, ktorý z toho mám. Ak by som mal byť konkrétnejší, tak novinka bude určite viac folková a menej popová ako predošlé dva albumy.
Ešte pred vydaním ju predstavíte na turné, v rámci ktorého navštívite aj Slovensko. Zaujímavé je, že ste ho rozdelili do dvoch častí – najprv prídete sám a potom s celou kapelou...
Presne tak. Celé je to preto, že koncertujem značne schizofrénnym spôsobom. Na festivaloch ma baví hrať s kapelou a v menších priestoroch zas samého, keďže tam dokážem lepšie nadviazať kontakt s publikom. Obe polohy sú pre mňa zaujímavé, a preto som sa okrem turné rozhodol zdvojiť aj album. Ten vyjde ako dvoj-CD – na prvom disku budú skladby nahrané s kompletnou kapelou a na druhom ich budú môcť moji fanúšikovia počuť v úplne oklieštenej pesničkárskej podobe. Obdobne som poňal aj tú časť šnúry, v rámci ktorej sa predstavím sám, keďže na jednotlivé koncerty budem jazdiť autobusom len so skladacou gitarou.
Za čo vlastne považujete Xindla X – za pesničkársky projekt alebo za kapelu?
Jednoznačne za pesničkársky projekt, pretože jednotlivé piesne fungujú aj sami o sebe a nepotrebujem k ich odohraniu nikoho za sebou. Som jednoducho pesničkár, ktorý má svoju kapelu. Xindl vlastne vznikol ako určitý druh postavy. V začiatkoch som potreboval vstúpiť do nejakej role, aby som si uľahčil verejné vystupovanie a komunikáciu s ľuďmi. Teraz to na javisku striedam, občas poviem veci, ktoré sú opakom toho, čo si myslím len preto, aby som provokoval. Vzhľadom na to, že som postava, tak môžem. Niekedy však ústami Xindla hovorím aj veci za seba.
Nemáte v tom bordel?
Absolútny. (smiech) Beztak si však myslím, že moje monológy medzi pesničkami sú skôr humoristicko-preklenovacími momentmi a že dôležité sú skladby samotné. Dúfam preto, že si ľudia nájdu to podstatné v textoch jednotlivých piesní.
Bitka v klube a politika
Rozprávali sme sa o nadchádzajúcom slovenskom turné. Spomeniete si ešte na koncert v študentskom klube Elam, z ktorého vás vyhodili a kde ste následne hrali na streche dodávky?
Na také veci sa ťažko zabúda. Celý príbeh sa točil okolo nášho bubeníka a toho, že mal v klube nezapálenú – zdôrazňujem nezapálenú – cigaretu. Miestni organizátori vtedy tak trochu nevedeli, kam až siahajú ich kompetencie a jeden z nich mu tú cigaretu vytrhol z úst. Následne došlo k menšej bitke, do ktorej som sa zaplietol aj ja a kvôli ktorej nás už nechceli pustiť do klubu. Dopadlo to tak, že sme na nich volali políciu, aby nás pustili k nástrojom a oni zas volali políciu na nás. Najväčšou iróniou bolo, že vnútri čakalo približne tristo ľudí na zvyšok koncertu, v rámci ktorého malo vystúpiť ešte niekoľko zaujímavých hostí. Namiesto osemčlennej kapely a bohatého programu tak dostali len môj nenazvučený koncert na dodávke. Bolo to unikátne a verím, že to tak aj zostane. Niečo podobného by som si len veľmi nerád zopakoval. (smiech)
Keď sme pri vašich vystúpeniach, svojho času ste sa predstavili aj na Koncerte pre všímavých pri príležitosti 20. výročia nežnej revolúcie. Ako teda Xindl X vníma politiku?
Človek od nej v dnešnej dobe nemôže dávať ruky preč. Je jednoduché povedať, že do toho sa pliesť nebudem a nechám to na tých gangstrov, ktorí tam sedia. S týmto prístupom tam ale budú sedieť aj naďalej. Pochopiteľne sa necítim na to, aby som kandidoval alebo sa priamo politicky angažoval – môžem však o tom spievať a práve v tomto je nový album iný. Na predošlých nahrávkach som sa venoval spoločenským témam a vzťahom, teraz k tomu pridávam aj trochu politiky.
Aký je podľa vás najväčší spoločensko-politický problém v Čechách v súčasnosti?
Jednoznačne to, že ľudia majú veľmi krátku pamäť a keď sa niečo nedarí, tak hneď začnú vykrikovať, že za komunistov sa žilo lepšie. Potom niekto začne tvrdiť, že invázia sovietskych vojsk bola vlastne iba priateľská výpomoc a že proces s Miladou Horákovou nebol zas až taký strašný... Najhoršie je, že množstvo ľudí týmto blábolom verí. Myslia si, že v minulosti to bolo v politike inak – pravdou však je, že jednotlivé škandály je akurát viac vidieť. Všetko to však nahráva tým, ktorí chcú oprašovať staré poriadky. Veď stačí sa pozrieť na Ukrajinu alebo Rusko – to je stále to isté, len v inom kabáte a má to trochu ďaleko od demokracie. Nechcem tým povedať, že tu je to nejaké extrémne úžasné, ale máme tu aspoň relatívnu slobodu.
V minulosti ste sa vyjadrili, že revolúcia absolútne rozbila pesničkársku scénu, keďže vtedy všetkých spájala téma neslobody. Čo spája súčasných pesničkárov?
Myslím si, že téma politiky sa opäť vracia na výslnie. V tej dobe to bol najpálčivejší problém a podľa mňa je aktuálny aj dnes. Po revolúcii to trochu utíchlo, keďže ľudia boli radi, že sa veci zmenili. Jediný, kto sa vtedy ozýval bol Karel Kryl, ktorý za to utŕžil obrovskú vlnu kritiky a až teraz je spätne doceňovaný, že nebol až tak mimo. Z revolúcie už v súčasnosti nie je taká posvätná vec a ľudia sa začínajú jej dôsledkami zaoberať do hĺbky. Na týchto základoch rastie nová pesničkárska generácia.
Aj v tej sa však nájdu výnimky, ako napríklad taký Tomáš Klus koketujúci s témou prírody a duchovna. My práve sedíme v bio obchode – do akej miery zaujíma táto téma vás?
Svoju duchovnú cestu neriešim nejakým dumaním o sebe, ale skôr sa pokúšam reagovať na veci, ktoré sa okolo mňa dejú. Než by som jazdil niekam meditovať, skúšam svoj život žiť naplno a dobre. Myslím si, že ten výsledok je napokon rovnaký – iná je iba metóda, ako sa k nemu možno dopracovať.
Na záver by som ešte skočil do inej témy. U vás je hudba priamo previazaná s písaním textov pre iných interpretov a za sebou máte aj scenáristickú minulosť. Pracujete aktuálne na niečom novom v tomto smere?
Nechcem povedať, že hudbu mám ako prácu na plný úväzok, ale zaberá všetok voľný čas, ktorý mám. Scenáristika je pre mňa už trochu demotivujúca, keďže človek je pri nej závislý na druhých. Ako hudobník si môžem album vydať aj sám – prinajhoršom si vezmem pôžičku z banky. Pri natáčaní filmov to ale také jednoduché nie je. V súčasnosti mám s Jakubom Sommerom rozrobené asi tri projekty, ktoré už niekoľko rokov stoja. To je to, čo ma na tom najviac nebaví. V danom námete je téma, ktorú som si už odžil – podobne ako minulý album. Už sa k nemu vracať nechcem, idem ďalej. Kvôli tomu sa nechcem vracať ani k niekoľko rokov starým scenárom. Aktuálne by som sa rád pustil do nejakého divadelného projektu, ale nedovoľuje mi to čas.
Dalo by sa povedať, že vám skúsenosti zo scenáristiky nejakým spôsobom pomáhajú pri tvorbe textov? Predsa len, aj tam potrebujete mať silnú postavu...
Určite áno. Keď som ešte ako študent začínal, písal som rôzne vykonštruované námety, ktoré museli silou mocou mať zaujímavú pointu. Až Petr Jarchovský a Jaroslav Dušek mi vysvetlili, že postava je dôležitejšia. Pesničky preto píšem tak, že si vymyslím postavu, ktorá zosobňuje určitú vlastnosť, o ktorej chcem hovoriť a následne skladbu odspievam v prvej osobe.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: David Cysař - Xindlx.cz
Súvisiaci interpreti: Xindl X
