Hoci sa miláčik tohtoročnej SuperStar Lacko Angyal nedostal medzi najlepších a celkovo je na hudobnej scéne iba krátko, mnohých by prekvapilo, ako jasne sa stavia k otázke vlastnej kariéry. Za jeho úspechom rozhodne nehľadajte iba silný životný príbeh, ale predovšetkým osobnostné čaro, ktorým zapôsobil aj na porotcov.

Niet pochýb, že sedemnásťročný Lacko sa na nič nehrá, koniec koncov, aj nás o tom presvedčil počas nedávneho rozhovoru. Ak by si mohol vybrať, rád by si strihol duet s Adamom Ďuricom, z doterajších spoluprác si ale najviac pochvaľuje tú s Leošom Marešom, ktorý ho pozval na pódium vo vypredanej pražskej O2 aréne. Pre mladého speváka to bol najsilnejší zážitok zo súčasného mediálneho humbugu, ktorý sa okolo jeho osoby strhol po krátkom účinkovaní v speváckej šou. Prezradil nám aj to, či si vie predstaviť aj svoje pôsobenie v úlohe moderátora.

V talentovej súťaži si sa objavil už v roku 2016, teraz sme ťa mohli vidieť skúšať šťastie opäť. Čo sa dialo počas tých dvoch rokov?

Vlastne nič. (smiech) Doslova som prestal s hudbou. Myslel som si, že to nemá význam, že moje spevácke pokusy nikam nevedú. 

Prečo si si to myslel? Či už v programe Česko Slovensko má talent, ale i v SuperStar ťa porota hodnotila kladne. Čím si myslíš, že si ich zaujal?

Nemal som čas na hudbu. Venoval som sa športu, štúdiu, a to mi vypĺňalo celé dni. Aj do Superstar som vlastne prišiel len tak tak. O kastingu som sa dozvedel iba deň vopred. Sebakriticky však musím povedať, že po hudobnej stránke sa na mne nezmenilo nič. Beriem to tak, že som dostal druhú šancu. A to hneď v tíme tých najlepších. Úprimne, ani teraz neverím, že sa zo mňa stane spevácke eso, ale chcem sa dostať o kus vpred a využiť možnosť, ktorá sa mi opäť naskytla.  A čím som porotu zaujal? Zrejme energiou, ktorú vyžarujem, pozitívnym prístupom a vzbudil som v nich takú radosť, že ma chceli vidieť ďalej.


Do akej miery si myslíš, že sa ľudia okolo umelca podieľajú na jeho úspechu?

V minulosti som už mal manažéra. Dohodli sme sa na určitých veciach. Napríklad som mu ani neplatil, iba preplácal náklady súvisiace povedzme s cestovaním. Nefungovalo to, spoluprácu som ukončil. Až teraz vidím ten diametrálny rozdiel v manažovaní. Je neuveriteľné, s akou ľahkosťou to ide. Každý vie, čo má robiť a medzi nami sa vytvorila absolútna dôvera. Rozdiel samozrejme vidím aj v kontaktoch a celkovom prístupe. Uvidíme, ako sa bude naša spolupráca vyvíjať, no ak mám povedať sám za seba, vidím to pozitívne.

Nezvažuješ napríklad sťahovanie do Bratislavy?

Zatiaľ určite nie. Bratislava a Komárno sú od seba vzdialené ani nie sto kilometrov. V prípade potreby tu viem byť do dvoch hodín. 

Tvoju skladbu Pošta už pozná celé Slovensko. Zaujal si tiež piesňou Krása hudby. S akými názormi sa stretávaš? Nech už sú však akékoľvek, verejnosť si určite zaujal aj ako zdatný klavirista.

Ďakujem pekne. Áno, hru na klavír milujem, myslím, že mi ide lepšie než hra na gitare. V prípade týchto dvoch skladieb sa stretávam s protichodnými reakciami. Jedni tvrdia, že Pošta je najlepšia a neprekonateľná, v iných fanúšikoch viac zarezonovala tá klavírna skladba. Pošta bude navždy mojím kariérnym míľnikom - hold, nastavil som si latku poriadne vysoko. (smiech)


Ako vnímaš negatívne odozvy? Si mladý chalan, ktorý je v šoubiznise zatiaľ iba krátko. Zrejme nie je úplne jednoduché to filtrovať.

Máš pravdu, reakcie na moju osobu bývajú aj negatívne. A ja ich sledujem. Práve nedávno som si všimol negatívne komentáre na Youtube, tak som dotyčnému odpísal, aby sa spamätal! Nech si uvedomí, že ten, koho hejtuje, to môže aj čítať. Ja dokážem prijať akýkoľvek názor a chápem, že sa nemusím páčiť všetkým. Ale aby to išlo do atakov a nadávok, to mi príde choré. Najmä ak ma niekto osobne ani nepozná.

Zrejme ti v posledných týždňoch pribudlo aj množstvo "kamarátov"...

Presne tak. Žiadosti o peniaze, to už je pomaly na dennom poriadku. Ale poviem k tomu len toľko. Nenechám sa zneužívať, využívať, veď ide o moju budúcnosť. Nech to znie akokoľvek tvrdo, určite som v posledných týždňoch dospel. Som egoistickejší a na ľudí tvrdší.

Určite zažívaš väčší psychický tlak na svoju osobu, v porovnaní s minulosťou. Ako sa zvykneš ventilovať?

Najlepšie sa cítim v spoločnosti ľudí, ktorí ma majú radi. Celý deň mám ale nabitý, okrem školy chodím i na Detskú futbalovú ligu, ktorú riadim. Okrem toho úrady, ak je treba niečo vybaviť, potom kariéra. Chodím domov večer, zaľahnem a spím. Aj dnes je jeden z tých bláznivejších dní. Ráno som bol vo vysielaní, teraz nahrávame s chalanmi v štúdiu, popritom robím rozhovory, potom utekám do Komárna na ligu a večer padnem od únavy do postele.

Tých vystúpení sa ti kopí, máš nejaký svoj rituál, kým vyjdeš na pódium?

Musím si skočiť na WC, inak ma to chytí vždy počas vystúpenia. (smiech)

A čo je obvykle prvá vec, ktorú urobíš po koncerte?

Napijem sa a poriadne vydýcham, keďže som astmatik.


Stihneš tento rok aj dovolenku?

Dúfam! Začiatkom augusta plánujem ísť do Chorvátska - prvý raz k moru. Pevne verím, že mi to vyjde.

Dajú ti vôbec fanúšikovia po koncerte možnosť vydýchnuť?

Mám za sebou autogramiádu, stretnutie s fanúšikmi a niekedy je toho ozaj veľa. Tak veľa, až som sa musel už párkrát zachovať neľudsky a povedať im, že sa uvidíme na inej akcii, aby som sa vôbec dostal domov. 

Napriek tomu, spomínaš si na reakciu fanúšika, ktorá ťa prekvapila, možno až dojala?

Mám ich v pamäti niekoľko. Milo ma prekvapilo, keď prišla prosba o podpis na kryt od mobilu, inému chalanovi som sa zas podpisoval na krk, asi vrcholom bol podpis na ženský zadok. (smiech) Niektoré situácie ma vedia prekvapiť, až zaraziť a ja netuším, ako konať. Ale na druhej strane, čo by som neurobil pre niekoho radosť?

Ladislav Angyal na koncerte Leoša Mareša, O2 aréna Zdroj: CNC Karel Kopáč / CNC / ProfimediaLacko Angyal zaspieval Poštu v O2 aréne

Vedel by si si sám seba predstaviť aj v úlohe moderátora?

Už mi veľa ľudí povedalo, že by som to mal vyskúšať. A aj by ma to asi bavilo. Z doterajších spoluprác si najviac pochvaľujem práve tú s Leošom Marešom. Strávil som s ním vtedy skoro celý týždeň a je to fakt profík! Môj problém ale je, že som veľmi zhovorčivý, uvažujem dopredu, stále rozprávam, a pomaly ani neviem o čom. Vzniká z toho taká gulášová polievka. V SuperStar však majú moderátori kartičky, čiže vedia, o čo sa oprieť. Ja by som kartičku asi ani nepotreboval.

Načrtol si tému pracovných spoluprác. Máš medzi potenciálnymi adeptmi aj speváka či speváčku?

Páči sa mi tvorba Adama Ďuricu. Určite by som však ostal pri slovenských interpretoch - spievať po anglicky si zatiaľ netrúfam. S angličtinou nie sme vôbec kamaráti. Chodím ale na doučovanie, keďže budúci rok z tohto jazyka maturujem.

Ak by si sa mal v tomto momente rozhodnúť, zvolil by si si kariéru alebo školu?

Vieš, ako sa hovorí, papier je dôležitý. Ale ja si viem vytvoriť problémy jedna radosť. Takže vlastne neviem. Som majster problémových situácií.

Ako riešiš problémy?

Buď sa vyriešia samé a ak sú veľké, veľa s tým aj tak nenarobím. No tie menšie sa mi väčšinou podarí vyžehliť. Teraz mi napríklad pomáha aj známejšia tvár. Minule mi chýbala fixka na podpisovanie kartičiek a pani predavačka mi ju dala zadarmo. Chcela tiež podpis pre svoju dcéru a povedala mi, že ten je vzácnejší ako nejaká fixka.

Máš, celkom na záver, odkaz pre čitateľov Hudba.sk?

Som rád, že ste si na mňa z redakcie našli čas a urobili so mnou rozhovor. Všetkým dobrým ľuďom, ktorí mi fandia, by som rád odkázal, aby mi fandili i naďalej, chodili na moje vystúpenia a aj takto nenásilne by som rád propagoval môj Instagram, kde sa môžete dozvedieť všetko podstatné, vrátane plánovaných akcií. Ďakujem!

Autorka: Danka Šoporová
Foto: Facebook.com/superstartv2018 (titulná fotografia), CNC Karel Kopáč / CNC / Profimedia (foto v článku)