Formácia Evanescence sa len pred nedávnom predstavila v pražskej Incheba Aréne. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s charizmatickou Amy Lee, ktorá prezradila niečo o svojich inšpiráciách a v rozhovore sa dotkla aj témy fanúšikov, ktorí jej chcú na koncertoch strhnúť šaty.
Práve teraz som Amy Lee z Evanescence. Ak by sme sa rozprávali na ulici alebo len tak nezáväzne pri káve – hovorili by sme o všetkom možnom, teraz sa budeme rozprávať najmä o hudbe, a to je práve ten rozdiel. To odtrhnutie od reálneho sveta mi miestami príde trochu obmedzujúce, najmä v momentoch, kedy sa všetko točí okolo mňa a nehľadí sa na ostatných. Aby som ale trochu načrela aj do svojho súkromia – doma nechodím stále v čiernom, nemávam takú hrubú vrstvu make-upu a očných liniek, milujem zvieratá a strašne rada varím.
Označila by si to štvorročné obdobie medzi albumami za umeleckú pauzu?
Ani sama neviem. Jedna vec je, že som stále tvorila nové pesničky, no treba podotknúť, že bez nejakého konkrétneho zámeru – proste iba tak, pre zábavu a svoje vlastné umelecké potešenie. Vďaka tomu som pochopila, že skladanie hudby by nemalo byť podmienené tým, že do roka musím vydať nový album. Tie štyri roky tak boli časom, ktorý som potrebovala na akúsi kreatívnu regeneráciu. Pre Evanescence som žila desať rokov, takže malý oddych mi iba prospel.
O budúcnosti Evanescence sa však v súčasnosti priveľa nevie...
Som si vedomá toho, že naši fanúšikovia umierajú túžbou vedieť, čo sa bude diať, no úprimne povedané to nevieme ani my. Znie to ako strašná fráza, ale chcem nasledovať hlas svojho srdca a to zatiaľ mlčí. Môžem však prezradiť, že pracujeme na novom videoklipe ku skladbe Lost in Paradise, ktorý by mal byť hotový už o pár mesiacov.
Evanescence - Lost in Paradise
Objavili sa fámy, že skladáš symfonické dielo. Čo je na nich pravdy?
Absolútne nič, hoci po niečom takom túžim už strašne dlho. Mojím tajným snom je robiť filmovú hudbu. V minulosti som dokonca študovala kompozíciu, no potom sme dostali ponuku na nahratie albumu a ja som sa stala rockovou hviezdou. (smiech)
Vždy si však chcela byť súčasťou "zaujímavej spolupráce". Čo si má pod tým človek predstaviť?
Som rockerka, takže by som rada vyskúšala niečo nové – niečo úplne iné. Rada by som spolupracovala s niekým, kto by mi ukázal aj inú stránku hudby. Samozrejme je skvelé stretávať sa s muzikantmi, ktorí robia rovnaký žáner, no na to, aby sa človek posunul ďalej, potrebuje impulz od niekoho úplne odlišného. Často pritom dostávam množstvo ponúk na rôzne duety a podobne, čo si samozrejme ohromne vážim, no stále čakám na šancu, vďaka ktorej by som mohla vyliezť zo svojej rockovej ulity.
V jednom rozhovore si sa o Björk vyjadrovala ako o Mozartovi súčasnosti. Čo ťa na nej fascinuje?
Björk je podľa mňa z inej planéty. Obdivujem na nej, že sa nebojí experimentovať, a to aj za cenu toho, že ju ľudia nemusia prijať najlepšie. Nie je ju možné zaradiť do žiadnej škatuľky – počas jedného albumu sa profiluje ako obrovská hviezda a následne vydá nahrávku, za ktorú by sa nemusel hanbiť undergroundový umelec. Aby som sa ale vrátila k paralele s klasickou hudbou – keď nad tým tak rozmýšľam, Mozart by v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou bol metalista. Len si predstavte jeho skladby zahrané na elektrickej gitare – to by bol úplný thrash metal. (smiech)
Podľa tvojich slov ťa vo veľkej miere ovplyvnil aj Michael Jackson – čím konkrétne?
V prvom rade bol mojou obrovskou inšpiráciou ako spevák. V mnohom ma však ovplyvnil aj ako vizuálny umelec. Jeho videoklipy sú charakteristické obrovskou produkciou, ktorá za nimi stojí, a robí z nich monumentálne diela. V rámci Evanescence sa snažím o niečo podobné – veľká produkcia je základ.
Evanescence - What You Want
Fanúšikovia sa ťa na koncertoch často snažia dotknúť alebo ťa objať. Ako to vnímaš?
Trvalo mi pár rokov, kým som si na to zvykla. Samozrejme si na seba musím dávať pozor, najmä v určitých prípadoch, kedy sa niektorí z nich snažia až príliš a chcú si uchmatnúť kus môjho oblečenia. Spomínam si na naše prvé koncerty, kedy som z ich aktivity bola dosť vystrašená a nevedela som si zvyknúť na to, že sa so mnou chce každý rozprávať a fotografovať.
Nechcem však nikomu krivdiť, a preto musím povedať, že máme skvelých fanúšikov. Aj pred dnešným koncertom (reportáž) nás pred halou čakalo asi dvadsať ľudí, ktorí sa s nami chceli odfotiť. Rozhodli sme sa, že ich vezmeme dnu na zvukovú skúšku a strávime s nimi pár minút. V konečnom dôsledku sme my tí, ktorí musia byť vďační – veď predsa, ak by nás ľudia nepočúvali a nekupovali si naše albumy, neboli by sme tam, kde sme teraz.
Podporuješ kampaň "Out of The Shadow", ktorá je zameraná na boj proti epilepsii. V čom presne spočíva tvoj prínos?
Je to hlavne o boji proti ľudskej ignorancii. Chcem, aby verejnosť pochopila, že táto choroba je reálna a postihuje veľké množstvo ľudí. Epilepsiu možno má aj váš kamarát, kolega či šéf v práci – nemali by ste pred tým zatvárať oči. Okrem osvety je však dôležité venovať sa i tým, ktorí touto chorobou trpia. Musia pochopiť, že to nie je nič, za čo by sa museli hanbiť alebo skrývať pred zrakmi ostatných. Keď je človek iný, cíti sa byť sám – to je aj môj prípad. Vždy som bojovala s tým, že som bola iná ako ostatní.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Ján Vlk – Dreamwolf
Súvisiaci interpreti: Evanescence
