Aké je to splniť si hudobné sny a pravidelne hrávať na jednom pódiu s hviezdou svetových rozmerov, virtuóznym huslistom Robym Lakatosom? Aj o tom je rozhovor s talentovaným slovenským hudobníkom, multiinštrumentalistom Ľubomírom Gašparom, ktorému sa cez hranie v Robyho kapele otvorila cesta na zahraničné pódiá.

Ľubomír Gašpar zostal verný aj svojím koreňom a ako darček pre domáce publikum na oplátku pozval Robyho na niekoľko spoločných koncertov na Slovensko. V rozhovore, ktorý redakcii Hudba.sk poskytla Saša Pastorková z OZ Spectaculum, sa dozviete aj to, aká bola jeho cesta k tejto výnimočnej spolupráci.

Kedy si sa prvýkrát dostal do kontaktu s hudbou Robyho Lakatosa?

Vyrastal som na folklóre. Bol to najmä slovenský folklór. Chodil som aj do základnej umeleckej školy, kde som hral klasiku. S jazzom som vtedy nemal bližší kontakt. Stalo sa to až na konzervatóriu. Keď som mal asi šestnásť rokov, tak som prvýkrát počul CD Robyho Lakatosa Live From Budapest. To CD a tá muzika zmenili nám všetkým pohľad na hudbu a hudobné fúzie.

Kto boli tí všetci? Ako by si popísal vašu generáciu hudobníkov?

Hovorím o komunite mladých muzikantov, ktorí sme sa zaujímali o hudbu folklórnu, rómsku, world music a jazz. Táto nahrávka zmenila náš pohľad na to, čo všetko je možné, a akým spôsobom sa dajú tieto rôzne žánre spojiť dokopy. Klasická hudba, rómska hudba, jazz a folklór rôznych národov. Robymu Lakatosovi spolu s jeho ansámblom sa to podarilo postaviť do koncertnej podoby. Pre mňa je v tejto hudbe veľmi dôležitá estetika. Teda dávka toho, ako sa mu to majstrovsky podarilo nakombinovať, v akom pomere. Išlo o veľmi estetické dielo a nám všetkým to zmenilo pohľad na hudbu tak, že sme tým boli ovplyvnení v rámci našej vlastnej tvorby, a podľa mňa aj stále sme. Roby priniesol nový štýl, nový druh hudby, fúzie.

Tvoje prvé stretnutie s hudbou Robyho Lakatosa bolo teda cez jeho tvorbu.Ty si sa tiež vyvíjal ako hudobník a môžeme povedať, že si rovnako ako on spájal nespojiteľné. Ako si sa dostal k hraniu na cimbale s jazzovými hudobníkmi?

Keď som študoval na konzervatóriu, tak som úplne nezapadal medzi ostatných. Študovali sme klasickú hudbu, ktorú som vždy mal rád a doteraz ju mám rád, ale už vtedy som sa zaujímal aj o iné žánre. Nebol som vyložene ten klasik, bol som iný. Vtedy to nevyzeralo úplne dobre. Nakoniec sa mi ukázalo, že aj napriek tomu, že som bol iný, bolo to správne. Spájal som často slovenský folklór s prvkami jazzu a rôznych iných žánrov a tiež s folklórom rôznych národov. Takto vznikol aj Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt.

Kedy a pri akej príležitosti ste sa stretli s Robym osobne?

Moje prvé stretnutie s Robym Lakatosom naživo bolo, keď som bol na jeho koncerte vo Viedni asi pred pätnástimi rokmi. Bol to pre mňa veľký zážitok. Vôbec mi vtedy nenapadlo, že raz s ním budem hrať alebo že ma zavolá do svojho projektu. Neskôr som ho počul hrať v Budapešti, kde sme sa aj rozprávali. Bol vtedy veľmi milý. Stretli sme sa v jednom podniku a dali sme sa do reči. Povedal mi, že má na druhý deň koncert, a opýtal sa ma, či by som chcel prísť. Vedel, že som cimbalista. Moja odpoveď bola, samozrejme, pozitívna. Išlo o privátny koncert iba pre pozvaných hostí, Roby však zodvihol telefón a vybavil pre mňa a mojich kamarátov štyri lístky. Išlo o koncert v Hoteli Marriott. Hral vtedy s Biréli Lagrènom a Kornélom Fekete-Kovácsom a bolo to úžasné. To bolo naše prvé stretnutie.

Asi o päť rokov neskôr sme s Júliou Kozákovou rozmýšľali, koho zavolať ako hosťa do projektu Manuša. Navrhol som Robyho Lakatosa. Bola to veľká vec. Zohnal som naňho číslo od môjho kamaráta cimbalistu Jena Lisztesa, ktorý s ním hráva a ktorého teraz zastupujem. Zavolali sme Robymu a naše pozvanie prijal. Týždeň pred tým koncertom mi napísal SMS správu: "Ahoj, ty si ten cimbalista, s ktorým budem hrať o týždeň?". Neskôr som zistil, že si vtedy robil akoby taký rešerš cimbalistov. Zháňal človeka, ktorý je mladý, univerzálny a chcel by zastupovať jeho cimbalistu, pretože jeho cimbalista veľa koncertuje a má rozbehnutú sólovú kariéru.

Roby mi vtedy povedal, že nechce striedať veľa hudobníkov. Chcel by mať stáleho cimbalistu v kapele. Po tejto SMS správe mi zavolal a opýtal sa ma, či by som chcel hrať v jeho ansámbli. Zo začiatku to bola pre mňa taká veľká vec, že som mal z toho stres. Moja odpoveď však znela "samozrejme, že chcem", a že to je pre mňa česť. Zároveň som vedel, že o týždeň budeme spolu prvýkrát hrať s projektom Júlia Kozáková – Manuša. O to to bolo pre mňa ťažšie. Mal som pocit, že to je akoby skúška. Čo ak sa o týždeň stretneme a jemu sa nebude páčiť, ako hrám? (smiech)

Váš prvý spoločný koncert teda prebehol počas Gypsy Jazz Festivalu v roku 2022?

Áno. Prišiel Gypsy Jazz Festival, mali sme skúšku a dopadlo to naozaj veľmi dobre. Po skúške som ho viezol na hotel a hovorí mi: "Tak čo, chceš so mnou hrať? Keby sme mali hrať napríklad v Berlíne, tak preferuješ skúšku tam alebo prídeš do Budapešti?" Tak sme sa o tom bavili a následne, asi o mesiac, ma zavolal na koncert do Chorvátska. Bol to pre mňa naozaj zážitok a zároveň veľká škola. Stala sa nám tam taká vec, že sme išli z Budapešti dodávkou a požičali nám menšiu, ako bolo dohodnuté. Zistili sme, že by sme sa tam nezmestili. Muselo sa ísť po ďalšiu. Tým sa to celé predĺžilo a stratili sme čas na zvukovú skúšku.

Čo to pre teba znamenalo? Prvý koncert s Robym v zahraničí a bez skúšky?

Bol to môj úplne prvý koncert s nimi a ja som tam prišiel a nebol vôbec čas na skúšku. Roby mi hovorí: "Dobre, Ľubomír, máme zvukovú skúšku. Stihneme si zahrať jednu vec, ktorú chceš?" Vybral som si skladbu, ktorú som mal najradšej, aby som si vytvoril dobrý pocit. Začali sme hrať a všetko super fungovalo. Potom sme odohrali koncert a ten tiež dopadol úžasne. Povedal som si, že hoci ideme bez skúšky, budem hrať naplno. Bola to výzva a ono sa to podarilo. Po koncerte mi Roby povedal, že mi gratuluje a že spolu odohráme ešte veľa koncertov. Doteraz si pamätám ten pocit, tešil som sa ako malý chlapec.

Odvtedy som začal s ním hrávať. Odohrali sme odvtedy veľa koncertov. Hrali sme v Budapešti s filharmóniou, tiež v Rumunsku a veľa iných krásnych koncertov. Odohrali sme koncert pod Parížom na známom Django festivale. Znamenalo to pre mňa veľa stresu aj veľa radosti. Bola to zároveň veľká škola. Roby vyžaduje koncentráciu a plné nasadenie. Hudobníci, ktorí s ním hrajú, sú naozaj hudobní velikáni. Ocitol som sa na mieste, kde sú ľudia v určitých smeroch skúsenejší ako ja. Bola to pre mňa výzva. Mám stále za čím ísť a v čom sa zlepšovať. Na jednej strane išlo pre mňa o úplne nekomfortnú zónu. S Robym je to niekedy aj tak, že mení repertoár podľa toho, ako to cíti. Tiež je potrebné vedieť veľa repertoáru zahrať naspamäť. Zároveň som na seba dosť kritický. Keďsa mi niečo nepodarí, tak sa na seba hnevám. O to je to pre mňa náročnejšie.

Ako sa v jeho kapele cítiš dnes?

Nebol som si istý, či to zvládnem, no často ide o zbytočné osobné strachy. Vždy som do toho išiel a nakoniec som si povedal, že to boli dobré rozhodnutia. Postupne som sa zlepšoval a uistil som sa v tom, že to môžem robiť a že nemusí byť vždy všetko stopercentné podľa mojich predstáv a treba byť na seba aj dobrý. Pre rast je dôležité vychádzať z komfortnej zóny a takéto možnosti sa neponúkajú úplne často.

Kedy si sa rozhodol, že by si Robyho opäť oslovil do nejakého tvojho projektu?

Po koncertoch s Robym a spolupráci s ním som ho chcel zavolať aj ja do nejakého môjho projektu. Rozmýšľal som, čo by to mohlo byť a aj aký žáner. Žil som štyri mesiace v Prahe. Býval som vedľa môjho dobrého kamaráta, huslistu Juraja Stieranku. Ako sme si tak hrali, hovorím si, že vždy sme chceli spolu hrať a bolo by super niečo vymyslieť. Rozmýšľal som, koho ešte osloviť. Napadli mi dvaja mladí chalani, ktorí sú veľmi talentovaní. Ide o gitaristu Milana Angela Nováka a kontrabasistu Filipa Heráka. Ja som sa medzitým presťahoval do Bratislavy, ale hovorím si, že toto zoskupenie si chcem nechať a bolo by fajn si zavolať nejakého hosťa.

Samozrejme som mal v hlave Robyho Lakatosa. Keďže on mňa oslovil do svojho projektu, ja by som ho rád priviedol na Slovensko, a tým vytvoril možnosť pre týchto mladých ľudí zahrať si s takým velikánom. Roby pozvanie prijal. Pre mňa bolo dôležité doniesť ho do Banskej Bystrice. Do mesta, v ktorom som študoval a kde ľudia jeho meno vnímajú a poznajú jeho hudbu. Máme už za sebou úspešný koncert v Banskej Bystrici, koncert v Bratislave. Čakajú nás ešte ďalšie dva koncerty.

Prvý z nich odohráme už 2. februára v Mestskom kultúrnom centre v Komárne. Teším sa z tejto spolupráce, pretože tam nás pozval Robyho menovec Robert Lakatos, skvelý klasický violista a world music hráč. Potom vystúpime 7. februára v krásnom priestore Empírového divadla v Hlohovci. Tu mám osobne veľmi dobrú skúsenosť s pani riaditeľkou Mestského kultúrneho centra Hlohovec, Luciou Loskotovou, ktorá nás k nim pozvala a ktorá sa snaží pozývať kvalitné umenie do Hlohovca.

Čia tvorba a aké hudobné žánre zaznejú počas koncertu?

Repertoár kapely bude veľmi pestrý. Zaznie rómsky folklór vo fúzii s jazzovou hudbou, máme tam jazzový valčík, gypsy swing, aj niečo z klasickej hudby. Bude to naozaj pestrá fúzia, ktorú si poslucháč môže predstaviť spojením môjho mena s Robym Lakatosom. Zahráme aj najznámejšie Robyho skladby ako Hora di Marrakchi, Nina, Dve gitary a veľa iných. Bude to veľmi virtuózne a energické. Bude to fúzia, počas ktorej zrazu z valčíka prejdeme do virtuóznych pasáží. Pôjde o dychberúci zážitok, ktorý bude stáť za to.

Koncertné turné Ľubomír Gašpar feat. Roby Lakatos z verejných zdrojov podporil KULT MINOR – Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Autorka: Saša Pastorková