FOM sa venuje produkovaniu inštrumentálnych hip-hopových beatov samplovaných starým soulom a jazzom. Jeho album Lo-Series vyšiel počas leta pod nezávislým hudobným vydavateľstvom ajlavmjuzik ako prvý diel beatovej série New Beats On The Block.

Si zatiaľ ešte pomerne neznámy producent. Predstav sa nám.

28-ročný chalan z Topoľčian, ktorý miluje hudbu. Ľudia ma môžu skôr poznať z drum and bassového prostredia, nakoľko sa venujem DJingu už 8 rokov. Taktiež hrávam house, funky a techno. Zbieram platne, som takzvaný "vinyl addict". Tvorbe beatov sa venujem asi 5 rokov. Spočiatku som si beaty robil viac-menej pre seba, neskôr som sa chcel posunúť ďalej. Vydal som 2 self-releasy, následne oslovil Mira Gajdoša z ajlavmjuzik, tomu sa páčili moje počiny, tak som spravil pre neho ďalší album, ktorý vyšiel začiatkom augusta. Ku každej mojej veci robím aj videá so starou tématikou, ktoré dotvárajú atmosféru (TU).

Ako vznikla tvoja prezývka FOM (Follow Original Message)?

Vždy ma najviac oslovoval undergroundový rap zlatej éry. Ten v sebe niesol tú hlavnú myšlienku, message. Rap ako aj každý iný hudobný žáner má byť o sebavyjadrení. To, že sa hip-hopová kultúra za tie roky posunula dopredu je prirodzené, no, bohužiaľ, kvantita predbehla kvalitu a hip-hop ako celok už nenesie skoro žiaden odkaz, je to len továreň generujúca pesničky pre masy.

Aké máš zatiaľ ohlasy na nový album?

Zatiaľ všetci chvália. Od kamarátov po maminu. (smiech)


Nízka zvuková kvalita, rozladenosť a krátka stopáž

Popíš mi trochu viac tvoj rukopis. Akú máš koncepciu a ako pracuješ?

Myslím si, že album možno zaradiť medzi Lo-Fi hip-hop. Sú to v podstate inštrumentálne beaty, ktoré sú špecifické nízkou sound kvalitou, rozladenosťou a špinavosťou. Tento štýl je na Slovensku ešte len v plienkach a venuje sa mu veľmi málo ľudí. Vo svete je však populárny. Lo-Fi (alebo Low Fidelity, Low Quality) sa prejavuje aj v techne a house. Lo-Fi hip-hop má najväčší "hype" v Japonsku, odkiaľ v podstate prišiel a taktiež v Nemecku, kde je Lo-Fi kultúra tiež veľmi silná.

K samotnej tvorbe a koncepcii, samplujem 70. roky, jazz a soul, niekedy prvopočiatočnú elektroniku. Nepatrím do kategórie producentov so samplerom (i ked človek nikdy nevie), tvorím len čisto v softvéri. Tam sampel deformujem rôznymi formami, orezávam výšky, pridávam saturáciu, uberám bit rate, aby sampel pôsobil "nižšou" kvalitou, ale stále musí znieť teplo a uchu prijateľne. Ďalej niekedy pridávam jednu dobu na konci taktu alebo ju uberiem. Je to určitá forma rukopisu, ktorých mám viac, tak ako každý producent. Ten istý proces aplikujem aj na bicie, a preto track pôsobí tak špinavo, proste Lo-Fi. (smiech) Do albumu som zaradil aj 2 tracky s "normálnymi" bicími (Welcome a Int), aby album na poslucháča nepôsobil príliš monotónne. Tam som bicie nedeformoval, ide o vysamplované breaky zo 70. rokov.

Máš hudobné vzdelanie?

Áno, 13 rokov som hrával na gitaru.

Aká bola tvoja cesta k tomuto štýlu? Hrával si v kapele?

Veru, nepatril som medzi tých, ktorí mali kapelu. Hrával som chvíľu v orchestri na hudobnej, ale to bolo všetko. Vyrastal som na The Prodigy, Beastie Boys, Nirvane, neskôr som prešiel na Offspring, Korn, Slipknot, Limp Bizkit. Potom ma sestra priviedla k elektronickej hudbe, pustila mi Machine Druma a ďalšie elektronické pochúťky a začal som sa uberať týmto smerom. Začal som hrávať drum & bass a postupne sa to nabaľovalo. Nepamätám sa, kedy a kde presne som počul nejaký prvý inštrumentálny beat, no spomínam si, že sestra mi dala na USB-čku album Daily Habits. Následne sme založili projekt zameraný na tvorbu inštrumentáliek, ktorý sa však neskôr vyprofiloval do niečoho iného. Ja som v podstate čakal, kým dokončím výšku, aby som sa mohol produkcii venovať naplno. Profilácia k Lo-Fi je asi viac-menej posledný rok-dva, predtým som také veci netvoril, viď môj prvý počin Shine Tape. Tá špinavosť ma úplne pohltila. (smiech)

Pri deformácii sa riadiš aj hudobnou teóriou, alebo to robíš čisto intuitívne?

Pri deformácii sa riadim len intuíciou, ako aj pri sekaní samplov. Producentskú teóriu som sa musel naučiť sám. Sú tam samozrejme mantinely, za ktoré nemôžem ísť, inak by to bolo nepočúvateľné.

Kto zo svetových producentov je ti svojou tvorbou najbližší?

U mňa sa to veľmi strieda, kedysi to boli ruskí Kovosh beats, dnes je to asi Knxwledge, spolu s japonským Youtarom, to sú majstri svojho remesla.

Tracky na albume majú pomerne krátku stopáž. Bol to zámer?

Ja nie som moc na dlhometráž. Keby som tracky robil dlhšie, už by začínali byť nudné a musel by som pridávať aranže, čo nie je moja parketa. Taktiež je to jeden zo znakov Lo-Fi hip-hop inštrumentáliek.

Bonus s Lourajderom

Vyhľadávaš spolupráce alebo radšej robíš sám?

Vyhovuje mi robiť samému, pretože to nie je až také komplikované. Pri iných žánroch sa spolupráce priam žiadajú. No z hľadiska skúseností by mi určite padli na osoh. Takže ich nevyhľadávam, ale ani sa im nebránim. Bavíme sa samozrejme v rovine spolupráce producentskej. S rapermi by som v budúcnosti spolupracoval rád. Ale keďže tento štýl je na Slovensku takmer úplne neznámy, je jasné, že sa im do toho nebude chcieť. Musí prísť vlna, potom bude o to záujem.

S bonusovým trackom Slow mo ti pomohli raperi Eremen a Prezident Lourajder. Bola to výnimka v tvojej produkcii?

Keďže toto bola jedna z mojich prvých príležitostí poskladať track s rapermi, nenazval by som to výnimka, pretože to bola v podstate prvá skúsenosť.

Ako spolupráca prebiehala?

Miro z ajlavmjuzik ma nakontaktoval na chalanov, poslal som im album, vybrali si track, ktorý im najviac sedel a do neho nahrali rapy.

Neláka ťa využiť potenciál akustických nástrojov? Prípadne osloviť speváčky?

Čo sa týka speváčok a akustických nástrojov, týmto smerom sa nepoberám a ani nechcem, stratilo by to všetku špinu, ktorú do toho dávam. Pretože je nemožné nahrať spev od speváčky a následne ho zdeformovať, nemusím hovoriť prečo. (smiech) Taktiež to platí pri živých nástrojoch.

Track Goodbye ma zaujal svojou emotívnou atmosférou. Ako vznikal?

Pri tvorbe albumu som si povedal, že posledný track musí byť niečím iný. Goodbye sa skladá len čisto zo samplu, bez bicích. Je inšpirovaný chalanmi z Outkastu, od ktorých mám sample a kompozične inšpirovaný Daedelusom.

Chcel by si robiť filmovú hudbu?

Pod filmovou hudbou si predstavujem celú orchestrálnu kompozíciu. Ja nie som hudobný skladateľ, v podstate len "kopírujem" to, čo niekto už niekedy vytvoril a dávam tomu novú tvár. Určite by som ale rád robil soundtracky k filmom. Dokonca som si natočil vlastný klip, tak čekuj moje sociálne siete, nájdeš ho tam do pár týždňov.

Kde čerpáš inšpiráciu?

Inšpirácia ide úplne odvšadiaľ. Fun fact, od rána do večera mám niečo dočinenia s hudbou, buď ju počúvam alebo tvorím. Nemám rád ticho. (smiech)

Na čom momentálne pracuješ a aké máš plány?

Makám na beatoch, ktoré plánujem ďalej rozosielať po vydavateľstvách.

Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: Peter Sit