Už zajtra (28.9.) bude mať na televíznych obrazovkách premiéru nová hudobná šou, ktorú majú pod palcom známy hudobný manažér a najbližší spolupracovník Richarda Müllera Adnan Hamzič, režisér Richard Raiman a hudobník Peter Bič, ktorý sa predstaví netradične v role moderátora.
S dvojicou hlavných tvorcov relácie 3 pódiá, Adnanom Hamzičom (ďalej len AH) a Richardom Raimanom (RR) sme sa pred pár dňami stretli a rozprávali sa o ich názoroch na rôzne témy týkajúce sa slovenskej scény a hudobného biznisu, ku ktorým majú rozhodne čo povedať.
Stretávame sa spolu najmä kvôli pripravovanej hudobnej šou, tak hudbou aj začnime. Adnan, kedy si zistil, že sa chceš v budúcnosti venovať hudbe naplno?
AH: Na komplexnú otázku komplexná odpoveď. Profesionálne som sa začal venovať hudbe v pomerne mladom veku. Mal som 21 rokov, keď som robil prvú hudobnú produkciu. Oslovil ma vtedy Richard Müller a mojím úplne prvým hudobno-manažérskym počinom bola Cigaretka na dva ťahy. Čo je ale dôležité povedať: nikdy som nemal vysnívané sny. Vždy som sa však dokázal chopiť príležitostí, ktoré sa mi ponúkali, využiť ich a ďalej rozvíjať.
Čiže v tvojom živote ti všetko padlo do náručia?
AH: To je naozaj veľmi nepekne povedané! (smiech) Každému človeku prichádza do života množstvo príležitostí. Otázkou je, ako ich vníma, či ich vidí a do akej miery je schopný sa im obetovať. Pretože garantujem ti, že nikomu nič nepadne z neba.
RR: Adnan veľmi rýchlo odhalil svoje schopnosti. Otázkou je, kde by bol, keby sa venoval tomu, čo vyštudoval. Možno ešte oveľa ďalej, ťažko povedať. No ja tvrdím, že minimálne v našich zemepisných šírkach je v tom, čo robí, absolútna špička.
AH: Nie som snílek, ktorý si v piatich rokoch predsavzal, že sa bude živiť hudbou. Študoval som réžiu, ale veľmi skoro som nadobudol pocit, že zo mňa dobrý režisér nikdy nebude. Od toho bol len kúsok k produkcii a odtiaľ zas k manažovaniu kapiel. V tejto činnosti som sa napokon našiel, sústavne ju rozvíjal a vlastne ju rozvíjam dodnes.
Ľudí, ktorí sa venujú produkcii, je veľmi veľa. Bez čoho by si dnes nebol tam, kde si?
AH: Bez Riša Müllera.
No ak je reč o tvojich vlastnostiach?
AH: Ja som hard-worker. To je celé. Bola mi nadelená kreativita, schopnosť premýšľať, vymýšľať a inšpirovať sa rôznymi vecami. No za všetkým stojí predovšetkým tvrdá práca. Makať, stále, krvopotne... Samozrejme, že nemusíš, nikto nemusí, ale potom nech sa nesťažuje.
RR: Musia sa spojiť dve veci - vycítiť a chopiť sa šance, nezľaknúť sa jej a tvrdo drieť. V praxi totiž častokrát nastanú dve situácie. Vidieť šancu, ale nebyť "dríč", alebo naopak byť dríč, ale šancu nezbadať. Preto mnoho ľudí ostáva stáť na jednom mieste.
AH: Neraz bývam priamym svedkom toho, ako ľudia nedokážu využiť príležitosť. My si často prenajmeme niekoho na prácu - na dobu určitú. Už po pár dňoch ten človek stratí energiu a zápal do práce. Vidieť na ňom, že pracuje iba pre peniaze. To je podľa mňa veľmi nešťastná "motivácia". Taký človek aj rýchlo vyhorí. Ja viem práci obetovať naozaj veľa a nedokážem pochopiť, ak to tak u niekoho nie je. Aj preto môžem vyzerať ako tvrďas, ignorant alebo krutý šéf. No je to len a len preto, že viem, čo všetko sa dá dosiahnuť, kde sú ľudské méty. Ak sa to niekomu nepáči, smola. Ja napríklad nemôžem strpieť, ak vidím niekoho na výrobe len tak posedávať.
RR: A to aj vtedy, ak má ten človek regulérnu pracovnú pauzu. (smiech)
AH: Treba žiť projektom!
RR: Veď aj preto vzniklo heslo: "Tvárme sa zaneprázdnene, Adnan prichádza!"
Čiže keď si ma tu teraz videl sedieť a čakať na teba, mal si nervy...
AH: Nie, pretože nepracuješ pre mňa! (smiech)
Zdroj: Dominika Kentošová / RTVSKatarína Knechtová v relácii 3 pódiáNačrtol si, že peniaze nie sú pri tvojom rozhodovaní sa, do akých projektov pôjdeš, kľúčové. Počúvaš teda intuíciu?
AH: Skôr vyberám srdcom. Dostal som v minulosti ponuku, že mám spolupracovať s herňou. Za fakt veľké peniaze. Prišlo aj k rokovaniam, ale nakoniec som z toho odstúpil. Nedokázal by som robiť reklamu niečomu, čo rozvracia rodiny, ničí ľudí a podobne. Takže je to určite kombinácia morálnych zásad, intuície a srdca. Neľutujem však žiadnych vecí, ktoré v mojom prípade skončili neúspechom. Veď každá škola sa platí a ja neúspech vnímam ako školu do života. V dnešnej dobe je pekné, že máme právo výberu. Niekedy sa veci nepodaria a tak to má byť. Možno trochu spirituálne verím, že všetko sa deje pre niečo a čo sa nemá stať, sa ani nestane.
RR: Čo sa mňa týka, intuícia je dôležitá. Či už má racionálny charakter alebo formu emócie. Musím si zaklopať - za roky môjho pracovného nasadenia intuícia zohrala dôležitú rolu. S odstupom času dokážem zhodnotiť, že len a len na základe nej som sa v určitých veciach rozhodol správne.
Adnan, dozvedeli sme sa, aký si šéf. Aký je ale tvoj vzťah k autoritám? Dokázal by si mať nad sebou nadriadeného?
AH: Mám. Richarda.
Ale tá pomoc je zrejme obojstranná, či?
AH: Ja ho fakt vnímam ako šéfa. Ale asi viem, ako tú otázku myslíš. Človeka nado mnou si musím úprimne vážiť. Mať ho rád, rešpektovať jeho priania a chcieť mu "slúžiť". Slepo však robiť nejaké úlohy pre osobu, ktorá je mojím šéfom iba vďaka tabuľke na dverách - to by som nedal. Pokiaľ by som nemal na výber, potreboval živiť rodinu a nebola by iná možnosť, zatnem zuby, to je jasné. No chvalabohu, tohto som bol ušetrený. Som vďačný, že v živote som sa nemusel podriadiť niečomu, čo nerešpektujem a neuznávam.
RR: Ja si musím rovnako vytvoriť vzťah k autorite, či už je reč o šéfovi v práci, riaditeľovi školy a podobne. Slepo nasledovať niekoho, kto si uzurpoval pozíciu autority, to určite nie. S prirodzenými autoritami však nemám problém. Tá z človeka vychádza a je úplne v poriadku. Prirodzený rešpekt je skvelá vec, ten hraný skôr prúser.
Prejdime pomaly k novej hudobnej šou, v ktorej dávate priestor aj novým talentom. Majú to dnes začínajúci umelci jednoduchšie v porovnaní s minulosťou?
RR: Minimálne z toho, čo počúvam a vidím okolo seba, možnosť tvoriť majú interpreti rovnakú. Môžu tvoriť doma, na záhrade, osamote alebo v okruhu blízkych, to sa nezmenilo. Skôr sa zmenila doba, a to najmä vplyvom sociálnych sietí. No je to dvojsečná zbraň.
Ešte pred pár rokmi bolo jedinou možnosťou pre umelca odprezentovať sa prostredníctvom televízie, rádia alebo napríklad na námestí. V dnešnej dobe za nich urobia veľkú prácu práve sociálne siete. Ich dosah môže byť fakt obrovský. ALE! Vidíte napríklad číslo 20-tisíc zhliadnutí! Môže to byť však 20-tisíc Indov alebo ľudí, ktorí si na stovkách IP-adries pozrú vaše dielo, pretože sa im páči. Preto tvrdím, že televízia je tou jedinou vernou mincou, ktorá vám dá vierohodný obraz o vašej tvorbe. Okrem toho ponúka priestor i ľuďom, ktorí sú noví, zaujímaví a doposiaľ nedostali možnosť prezentovať sa.
Zdroj: Dominika Kentošová / RTVSPeter Bič v relácii 3 pódiáMôžu už etablované mená na hudobnej scéne typu Richard Müller či Peter Bič vnímať nové kapely ako konkurenciu?
AH: Nemyslím si, že tam nastáva prudká rivalita, skôr prirodzená zvedavosť. Rišo Müller napríklad s veľkým záujmom a s otvorenými ústami sledoval v našej novej relácii fantastický výkon jednej mladej kapely, ktorá hrala fakt úžasne!
RR: Mnohí z hudobníkov, ktorí sa v rámci šou predvedú, majú v sebe zakotvenú prirodzenú rivalitu. Takáto súťaživosť je úplne bežná, v poriadku, podnecuje hudobníkov k väčšiemu výkonu a posúva ich vpred.
Poďme na to konkrétnejšie: percentuálne, talent verzus drina?
RR: 20:80
AH: Presne tak.
Takže mohla by som byť aj ja v mojom veku (37) ešte úspešnou hudobníčkou? Neviem spievať, nemám žiadne základy, ale drela by som ako kôň.
RR: Nuž, aspoň základné hudobné zázemie je vítané. (smiech)
Do akej miery je dôležitá fyzická krása? Imidž?
AH: Fyzický vzhľad je sekundárna záležitosť. Povedal by som, že tuctová krása je skôr nevýhodou. Vezmime si Adele. Tá vôbec nie je šoubiznisový typ, no akonáhle otvorí ústa, všetci padajú na zem. Alebo Ed Sheeran. Zo slovenských speváčok Viktória z Peter Bič Projekt či Zuzka Smatanová. Vyžarujú neskutočnú energiu, majú úžasnú charizmu. Sú to skrátka zaujímavé ženy. Aj keď je dobrý marketing, no pesnička slabá, ide o chvíľkový úspech, nič trvalé. Čiže, aby som to upresnil. Pokiaľ nie je dobrý produkt, všetko ostatné je marginálne.
Ako dlhá vzniká dobrý hit?
AH: Máme tu Richarda, ktorý si sadne a text k piesni napíše hneď, na jednu šupu. Potom je tu povedzme Michal Horáček. Ten si dáva načas a skladbu píše hoc pol roka. Napríklad hit Baroko. Oba príklady sú legitímne. To, že je niekto majster v improvizácii, ešte neznamená, že je skvelý hudobník.
Do akej miery je práve schopnosť improvizácie pre hudobníka potrebná?
RR: Sú veci, ktoré sú naučené, a potom veci, ktoré sú človeku dané. Aj improvizácia sa dá istým spôsobom naučiť. No vždy príde niekto, kto bez prípravy, skúšky či tréningu odpáli fakt úžasnú šou. Pretože má ten talent. Jedným slovom DAR.
Čo nesmie chýbať dnešným hudobníkom?
AH: Gule!
RR: Pokora! Tiež si treba uvedomiť, že nie je spevák ako spevák. Sú typy spevákov, ktorí vypredávajú koncerty a narodili sa pre to, aby vystupovali na veľkých pódiách. Potom sú tu speváci, ktorí vyzerajú na väčších štadiónoch, pri všetkej úcte, smiešne, ale v klube i v štúdiu znejú úžasne. Teba ale asi zaujíma prototyp dokonalého speváka. Ten vieme aplikovať na všetky druhy pódií. Potom tu však máme spevákov, ktorí disponujú tou svojou unikátnosťou prejavu. To znamená jedinečným výrazom, osobnosťou, zaujímavou farbou hlasu, osobitým zvukom. Dokážu skĺbiť viac elementov do jedného lákavého balíčka.
AH: Súhlasím s Richardom. Nie každý je uplatniteľný na všetky druhy prejavu. Dobrý spevák je výnimočný v jeho osobitosti a unikátnosti prejavu. Všetci poznáme hudobníkov, ktorých vieme identifikovať hneď po úvodných tónoch - U2, Rolling Stones či Queen. V tom tkvie ich sila či bezkonkurenčnosť.
Zdroj: Dominika Kentošová / RTVSŠtefan Štec v relácii 3 pódiáAdnan, máš ty ešte vôbec kapacitu objavovať nové talenty?
AH: Niekedy nerobím celé dni nič iné. Samozrejme nerobím to sám, ale s tímom ľudí.
Do akej miery je pre hudobníka podstatné to, akými ľuďmi sa obklopí?
RR: Do istého momentu je to kľúčové.
AH: No neznamená to, že hudobník má byť s danými ľuďmi spätý naveky. Ak by napríklad Quincy Jones nespolupracoval s Michaelom Jacksonom, ťažko odhadnúť, akým smerom by sa uberala jeho kariéra. Veď aj vďaka tejto spolupráci vznikol najpredávanejší album všetkých čias Thriller.
Mnoho spevákov na tom však stroskotalo a verilo ľuďom, ktorí sa na nich chceli len priživiť. Ako si medzi nimi vybrať správne?
RR: Na to je práve dôležitá dobrá intuícia.
AH: Netreba sa báť osloviť aj veľké esá, ktoré sú v biznise roky a majú za sebou konkrétne výsledky. Garantujem ti, že ak tí zacítia talent a výnimočnosť, idú do toho aj v prípade úplne neznámych hudobníkov a kľudne s nimi budujú všetko od nuly.
RR: Umelec, si musí byť vedomý svojich kvalít. Veriť si a žiadny názor by ho nemal ovplyvniť natoľko, aby zo svojho presvedčenia upustil.
Presne to som sa teraz chcela opýtať. Nemôže sa stať, že kritikou alebo jasným odmietnutím dokážete niekomu, kto vás požiada o názor alebo pomoc, obrazne povedané, zničiť život?
AH: Jeden názor by nemal byť NIKDY smerodajný. Koľko ľudí, toľko chutí. To, že s niekým, respektíve s nejakým hudobným materiálom nedokážem pracovať ja, neznamená, že má skončiť v odpadkovom koši. Ak hudobník stavia svoju budúcnosť na jednom názore a nepokúša sa o úspech aj na iných frontoch, nemal by sa na túto cestu vôbec púšťať. Výborným príkladom je Adam Ďurica. Ten sa desať rokov doslova potácal, až dospel do štádia, že sa hudbou ani nebude viac živiť. Potom sa stretol s Peťom Riavom a ten mu naštartoval kariéru.
Nie je to smutné, že prakticky jeden človek môže rozhodnúť o tom, či budeš úspešný alebo nie?
AH: Vôbec to nie je smutné. Je to to isté ako futbalový hráč verzus tréner. Ten hráč je obvykle lepší ako tréner, no práve tréner mu môže mnohé veci uľahčiť. Pán Riava pomohol Adamovi s výberom tých správnych ľudí. Je niekým, kto mu umožnil vidieť a vnímať veci inak. Hovorí sa tomu mentor, kouč. Robí sa to predsa v každom odvetví. Je to normálne a nie je na tom nič zlé.
RR: V rámci každej kariéry sú dôležité aj tie horšie chvíle. Nemusí ísť pritom o odchod z hudobnej scény. Môže ísť aj o osobnostný pád.
AH: Vezmime si Lady Gaga. Tá zažila na vrchole svojej kariéry drastický vnútorný pád. Priznala, že v čase najväčšej slávy bola tým najprázdnejším človekom na svete. Ten pád slúži na to, aby si sa z neho mohla poučiť. Buď to človeka položí, alebo niekam posunie.
RR: Ak všetko ide ako po masle, nenachádzaš témy. Pohoda je najväčší zabijak tvorivosti. Životné prehry a pády sú neskutočnou studnicou inšpirácie. Zároveň ti dodávajú na uveriteľnosti. Skladba, ktorú má interpret odžitú, okamžite dostáva inú váhu. To určite uznáš aj sama.
AH: Sú speváci, ktorí dokážu precítiť aj návod na pranie. Zaspievať dobre vie nespočetne veľa ľudí. No vytvoriť pieseň tak, aby bola jedinečná a najmä uveriteľná pre širokú masu ľudí, je skutočné umenie. A presne o tom sú tie vzostupy a pády...
Prečítajte si tiež:
Nová hudobná relácia 3 pódiá ukáže slovenských hudobníkov v netradičnom svetle
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Dominika Kentošová / RTVS
