Pôvodne prišla na Slovensko učiť angličtinu. Američanka slovenského pôvodu Katarina Korcek spievala príležitostne na žúroch pre kamarátov, keď si jej talent všimol Marcel Palonder. Napokon začala spievať v kapele Made 2 Mate, ktorá priniesla v 90-tych rokoch na slovenskú hudobnú scénu plnokrvné funky.
Minulý rok sa jej po 25 rokoch na scéne podarilo dokončiť debutový sólový album 21st Century Movie. O nahrávke, ktorá vyšla v polovici decembra, hovorí ako o filme svojho života. Trinásť skladieb prechádza rôznymi hudobnými žánrami od funky cez blues, ale aj s príchuťou popu. Producentsky nahrávku zastrešili jej spoluhráči z Made 2 Mate Radovan "Vrabec" Orth a Martin Gašpar, o bohatú dychovú sekciu sa postarali Swing Society Orchestra.
Speváčka uviedla oficiálne album do života okázalým krstom plným hudobných hostí minulý piatok (24.2.) v bratislavskom Majestic Music Clube. Ešte predtým sme sa s ňou stretli a vznikol veľký rozhovor, ktorý sa však nestihol autorizovať a vydať pred koncertom, a tak na konci nájdete aj niekoľko doplnených otázok a odpovedí týkajúcich sa samotného krstu, na ktorom fanúšikov čakalo viacero prekvapení.
Zdroj: Eva KorbeľováKrst albumu 21st Century Movie - viac fotiekNa hudobnej scéne ste už 25 rokov a až teraz vydávate svoj sólový debut, aký je to pocit?
Album sa volá 21st Century Movie, pretože predstavuje prierez mojou tvorbou. V Made 2 Mate som písala texty, ale nikdy som neskladala hudbu. Chalani z kapely ma inšpirovali a bol to môj začiatok, keď som postupne prišla na to, ako tvoriť. Za ten čas som spolupracovala okrem chlapcov z Made 2 Mate s mnohými muzikantmi, ako napríklad Peter Bič, Martin Žiak či Peter Lipa mladší. Najprv som robila pod značkou Lady Kazoo, ale napokon som sa rozhodla tvoriť pod vlastným menom. Mnohé z piesní prešli určitým vývojom. Dokonca niektoré skladby na platni sú aj trinásť rokov staré, len prešli mnohými zmenami a zmenili sa aj muzikanti. Takže som si povedala, keď už mám niečo vydať, sólové, v päťdesiatke, tak nech je to môj film. Jasné, že som šťastná, že sa to konečne podarilo.
Prečo ste s vydaním čakali tak dlho?
Vždy boli nejaké problémy. Potrebovala som niekoho, kto by mi veril natoľko, aby mi album pomohol vydať. Možno v tomto smere hral rolu aj môj vek, ale konečne sa našli ľudia, ktorí si povedali, že sú to parádne pesničky. Vďaka ich dôvere nahrávka konečne vyšla do sveta.
Takže vás bolo treba trošku posmeliť?
Posmeliť ani nie. Album bol nahratý v podstate ešte v časoch Lady Kazoo (okolo roku 2014, pozn. red.), mixoval a mastroval sa o rok neskôr. Milujem tvoriť hudbu, spievať koncerty. Je to moja vášeň, ale mám trošku problém sa predať. Z tohto hľadiska som lenivá a nejdem cez mŕtvoly, len aby niečo bolo. Keď to má prísť, tak to príde. Od čias Made 2 Mate som nemala manažéra. Vždy sme sa snažili všetko riešiť sami. Nie je to mainstream a nespievam v slovenčine, takže je to stále skôr hudba pre fajnšmekrov. Teraz to však konečne nabralo kontúry naozajstného manažmentu, čo albumu pomohlo.
Vypočujte si ukážky z albumu 21st Century Movie:
V 90-tych rokoch sa viac oceňovala odlišnosť
Made 2 Mate fungovali v 90-tych rokoch, kedy ste boli považovaní za priekopníkov, ktorí priniesli na slovenskú hudobnú scénu niečo celkom nové. Aj angličtina vtedy bola niečím vzdialenejším, ako je to dnes. Zmenil sa hudobný biznis?
Mám pocit, že áno. Niektoré veci sú pozitívne a niektoré negatívne. V 90-tych rokoch sa viacej oceňovala odlišnosť, originalita. Nemám nič proti komerčne známym muzikantom, ale keď počujem stále dookola v rádiách akoby to isté, tak mi to lezie na nervy. Málokde hrajú veci, aké mám rada. Napríklad môj mladý bubeník hrá v kapele Billy Barman. Chodím na ich koncerty a milujem ich hudbu. Ich piesne sú v slovenčine, no vôbec mi to neprekáža, pretože sú originálni. Rovnako Katarzia - uznávam jej odlišnosť a vlastnú cestu. Dnes sa mi zdá, že sa originalita dostáva na okraj záujmu médií, čo je škoda.
Tip redakcie: Veľký Čínsky Tour: Katarzia a Billy Barman odohrajú 12 spoločných koncertov
Čím to je?
V 90-tych rokoch sme poctivo na hudbe pracovali. Hudobníci z môjho okolia cvičili, tvorili a nerobili to kvôli kšeftu. Made 2 Mate boli pre mňa naozajstní muzikanti a dobrá škola. Fungovala medzi nami symbióza, ktorá nás posúvala ďalej. Cvičili sme aj vtedy, keď sme nemali mať koncert. Jedli sme aj suché rožky, nemali sme peniaze, ale tvorili sme. Pre mňa je hudba moja láska a život a neviem ju robiť inak ako srdcom. No už som sa stretla aj s tým, že existujú muzikanti "kšeftári" - veď stačí len cvičiť pred akciou a načo... Tým smerom ja neviem ísť a vôbec by som nedokázala na takej platforme tvoriť. A som vďačná, že moja aktuálna kapela to cíti rovnako, sú to mimoriadni páni.
Takže práve Made 2 Mate vás naučili muzikantskej poctivosti?
Určite áno. V Made 2 Mate som bola naučená, že musí byť všetko na 110 percent. Cvičili sme, kým program nebol dokonalý, lebo to bola naša reklama. S aktuálnou kapelou sme trocha starší, skúsenejší a nemáme toľko času na skúšanie ako kedysi. Ale takto voľnejšie mi to teraz úplne vyhovuje. V 90-tych rokoch sa o nás manažérsky staral vydavateľ aj kapelný manažér. Zaujímali sa o to, či sa pripravujeme, aby boli naše koncerty stopercentné. Vtedy sme sa napríklad vôbec nemuseli starať o financie na nahrávanie. Orientovali sme sa na tvorbu a hranie, nie na organizovanie vecí okolo. Asi sa takéto niečo zo strany vydavateľstiev teraz ani nedeje. Keď chcete, aby to fungovalo, je fajn nájsť si niekoho na manažment.
V 90-tych rokoch bola skupina Made 2 Mate na výslní. Cítili ste silu popularity? Aké to vôbec bolo obdobie s Made 2 Mate?
Fúúú, úžasné. Zábava, ktorú sme zažili... Ale na druhej strane sme "makali". Cez týždeň sme aj štyrikrát cvičili a stále sme tvorili. Bolo to krásne obdobie. Vtedy som mala asi 24 či 25 rokov a dozrievala som s nimi. Boli ako moji bratia, čo na mňa dávali pozor. Vo všetkom sme si rozumeli, aj ako ľudia, aj ako hudobníci. Keď sme cítili, že asi to, čo robíme, je dobré, tak sme sa prihlásili na súťaž Marlboro Rock-In. Vtedy Vrabec vymyslel Dream On, ja som napísala text a poslali sme im tento song aj s ďalšími dvoma piesňami na kazete. Hneď prišiel telefonát, že okamžite sme do súťaže prijatí a nakoniec sme vyhrali.
Čo vám toto víťazstvo prinieslo?
Naše nahrávky sa hrali v rádiách, ľudia ich poznali. Boli sme veľmi vzrušení z hudby. Vtedy som naozaj zažila tie veci, že ma ľudia žiadali na ulici o podpis a prišlo mi to nezvyklé. Ani sme si neuvedomovali, že sa kapela stala kultovou, lebo sme boli vraj nadčasoví v tej dobe. Do You Love Me má dvadsať rokov a vraj sa stále hráva na diskotékach.
Keď Made 2 Mate skončili, tak vraveli, že ide len o prestávku, ktorá však v podstate nikdy neskončila. Nedostávali ste počas tejto prestávky ponuky, aby ste nahrali nové veci?
Bol rok 1994, keď sme vyhrali Marlboro Rock-In. Bol to pre nás odrazový mostík. Vydali sme päť albumov a dva single. Potom to utíchlo. Každý sme chceli skúsiť niečo iné. Ale nie preto, že by sme boli na seba nahnevaní. Raz sme dostali ponuku od jedného komerčného rádia, aby sme urobili jeden comebackový koncert. V roku 2000, vo Vodnej veži, vonku. Pamätám si, že sme skúšali tri mesiace vkuse, lebo sme dlho spolu nehrali. A bol to neskutočný zážitok. Keď koncert skončil, tak sme mali zimomriavky. Vraveli sme si, že veď dajme to dokopy, ale stále nám niečo do toho vošlo. No symbióza tam je. Od toho koncertu ubehlo sedemnásť rokov. Sedemnásť rokov sme spolu nehrali. Teraz, pred mojím krstom, sme prišli do skúšobne a tá chémia tam stále je, stále to skvele funguje. To bol krásny moment. A nádherne to vyvrcholilo v MMC na mojom koncerte. Kto tam bol, asi vie, o čom hovorím. (úsmev)
Na krste to v šatni vyzeralo ako na stretávke
Okolo roku 2002 prišla vaša nová sólová identita Lady Kazoo, prečo vtedy nedošlo k vydaniu sólovky?
Len som začínala tvoriť. Moja púť síce začala vtedy, ale postupne som zbierala a tvorila skladby a ich forma sa s príchodom nových muzikantov menila. Išlo samozrejme aj o to, že najprv potrebuješ niečo nahrať, aby si s tým mohla osloviť vydavateľa. Stretla som sa aj s veselým názorom, že by som mala spievať v slovenčine. Ale ja som samozrejme vlastné piesne v živote v slovenčine nespievala ani netvorila. Smiala som sa, že ešte v časoch Made 2 Mate spievali MC Erik & Barbara v angličtine a ja, s mojou American English, teraz nemôžem spievať v angličtine?
Našťastie sa vydanie sólového albumu konečne podarilo a album je vonku. Čo pre vás obsahovo tento album znamená? Čo všetko ste doňho vložili?
Dušu. Celú. Každá pesnička má osobitý príbeh či niečo, čo sa mi stalo v Amerike alebo tu. Skladby už existovali dlhší čas, tvarovali sa a dozrievali - až nakoniec prišli medzi nás aj na albume. Najznámejšia a najstaršia je asi Strawberry Kisses, ktorá teraz už konečne vyšla, v aktuálnej farebnejšej a kratšej verzii.
Je zaujímavé, že skladby vznikali v rôznom čase, priestore, ale nahrávka znie tak jednoliato, nie však monotónne. Veľmi príjemne album plynie.
To mi hovorí veľa ľudí. Pamätám si, ako sme uvažovali nad poradím pesničiek. Vedela som, že album otvorí song s krásnymi dychmi, Far Away. Zvyšné skladby sme menili, prehadzovali, hľadali ako by najlepšie fungovali. Tiež som chcela, aby CD končilo pesničkou Baby Don't Leave Me. Ide o moju srdcovku. Je to balada, ktorá má v sebe soul aj gospel. Ide o najdlhšiu vec na albume, vždy som ju cítila ako bodku za tým, čo chcem aktuálne povedať. Veľa ľudí mi vravelo, že aj keď sú pesničky rôznorodé, tak spolu fungujú veľmi príjemne. Teší ma, že nám to vyšlo.
Človek môže pri počúvaní miestami nadobudnúť až pocit filmovej hudby, určite aj vďaka bohatému inštrumentálnemu sprievodu.
Keď sa album nahrával, vôbec som netušila, že sa bude volať 21st Century Movie. Vrabec a Martin Gašpar sú producentmi albumu. Každý z nich si zobral na starosti polovicu skladieb, pri ktorých cítili, že by im vedeli pomôcť. Zvláštne je, že Gašpar veľa kombinoval živé hranie s počítačom a Vrabec si dával záležať na tom, aby použil čo najmenej počítačov, ale pritom celý album prirodzene plynie. Tvoj pocit filmovej hudby ma potešil.
Bol to stres, že po toľkých rokoch, ide album von a ľudia vám budú hovoriť svoj názor naň?
Dosť mi pomohlo, že som už niektoré skladby hrávala na koncertoch. Vždy ma tešilo, že naživo to zjavne fungovalo a ľuďom sa pesničky páčili. Ohlas u ľudí, ktorí chodia na moje koncerty, je dlhodobo pozitívny, tak som si vravela, že je načase uzavrieť jedno zaujímavé tvorivé obdobie albumom. A teda rovno debutovým. A áno, ako hovoríš, rešpekt tam je, keď ideš s kožou na trh. Čo keď sa album nebude páčiť alebo budú hovoriť, že Made 2 Mate boli oveľa lepší? Každopádne toto som teraz ja.
Zdroj: Eva KorbeľováSplnil krst a koncert s ním spojený tvoje očakávania?
Na môj pocit z piatka asi zatiaľ ešte neexistujú slová. Zároveň sa stále spamätávam, lebo takúto veľkú šou s takýmto množstvom hostí som si vymyslela po prvýkrát a prípravy boli náročné. Priznávam, že mi to celé dalo zabrať. Stále dostávam mnoho pekných SMS-iek, e-mailov... Takže teším sa, odpovedám, ďakujem. Celý večer dopadol nad akékoľvek moje očakávania. Bolo parádne mať na pódiu moju aktuálnu kapelu, predchádzajúcu kapelu Made 2 Mate a blízkych ľudí. V šatni to vyzeralo ako na stretávke, medzi mladších muzikantov krásne zapadli aj moji rodičia... Spať sme išli až nadránom. Nedalo sa nám odtiaľ odísť, stále bolo s kým debatovať. Rada by som spomenula, že ďalší hostia v programe boli Silvia Josifoska, Robo Roth, Jerguš Oravec, dychári zo Swing Society Orchestra a David Bowie a.k.a. Pyco a chcem sa im poďakovať za veľký prínos do celkovej atmosféry. Rovnako aj mojej kapele a skvelému publiku.
Ako ste sa cítila po rokoch opäť na jednom pódiu s chlapcami z Made 2 Mate?
Toto je pomerne intímna otázka. Stáť s pánmi Ristom, Wittgruberom, Gašparom a Vrabcom znova po sedemnástich rokoch na jednom pódiu mi spôsobovalo zvláštne stavy a zimomriavky.
S Bowiem sa môže pochváliť len málokto? Bolo to prekvapenie či vopred dohodnutá priateľská výpomoc?
Bowie bol prekvapením večera. Možno je o mne známe, že David Bowie a Prince pre mňa veľa znamenajú. Bowieho som osobne stretla v Prahe v roku 1996 na jeho Outside Tour a silno na mňa zapôsobilo, že som mala možnosť sa s ním aj osobne porozprávať. Bowie mi vtedy v šatni povedal, čo on sám v tvorbe hudby vždy považoval za dôležité - že treba ísť vlastnou cestou. A že keď robím hudbu, mám ju robiť len ako to sama cítim, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek. A práve Davida, v skvelom zastúpení, som si takto "pozvala" na oslavu svojho debutu. S Jergušom sme si jeho tvorbu pripomenuli piesňou Space Oddity a zosobnil ho môj dlhoročný kamarát a blízky človek Martin "Pyco" Rausch. Možno sa na tom pobavil aj samotný majster v hudobnom nebi.
Čo bude nasledovať po krste? Dočkajú sa fanúšikovia aj koncertného turné?
Na koncertoch sa pracuje. Najbližšie budeme hrať 1. apríla počas vystúpenia skvelého amerického herca a komika Michaela Winslowa v bratislavskom MMC. Zahráme pred jeho vystúpením ako hudobný hosť, a možno budeme improvizovať počas jeho show. Tiež s ním pôjdeme aj do Brna a do Prahy. To nás čaká čoskoro, informácie o koncertoch bude možné nájsť na mojej stránke a na Facebooku.
Pycova premena na Bowieho a Space Oddity v podaní Katariny Korcek:
Počúvajte Katkin dlho očakávaný sólový debut na Deezeri:
Autorka: Marína Valentovičová
Foto: Eva Korbeľová (celá fotogaléria)
