Edúv Syn je alterego Mateja Mysloviča, umelca pochádzajúceho z Plaveckého Štvrtka na malebnom Záhorí, kde po trojgeneračnej línii Eduardov získal medzi miestnymi túto prezývku. Dlhé roky žil, študoval a pôsobil v Bratislave, aby svoje pôsobenie ustálil v Prahe.
Práve dnes vydáva Edúv Syn videoklip k singlu Sama doma z aktuálnej albumovej novinky projekt2023. Jeho v poradí už štvrtý album (ak nerátam "epéčka") je kompiláciou dvanástich trapových skladieb, z ktorých je každá jedna spoluprácou s vždy inou raperkou českej či slovenskej scény. Na albume sa objavil aj rapový, a vôbec vokálny, debut slovenskej techno dídžejky Kristie Kardio. Pod videoklipom si prečítajte autentický rozhovor s Matejom a užite si jeho nový projekt2023.
Ahoj Matej, vypočul som si tvoj najnovší album projekt2023. Mohol by si objasniť jeho koncept a prečo si sa rozhodol mať v každom tracku feat s inou raperkou?
Začalo to všetko jedným rozhovorom v rádiu, kde moderátor v rámci otázky komentoval, že patrím medzi novú vlnu raperov, ktorí rapujú o emóciách alebo niečo v tom zmysle. Reagoval som na to, že tá "nová vlna" sa deje už x rokov. Prestaňme o tom rozprávať ako o novej vlne a akceptujme to ako niečo už dávno dejúce sa. Potom som o tom rozmýšľal v kontexte ženského a queer rapu a predstavil som si, ako zase ďalšie roky bude trvať, kým sa spoločnosť uvedomí a až potom to začnú vnímať a akceptovať ako existujúcu vec.
Povedal som si, že skúsim experiment, odignorujem ten nekonečne trvajúci proces a začnem to rovno aplikovať do reality. Prvotná idea bola zmapovať aktuálnu scénu od "áčkových" raperiek cez "stoka rap" až po slam poetristky. Za ten rok sa ale udialo strašne veľa a veľmi veľa mien sa povynáralo. Takže pôvodný koncept trošku stratil zmysel, alebo som zistil, že na tak veľký rešerš nemám kapacitu a začal som to komprimovať na viac-menej moje okolie.
Keď vravíš, že sa medzitým povynárali nové mená, máš na mysli nejaké konkrétne, ktoré by si tiež rád oslovil k spolupráci na albume, ak by ti to časové možnosti dovolili?
Bolo tam oveľa viac faktorov. Zistil som, že sám nemám kapacitu a ani schopnosť komunikovať, aby som mal výsledky podľa mojich predstáv. Vyťaženie oslovených bol ďalší problém. Energia chýbala častokrát na oboch stranách, a tak sa niekoľkokrát stalo, že viac oslovených by sa aj rado zapojilo, ale nevládali. Stačilo niekoho osloviť v depresívnej epizóde a nebola šanca, aj keď chuť bola veľká. Bol to taký obojstranný ping-pong a len som dúfal, že sa to trafí. Niekedy áno, no niekedy aj nie. Začal som oslovovať v mojom blízkom okolí a postupne som pridával mená, s ktorými som sa stretol prvýkrát.
Čo sa týka hudobnej stránky, podľa čoho si si vyberal produkcie a kde sa album pohybuje po hudobnej stránke?
Vyhýbam sa trochu pojmu album, pretože prístup, ktorý som mal pri tvorbe tohto albumu sa kus líšil od bežného prístupu. Beaty som využil zo zdrojov mne blízkych, s ktorými spolupracujem, ale primárne som nevyberal a väčšinou som nechal výber na hostkách. Nemodeloval som ani s výstupom, ktorý mi poslali, len som sa spýtal, či sú spokojné s tým, čo poslali a ja už som s tým interagoval tak, ako mi to bolo dané a snažil som sa čo najmenej zasahovať.
Ak sa nahrávalo u mňa, rovnako dôležitý proces bolo vytvoriť prostredie pre nahrávanie. Od klasického odbúrania stresu až po absolútne odviazanie sa pri nahrávaní. Chcel som, aby vnímali kľud a nikto nebol viazaný alebo hocijako blokovaný mojou prítomnosťou. Znie to možno smiešne, ale kto nahráva, vie, aký obrovský rozdiel je nahrávať si niečo doma v kľude a nahrávať v cudzom prostredí, tobôž keď ti niekto stojí za chrbtom. A teda k otázke, kde sa album pohybuje po hudobnej stránke, zväčša sa točí okolo rapu a jeho subžánroch.
Teba si niektorí fanúšikovia pamätajú aj ako skladateľa, speváka alebo gitaristu z live projektov a kapiel. Plánuješ do budúcna začleniť do svojej tvorby aj tieto živé a žánrovo odlišné prvky alebo to radšej striktne oddeľuješ od rapu?
Záleží podľa mojej aktuálnej nálady. Musím ale zostať nohami na zemi a nedať si ciele, ktoré ma energeticky zničia. Naučil som sa len nedávno akceptovať, že už nedisponujem toľkou energiou a časom ako desať rokov dozadu a tomu musím veci aj prispôsobovať. Samozrejme mi kapela občas chýba, ale naučil som sa pracovať ako samostatná jednotka. Dnes sa dá fungovať online alebo na báze jednorazových projektov či nahrávacích sessions. Zhodou okolností som nedávno pootravoval pár bubeníkov o stopy živých bubnov, takže nejaké myšlienky so živými nástrojmi tam stále bublajú.
Čo sa týka trapu, ako vidíš životnosť a vyčerpateľnosť tohto žánru do budúcna? Je stále novým punkom, ako to hlása názov jedného z tvojich EP?
Všetko závisí od toho, či ideš kopírovať trendy a teda si závislý na fantázii a limitoch niekoho iného alebo to vnímaš ako hru nekonečných možností. To sú dve formy, ktoré si už osvojíš v individuálnom pomere, alebo vyberieš len jednu polohu, ale potom je to celkom obmedzujúce. Či už sa bavíme o výstupe alebo o tvorivom procese.
Môžem parafrázovať slová Dušana Vlka, ktorý rád hovorí o našej scéne, ktorá kontruje tej komerčnejšej, ako je rád, že je a vlastne sme, v tomto priestore, kde sa nemusíme nikam tlačiť a všetko to má zatiaľ prirodzený a neskazený spád. A ja musím súhlasiť. Už dávno to nie je o Kvlt Crew a vlastne nikdy ani nebolo. To, že sme boli nejakým divným impulzom pre pozornosť ľudí a širšieho publika, napriek tomu, že to podhubie tu dávno fungovalo pred nami.
Námatkovo spomeniem napríklad RNZ alebo Vlčia Svorka, kde boli zalezení Dušan Vlk alebo Temný Rudo, bratislavský OTOM POTOM, Prezident Lourajder, ktorí vypĺňali vákuum, keď sa rap menil v charmandra na charizarda. Ale to už sa opúšťam ďaleko od otázky. Každopádne, čím viac pokémonov sa pridá, tým hybridnejší zvuk bude mať... Chcel som napísať "žáner" ale tento termín by sa už nemal používať inde ako pri uploadovaní hudby na Spotify.
Čo originálne prinášaš scéne ty a nakoľko kopíruješ trendy? Kde sa v tomto nachádza tvoj individuálny pomer?
Moja originalita spočíva v neschopnosti napodobňovať trendy. Nemám pocit, že by vo mne bublalo niečo originálne, skôr sa snažím a stále učím čistiť moje výstupy a punkovú minulosť. To, že sa to nejakou okľukou vracia, je len moje šťastie.
Čo myslíš tým "čistiť výstupy a punkovú minulosť"?
Od učenia sa ako tak spievať aj s dojebaným hlasom, cez technické záležitosti ako nahrať stopy v rámci technickej možnosti a čo najlepšie, aby s ňou mohli potom druhí pracovať a netrhať si pri tom vlasy, až po mentálnu prácu so samým sebou. Tiež si nie som istý, či dobre píšem a snažím sa nič neodfláknuť alebo naopak neprehrotiť.
Premýšľaš o tvorbe vlastných beatov?
Áno. Na poslednom projekte mám jeden beat. Začal som sa nedávno hrať so Žakhélesovými mašinkami u nás v štúdiu. Ak mám potrebu tvoriť, ale nie som nastavený na nahrávanie, hrám sa s týmto. Nepovažujem svoje beaty za tak kvalitné a nerozumiem tomu natoľko, aby som ich považoval za adekvátne a "narapovaniatamniečohodné" (pozn. red.: Matejov novotvar), stalo sa mi však, že mi napísala SKY, ktorá si vybrala môj beat, a tak sme ho použili.
Odpremiéroval si klip, ktorý režíroval Egor Indiani. Ako prebiehala vaša spolupráca, čo bolo cieľom vizuálu, kto v ňom účinkoval a ako si spokojný s výsledkom?
Áno. Najprv sme ale urobili ešte jeden vizuál, vlastne to bol dvojklip, ktorý nám urobila Laura Prieložná spolu s Anetou Krejčí. Až potom nasledovalo video od Egora Indianiho, ktorý svojho času natočil klip na song Čo s tým hnevom? od trnavských The Wilderness.
Natáčanie prebehlo po Veľkej noci a Indiani sa vybral cestou vizuálnych kontrastov. Sicky Nicky naštylizoval do "teenage detskej izby", ktorá sa natáčala v bizarnom hoteli Galéria avantgardného architekta Hundertwassera a part Edovho Syna zasadil do prázdneho klubu Fuga. Obaja sa potom stretávajú v amorfnom prostredí zrkadlovej galérie Multium, kde vrcholí ich dekadentná óda o nekonečných depresiách, sebadeštrukcii a všadeprítomnom zmare.
Spolupráca bola intenzívna a konfrontačná. Máme rovnaké postoje, ale každý z nás má inak nastavenú citlivosť, a tak sme museli trochu diskutovať. Nebol som zvyknutý na naozajstný filmársky jazyk a prístup. Som navždy stoka. Tu sme menili objektívy, prezliekali outfity a s Veronikou (Sicky Nicky) sme si na to museli kúsok zvyknúť. Bolo to celkom náročné, hlavne zmena lokácií na točenie a podobne. Harmonogram od rána do večera, proste frmol. Beat od Patrika Nagya alias png.y (polovica dua Berlin Manson), ktorý dal do tracku dlhé intro a dlhé outro, takže nekonečné opakovačky. No a výsledok? Každý nech sa presvedčí sám, hehehe.
Zdroj: Michalko Staník
Máš medzi jednotlivými trackmi svojich osobných favoritov?
Ten proces bol taký pulzujúci. Nadšenie striedala panika a naopak. Čakal som dlho na beaty, potom som pochopil, že to takto nepôjde. Ale to sa tu zase hovorím o organizačnom šoku, lenže pre mňa to bol hrozný šok. Je to oveľa intenzívnejšie a náročnejšie ako robiť sólo album alebo mať len pár hostí, obzvlášť s mojimi anti schopnosťami hocičo riešiť. Určite prvý track BPM, ktorý som urobil s Arletou, bol taký serotonínový nástrel. Tým, že mám obsesiu nahrávať ludí, ktorí nikdy nenahrávali alebo aspoň nikdy nerapovali, som mal jedno pravidlo a to dávať si pozor, aby som nerobil zo speváčok raperky. A to sa mi celkom podarilo, s jednou výnimkou, ktorú som vedome porušil pri poslednej skladbe s Kristie Kardio.
Práca s Lobbyboy a Saab900turbo je vždy radosť. Nepoznám nikoho, kto dokáže dávať väčší odfajč ako ony dve. Hellwana prišla, zadelila a odišla. Nestačil som ani ubaliť. Niektoré tracky som dorapoval hneď, pri iných som mal nástrely a s ďalšími piesňami som sa kus potrápil. O niektorých som bol zase presvedčený okamžite, niektoré boli s otáznikom, ale ani pri jednej som nemal pocit, že "tak teraz to musím zachrániť". Postupne som sa uvoľňoval a bol v kľude, lebo som sa strašne bál, že to bude veľmi centralizované na mňa a že sa to bude vnímať, akoby som bol dáky alfa pičus s nejakým spasiteľským syndrómom zachrániť chúďatká ženy, ktoré by to bezo mňa nezvládli. Zvládli.
Ale späť k trackom. Song so Sky prebehol online a najviac mi zdvihol obočie. Ten vibe bol tak neočakávaný z mojej strany, hehe... Ale hneď som sa tešil, že na to chcem vlastne nadviazať a bola to strašná sranda. S Kralawodehn to bolo prvé stretnutie osobne a zostal som v šoku. Nárez jak sviňa. V slabých chvíľach som začal kus pochybovať, ako som otupieval hodinami v štúdiu, strácal realitu a začal pochybovať o výstupoch. Jedného večera ale prišiel do štúdia Karl Veselý a keď som videl, a hlavne počul jeho reakcie, tak ma to ukľudnilo. Takto by som ale mohol hovoriť o každom tracku.
Na čo sa momentálne tešíš po nahratí albumu?
Na kľud, na ďalší pracovný oddych. Máme ďalšie plány, ale nerád tentokrát niečo prezradím. Mám v pláne riešiť single, potrebujem si oddýchnuť od albumov a podobných časozberných formátov. No a vzhľadom na to, že sa cítim dosť vyžmýkane, potrebujem nazbierať nejaké problémy, aby bolo zase o čom. Keď vyťahujem pocity z archívu a neprepletám to aktuálnym rokom, mám pocit, že je to také sterilné.
Objavia sa hostky z albumu na tvojich ďalších koncertoch? Na čo sa môžu tešiť najbližšie ich návštevníci?
Vždy, keď je možnosť, tak volám kamošky a kamošov, ktorí môžu prísť hosťovať. Vždy záleží od toho, kde momentálne hrám. V Prahe je asi najväčší gang, takže určite Spookylynn alebo Lobbyboy a Saab900turbo, ktoré ma tiež volajú na hosťovačky vždy, keď hrajú a môžem prísť.
Album projekt2023 môžete počúvať na Youtube a všetkých streamovacích službách.
Autor: Renat Khallo
