The Curly Simon: Keď bude najhoršie, začnem robiť slovenský pop

The Curly Simon, 2025Zdroj: Lousy Auber

The Curly Simon, vlastným menom Simon Štubniak, sa po úspešnom debute Zvláštny svet (2023) vracia na scénu s novým albumom Kým ty spíš. Ten vyjde začiatkom februára a reflektuje umelcovu osobnú a hudobnú cestu počas rokov. Celkovo osem skladieb pokračuje v jeho jedinečnej kombinácii indie, popu a elektroniky, no nechýba na ňom prekvapivo ani rap.

Víťaz kategórie Objav roka na Radio_Head Awards 2019 hovorí, že novinka Kým ty spíš sa nesie v duchu spontánnych myšlienok a okamihov, ktoré ho formujú. Skladby nevytvárajú ucelené príbehy, ale zachytávajú prúd vlastných emócií a vnemov z každodenného života.

The Curly Simon dáva rád vypočuť svoje nové hudobné nápady ľuďom – laikom. Fascinuje ho totiž čerstvý a nestranný pohľad, ktorý profesionálom častokrát uniká. A hoci jeho umelecké meno "Curly" naznačuje, že vlasy sú jeho poznávacím znamením, opak je pravdou. "Keby prišiel niekto so stávkou a ja by som si musel vlasy ostrihať či vyholiť, hneď by som šiel do toho," tvrdí s úsmevom. Najdôležitejšia je totiž preňho spontánnosť – v osobnom živote aj v tvorbe.

V rozhovore sa tiež dozviete:

s kým má na novom albume najspontánnejšiu spoluprácu,
čo ho na skladbách rôznych interpretov upúta najviac,
prečo s ním pred koncertom nebýva reč,
ako vníma fakt, že nie je mainstreamový umelec,
aké témy sú preňho v jeho vlastných textoch tabu,
najsilnejší moment doterajšej kariéry,
s kým by v budúcnosti veľmi rád spolupracoval,
prečo sú preňho sociálne siete veľakrát záťažou,
aj aký má názor na deadliny, nielen tie hudobné.

Budúci rok osláviš desať rokov na scéne, v slovenčine však tvoríš od roku 2020. Čo bolo predtým?

Už to bude naozaj desať rokov? Vôbec si to neuvedomujem, keďže hudbe sa venujem prakticky celý život. Začal som v siedmich rokoch hrou na husle, nasledovalo osem rokov klavíra. V šestnástich sme založili kapelu Don't Trust Butterflies. Zaujímavé je, že až postupne som si uvedomil, že tak, ako na mňa kričala učiteľka klavíra, ja som zvykol kričal na chlapcov. No práve ona mi odovzdala najviac vedomostí o hudbe a vďaka jej vplyvu som presvedčený, že sa jej chcem venovať ideálne navždy. Moja prvá kapela prešla svojím vývojom – Gregor išiel študovať architektúru, Janči zas do Berlína zvuk. No dnes, keď robíme tento rozhovor, máme spolu stretnutie a chceme nahrať nové veci. Žeby veľký comeback? (smiech)

Ten s novým albumom Kým ty spíš zažívaš aj teraz.

Cítil som veľkú vnútornú potrebu vydať po dvoch rokoch niečo nové, pripomenúť sa fanúšikom. A čo je super, bezprostredne po jeho dokončení prišla nová vlna nápadov. Už mám hotovú polovicu materiálu na ďalšie EP, ktoré by som chcel vydať ešte tento rok. Veľa trackov pritom vzniklo úplne spontánne – nikdy nevieš, kedy ťa zasiahne ten správny nápad.

Najskôr si sa venoval husliam, neskôr si prešiel na klavír. Zakomponovávaš tieto hudobné nástroje aj do svojej tvorby?

S husľami som skončil, pretože môj učiteľ, ktorý ma veľa naučil, odišiel a jeho náhradník ma nikam neposúval. Preto som si vybral klavír. Moja profesorka Mária bola úžasná, dokonca som patril medzi jej posledných štyroch žiakov. Čo sa týka týchto hudobných nástrojov, často hrávam na synťákoch, kde sa moje roky strávené za klavírom prirodzene objavujú. No nedávno som si kúpil aj basgitaru, chcem na nej hrávať na koncertoch, pričom do blížiaceho turné by som sa rád naučil zahrať na nej aspoň jednu skladbu a odprezentoval ju naživo.

Na albume Kým ty spíš je osem piesní. Nie je to málo?

Myslím si, že v tejto dobe je to akurát. Ak hudobník vydá album s pätnástimi skladbami, už sa každej z nich nedostane taká pozornosť, akú si možno zaslúži. Podľa mňa je lepšie vydať viac albumov s menej pesničkami než opačne.

Ako by si porovnal svoj debutový album Zvláštny svet s tým aktuálnym? Sú si v niečom vôbec podobné?

Nový album má prepracovanejšie texty, aj keď stále nesú môj typický rukopis. Fanúšikovia, ktorí sú so mnou od začiatku, nebudú sklamaní, no bude na ňom aj veľa elektroniky a rapu. Napríklad, na jednej z piesní spolupracoval Ego, pričom všetko vzniklo úplne spontánne. Keď sme s Konexom skúšali, napadlo mi, že by tam Ego skvele zapasoval. Nikdy predtým sme spolu neboli v štúdiu, no mal som jeho číslo. Napísal som mu správu: "Bro, nedáme štúdio?" A on na to: "Teraz?" Poslal som mu adresu a za pol hodiny mi prišla sms: "Som tu." Prišiel, v štúdiu strávil zhruba pätnásť minút, nahral svoju časť a utekal za inými povinnosťami. Je to kráľ, obdivujem, ako dokáže skĺbiť taký dynamický rapový lifestyle a rodinný život. Splnil som si Ega, Janku Kirschner, zostáva mi Richard Müller. (úsmev)

Bývaš takýto spontánny iba v hudbe, alebo aj v iných oblastiach života?

To záleží. Som dosť impulzívny, presne ako hovoríš – spontánny, a neznášam, keď mám niečo presne nalinajkované. V hudbe sa neobmedzujem – urobil by som feat s kýmkoľvek, s kým si rozumiem po ľudskej stránke. Mám rád čaro nepredvídateľnosti a situácie, ktoré so sebou prináša. Samozrejme, keď ide o termíny alebo postupnosti, ktoré s vydávaním hudby ako takej súvisia, dbám na to, aby veci išli tak, ako majú. Pekne v poradí. V týchto veciach sa snažím byť perfekcionista.

Dal by si priestor prejaviť sa aj fanúšikovi, ak by ti chcel zložiť skladbu, alebo musíš byť v každej jednej ty, tvoja osobnosť?

Textovo som zatiaľ nikdy nespieval nič, čo by napísal niekto iný, ale som tomu otvorený. Ak by nejaký týpek spravil dobrý text alebo hudbu, určite by som do toho išiel. Nikdy nehovorím striktné nie. Keď sa totiž v hudbe spoja ľudia, ktorí si majú čo povedať a medzi ktorými funguje chémia, nemôže to dopadnúť zle. Chcem dať šancu i neznámym umelcom a do budúcnosti by som s nimi skutočne aj rád spolupracoval.

Tvoja hudba nie je úplne mainstreamová. Vnímaš ako nevýhodu, že ťa nehrávajú naše najpočúvanejšie rádiá?

Občas ma to zamrzí, ale na druhej strane si myslím, že môj čas ešte len príde. Už som si dokonca povedal, že keď bude najhoršie, začnem robiť slovenský pop. (smiech) Vedel by som tvoriť tento typ hudby, ale jednoducho sa mi to nepáči – nie je to môj štýl. Takže zrejme to zostane iba pri myšlienke na zadné dvierka.

Kompenzuješ tento deficit povedzme o to väčšou aktivitou na sociálnych sieťach?

Úprimne, najradšej by som bol, keby sa všetky sociálne siete zrušili. Myslím si, že by ľudia boli ľudskejší, menej uzavretí do seba a trávili by viac času spolu, nie permanentne na mobile. No späť k tvojej otázke. Viem, že by som ich mal využívať viac – napríklad robiť vlogy alebo hovoriť viac do kamery, publikovať rôzne fotografie, zo súkromia nevynímajúc, ale absolútne ma to neťahá. Priznávam, dosť to flákam, pretože nie som stvorený na vytváranie obsahu na sociálne siete, na to tu máme influencerov. Ja som najspokojnejší a najradšej, keď môžem byť na koncerte, v štúdiu alebo sa spájať s fanúšikmi prostredníctvom hudby. To je pre mňa najautentickejšie spojenie.

Takže berieš aj natáčanie videoklipov ako povinnú jazdu?

Na kamere som práveže rád, no nerád sa natáčam sám. Ja vlastne paradoxne milujem natáčanie klipov – vždy sa tam udeje niečo vtipné alebo nečakané, takže je to pre mňa hlavne zábava. No čo sa týka sociálnych sietí, postovanie na Instagram a pripomínanie sa ľuďom – to je trochu povinná jazda. Beriem to však ako cvičenie: najskôr sa ti nechce, ale keď sa do toho dostaneš, spravíš si z toho životný štýl. Dúfam, že to bude aj môj prípad a v tomto duchu sa bude niesť i môj postoj k zviditeľňovaniu sa v online svete. (smiech)

V jednom z tvojich dávnejších rozhovorov som sa ale dočítala, že dbáš na svoju kondičku a výzor. Do akej miery sa podľa teba fyzická stránka umelca podieľa na jeho úspechu?

Určite je to dôležité, aj keď nie najdôležitejšie. Zrejme každému z nás napadne mnoho hudobníkov, ktorí, nazvem to, fyzickú devízu, nemajú, ale napriek tomu prerazili a majú milióny priaznivcov. Oveľa podstatnejšia je charizma. A áno, aj ja sa o seba starám – chodím aspoň trikrát do týždňa cvičiť a hlavne behať, no primárne pre svoj dobrý pocit a aby som na vystúpeniach vládal.

Keď už je reč o vystúpeniach, ako zvykneš tráviš čas predtým, než vstúpiš na pódium? Je možné ťa pred koncertom osloviť na pár slov?

Záleží od prostredia, v ktorom sa nachádzam. Keď prídem na koncert a čakám hodinu aj viac, bývam nervózny a nesvoj, to uznávam. Vyhovuje mi skôr osobný kontakt po koncerte. Po vystúpení si dám pol hodinku na vstrebanie emócií a vydýchanie, potom sa rád stretnem s ľuďmi. Rozprávame sa, dáme si drink – vtedy býva podstatne uvoľnenejšia atmosféra. A neraz ma dojmú. Stalo sa mi už viackrát, že ma zastavil fanúšik s prosbou, nech mu na papier napíšem text z mojej pesničky, naposledy jeden chalan chcel úryvok zo skladby Choď už domov. Potom mi poslal fotku, ako si dal text vytetovať na brucho. Niektorí fanúšikovia majú naozaj vytetované moje texty na tele. Keď to vidím, je to pre mňa veľmi emotívne.

Keď sa počas koncertu pozeráš do publika, dokážu ťa nejaké reakcie ľudí rozhodiť? A kde sa ti po tých rokoch koncertuje najlepšie?

Na pódiu bývam uvoľnený a naplno si to užívam. Ak sa s chalanmi pomýlime, nikdy to nedáme na sebe spoznať, len sa zasmejeme a pokračujeme. Hm, premýšľam... Ak ma niečo vie rozhodiť, je to asi vtedy, keď sú fanúšikovia príliš blízko mňa a kričia texty tak, že v odposluchu nepočujem sám seba. Môže ma to trošku vyviesť z miery v tom zmysle, že vôbec netuším ako spievam, ale ono je v podstate milé, že sa tak bavia. Zvyčajne sa začnem smiať a neberiem to určite ako katastrofu. Najviac si užívam veľké pódiá. Aj kluby majú rozhodne čo do seba, ale jeden z najsilnejších okamihov bolo pre mňa vystúpenie na festivale Grape spolu s Fallgrapp. U mňa platí zaujímavá rovnica. Čím viac ľudí, tým menší stres a viac energie, ktorú zo seba kompletne vydám.

Máš nejaké motto, ktorým sa riadiš v živote alebo v hudbe?

Nikdy sa netreba uspokojiť. To je moje pravidlo. Keď vydám skladby, vždy by som našiel ďalšie veci, ktoré by sa dali ešte dodatočne upraviť. Často som na seba veľmi prísny a kritický, ale to je vlastne to, čo ma poháňa. Vždy sa zameriam na to, aby som v danom momente vytvoril ten najlepší album či singel a jednoducho ho nechal už potom žiť vlastným životom. Nepamätám si kto, ale pomenoval to veľmi dobre: "Album nie je nikdy dokončený, oni ti ho môžu iba zobrať". Môžeš ho donekonečna vylepšovať, ale práve v tej neustálej túžbe po dokonalosti tkvie čaro. Deadliny sú v tomto skvelé, dávajú veciam potrebný impulz na dokončenie a posunú ťa ďalej.

Ktorá zo skladieb na novom albume je pre teba srdcovou záležitosťou?

Moja obľúbená skladba je Kým ty spíš. S ňou som najviac spojený, robil som beat, celý klavír, nahrával tiež bubny. No Polnoc som zvolil ako tú úvodnú, pretože výborne nadväzuje na predošlý album, ktorý vyšiel pred dvoma rokmi.

Čo by si chcel, aby si z novinky Kým ty spíš ľudia vzali?

Emócie. Nie vždy je to o slovách, ale o tom, čo v tebe tá skladba vyvolá. Album je presne pre tých, ktorí chcú cítiť. Dúfam, že prídu na koncerty a zažijeme to spoločne aj naživo. Mám rád speváčku Lanu Del Rey, pretože vo mne mieša rôzne emócie, často ani nevnímam slová, ktoré spieva. To je to, čo má hudba robiť – dotýkať sa človeka. Keď to dokáže, má skutočný význam.

Vyhýbaš sa nejakým témam pri písaní svojich textov?

Áno, vyhýbam sa témam ako drogy a peniaze. Ani politika nie je pre mňa témou do hudby. Ak by už mala byť, tak skôr proti systému a politike ako takej, nezameral by som sa na konkrétnu politickú stranu. Na týchto témach určite nechcem stavať identitu mojej hudby.

Vydávaš nielen nový album, no blíži sa i tvoje turné, dve koncertné zastávky máš v Čechách. Môžeš prezradiť, čo môžeme od teba očakávať a ako vnímaš české publikum?

V Čechách som hral zatiaľ asi dvakrát, ale viem, že aj tam mám svojich fanúšikov. Na Spotify je Praha moje druhé najsilnejšie publikum, čo je skvelé. Na jarné turné, ktoré začne 28. februára, vyrážam s kapelou Meowlau x Val. Spoločne odohráme jedenásť koncertov – deväť na Slovensku a dva v Českej republike. V niektorých mestách som už vystupoval, iné, napríklad Bánovce nad Bebravou, budú pre mňa premiérou. Sám som zvedavý, ako to dopadne.

A čo ďalšie plány pre tento rok?

Tento rok sa začína vydaním albumu Kým ty spíš, ktorý má už teraz výborné ohlasy. 28. februára začína v Martine spomínané turné, pričom končíme 4. apríla v Bratislave, kde album aj pokrstíme. Fanúšikovia sa môžu tešiť na nový koncertný playlist a hudobné prevedenie singlov, ktoré odohrám spolu s kapelou v zložení: Peter Kunzo (klávesy, synth), Adam Noska (gitara) a Dominik Špuler (bicie). V marci mám aj vystúpenie na zimnom Grape, kde s Kunzom odohráme špeciálny klavírny koncert – moje skladby v klavírnom prevedení. A po tom všetkom nás čakajú letné festivaly, kde sa dúfam všetci uvidíme aj naživo.