Gitarista, skladateľ a producent Jakub Tirčo je známy najmä vďaka svojmu pôsobeniu v slovenskej kapele Heľenine Oči, ktorá sa pohybuje vo vodách žánroch ako ska, reggae alebo folk. No jeho sólová tvorba je celkom odlišná. Progresívny metal v spojení s djentom a zaujímavými gitarovými melódiami uchváti nejedného poslucháča tvrdej hudby.


Po dvoch sólových EP (Introspection, 2016 a Noises & Colours, 2020) momentálne pracuje na treťom inštrumentálnom projekte s názvom Alaska, z ktorého 25. marca vydal ako ochutnávku svoj najnovší singel The End of All Things. V rozhovore, ktorý pre Hudba.sk pripravil Norbert Skoupa, prezradil, ako prebiehala spolupráca s Baardom Kolstadom (okrem iného je bubeníkom nórskej kapely Leprous), odkiaľ čerpá inšpiráciu a či bude niekedy vystupovať aj ako sólový interpret.

Tvoj najnovší singel má názov The End of All Things. Znamená to, že uzatváraš jednu kapitolu, aby si mohol začať novú?

Dalo by sa na to určite pozerať aj takto. Pri inštrumentálnych skladbách je pre mňa vždy ohromný problém podchytiť myšlienku skladby. Väčšinou na to idem z opačnej strany, že až keď je skladba dávno hotová, dookola ju počúvam a určité harmónie a kombinácie zvukov mi napovedia, čo si pri tom asi predstaviť. Pri The End of All Things si predstavujem také kľudné plynutie času, a ako sa skladba vyvíja, postupne to vyvrcholí úzkostlivým katastrofizovaním. A v podstate to má podtrhnúť ten názov. Paradoxne každý, kto si skladbu vypočul alebo videl videoklip, mi povedal, že má z hudby práveže skôr pozitívne pocity.


Týmto singlom taktiež pripomínaš vydanie dlho očakávaného sólového albumu Alaska. Akí hostia sa na albume objavia a na koľko skladieb sa môžu fanúšikovia tešiť?

Na albume je celkovo deväť skladieb. Nechcem, aby to pôsobilo, že sa snažím predať hudbu skrz hostí a každá skladba by mala nejaký špeciálny featuring. Skôr sa chcem zamerať na hudbu. Asi nie som dobrý biznismen, ale jediný "featured" hosť na albume je Baard z Leprous. Samozrejme, ako aj na minulých releaseoch, aj teraz som oslovil dobrých kamarátov zo svojho okolia, a tak Paľo Balčák nahral takmer všetky bicie party – tak ako aj na Noises & Colours. Michal Worek, Martin Miťo Samuely a Gregor Chalupecký majú tiež svoje miesto na albume.

Ako si spomenul, bicie do skladby The End of All Things nahral nórsky bubeník Baard Kolstad, ktorý sa stal bubeníkom roka 2021 podľa magazínu Metal Injection. Ako prebiehala vaša spolupráca? Stretli ste sa osobne alebo ti všetky stopy poslal?

Napriek tomu, že sme sa párkrat minuli na Leprous koncertoch, nikdy sme sa nestretli. Všetko prebehlo iba cez Instagram správy a veľmi rýchlo a profesionálne, ako by sa dalo v jeho prípade čakať. Prvá verzia, ktorú poslal, mi úplne odbila dekel, ale bola až príliš divoká. Poprosil som ho, či by nemohol prehrať prvú polovicu skladby na kľudnejšiu, trochu postupnejšie sa vyvíjajúcu a na druhýkrát poslal absolútne perfektný take. Veľmi ma potešilo, že sa mu skladba tak páčila a ešte niekoľko mesiacov som sa pri počúvaní nevedel prestať usmievať.

V tvojej sólovej tvorbe sa pohybuješ v žánri zvanom progresívny metal. Vidíš v tomto žánri na Slovensku nejaký posun alebo sa mu stále dostáva málo pozornosti?

Máme veľa skvelých metalových subžánrov, ktorým sa začína dariť. Dnes ktokoľvek môže vyprodukovať kvalitnú nahrávku doma, a tak aj hudby je, predpokladám, čoraz viac. Progresívna hudba bude vždy v minorite, ale tak to vlastne aj dáva zmysel. Myslím, že čím viac sa jej budeme venovať, tým viac sa pomaly dostane do pozornosti, ale nesťažujem sa.


Širšia verejnosť ťa môže poznať skôr vďaka pôsobeniu v kapele Heľenine Oči. Čo ťa viedlo k tomu, aby si začal vydávať hudbu ako sólový umelec?

V podstate hudbu pomimo Heľeniných Oči som robil už dávno pred príchodom do kapely v roku 2008, akurát pod inými menovkami. Dodnes čokoľvek, čo napíšem, sa snažím zaradiť na nejaký album, do nejakého projektu. Spravidla menej tvrdé, melodickejšie, "hravejšie" skladby najlepšie zapadnú do Heľeniných Očí, inštrumentálne do sólo projektu a tvrdšie progresívne so spevom do IONS.

Výhodou sólo projektu je pre mňa hlavne to, že môžem ľuďom ukázať svoju hudbu presne tak, ako si ju predstavujem. Aj keď, samozrejme, spolupráca s ľuďmi v kapelách určite nepriamo ovplyvňuje aj moje rozhodnutia v sólovej tvorbe. Robiť hudbu sám medzi štyrmi stenami však bolo pre mňa vždy najjednoduchšie.

Plánuješ niekedy živé vystúpenia sám so svojim vlastným projektom?

Myslím, že ako Jakub Tirčo nie. Som ten typ človeka, ktorý chce byť stredobodom pozornosti, ale keď sa ním stane, tak zdrhne, lebo nevie, čo má robiť. Jednoznačne však plánujeme koncertovať s IONS na jeseň. Byť na strane pódia so spevákom v strede je moja komfortná zóna. Už sa tak malo stať na jeseň 2020, ale Covid-19 a zmeny v zostave nás prerušili. Zrovna o pár dní ideme do štúdia nahrať bicie pre nových pár singlov s novým bubeníkom Martinom Piskom, takže sa ešte pripomenieme svetu pred prvými koncertmi.


V roku 2021 si sa stal súčasťou štvrtej časti soundtracku Beat Saber, ktorého spoluzakladateľom je český hudobný skladateľ Jaroslav Beck. Ako by si opísal túto skúsenosť a koľko ti to dalo do ďalšej tvorby?

Bolo to super. S Jaroslavom Beckom sme spolupracovali už v minulosti na viacerých väčších aj menších projektoch, čiže myslím, že keď som začal nahrávať song pre nový soundtrack Beat Saber, možno som ani hneď nevedel, o čo ide. Jaroslav Beck je extrémne pracovitý, oveľa viac než ja, veľmi priateľský a profesionálny, a presne tak vyzerá aj naša spolupráca. Stretli sme sa dokopy asi len trikrát, z toho raz úplne náhodne. Vždy som z toho mal veľmi dobrý pocit.

Koho zo súčasných prog-metalových interpretov alebo kapiel si vypočuješ alebo pozorne sleduješ?

Myslím, že Devin Townsend, Leprous a Meshuggah sú už dlhodobo také tri dominanty. Veľmi rád sa vraciam k známym menám ako Haken, The Contortionist a pod. Ale až tak veľa toho prog-metalu nepočúvam, skôr potrebujem pravidelne ukľudniť hlavu niečím ambientným, elektronickým, možno nejakým indie alebo post-rockom. V mojom Spotify sa najčastejsie vyskytuje Bengalfuel a album Kirisame od Gallery Six, ktorý si púšťam k zaspávaniu ako očistu od celodenného myšlienkového chaosu.

Odkiaľ čerpáš najviac inšpirácie? Inšpirujú ťa aj veci mimo hudby?

Najviac ma určite inšpirujú nové zvuky, či už ich vytvorím sám alebo ich niekde počujem. Veľmi ma inšpiruje byť na niekoho koncerte, vidieť tých ľudí naživo, počuť ich hudbu nahlas z PAčka než iba zo slúchadiel. Často prichádza inšpirácia z iných žánrov. Nie veľmi rád si púšťam práve prog-metal na inšpiráciu. Vždy to vo výsledku znie ako čistá kópia toho, čo som počul. Prakticky akýkoľvek čas strávený mimo počítača je dobrý na regeneráciu inšpirácie. Obyčajná prechádzka na kávu, čas strávený vo vlaku alebo v aute je na to super.

Okrem vlastnej produkcie a aranžovania si všetky vlastné skladby aj mixuješ. Robíš to všetko sám alebo máš okolo seba ľudí, s ktorými spoločne pracujete na zvuku?

Mixujem všetko sám, ale nikdy nie som úplne sebavedomý, čo sa týka masteringu. Vždy to radšej pošlem niekomu, kto to spraví lepšie, prípadne ma utvrdí v tom, že je to okm alebo povie, čo treba opraviť. V minulosti mastroval zopár mojích releaseov Ermin Hamidovic, potom som to pri Noises & Colours skúsil sám, ale nie som s tým úplne spokojný. Možno je to iba psychologické, každopádne mám pocit, že som tam občas niečo prehnal a neznie to tak transparentne, ako by som chcel. Na masteringu Alasky prvýkrát spolupracujem so Samuelom Palánom z Grapefruit Astronauts. Obidvom sa nám vzájomne páči naša práca a mám pocit, že až na zopár rozdielov znie veľmi podobne.

Na akých koncertoch alebo festivaloch ťa môžu fanúšikovia najbližšie vidieť?

Ešte taký mesiac - dva, kým začne letný ošiaľ, ale určite sa vidíme s Heľeninými Očami kade-tade po Slovensku a Česku. Začína to majálesmi a menšími mestskými akciami, neskôr budeme hrať Lovestream Festival, Topfest, Dobrý festival, atď. Takisto aj s Očami nám vychádza nový album, takže koncerty budú zasa bohatšie o nové skladby. Celkovo to vyzerá na veľmi produktívny rok a keď to trocha utíchne, malo by sa odohrať zopár spomínaných jesenných koncertov s IONS.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia!


Autor: Norbert Skoupa