Sentenced

Guilt And Regret

Vina a Ľútosť,
sú moji dvaja rodní bratia,
Vina a Ľútosť,
ó bože, ako ich obidvoch nenávidím z hĺbky svojho srdca...

Vina a Ľútosť, a ja vstávame do úplne nového dňa,
Vina a Ľútosť úplne svieži,
ja ešte na smrť unavený,
noc bola dlhá a náročná...

Títo moji bratia sa ma pýtajú:
“Pamätáš si niečo zo včerajšej noci, nie?”
Len sa mi smejú a pokračujú:
“Vôbec nič?” Nuž, musel to byť večer plný radovánok...

Vina a Ľútosť,
ó bože, ako ich obidvoch nenávidím z hĺbky svojho srdca...

Každé ráno ako toto prichádzajú nepozvaní,
bledí ako duchovia,
páchnuci ako kompost,
Doteraz sa nadmieru desím ich krvou podliatych očí...

Títo moji bratia sa ma pýtajú:
“Pamätáš si niečo zo včerajšej noci, nie?”
Len sa mi smejú a pokračujú:
“Vôbec nič?” Nuž, musel to byť večer plný radovánok...

Títo moji bratia si ma doberajú:
“Spomínaš si na niečo zo včerajšej noci, nie?”
Len sa mi smejú a pokračujú:
“Ale určite si spomínaš, pochovali sme našu malú sestričku Nádej”

Vina a Ľútosť a ja,
aká sme to my pevne previazaná rodina,
Vina a Ľútosť,
ó bože, ako ich obidvoch nenávidím z hĺbky svojho srdca...